Profesor Hričovský radí: Ak kríčkové ríbezle a egreše rodia stále menej, treba ich takto orezať

Problém, ktorý pozná nejeden pestovateľ tohto bobuľového ovocia. Úroda z roka na rok klesá, hoci kríky a stromčeky hnojíme a zalievame. Kde je teda chyba? Čo môžeme spraviť, aby sme zvrátili toto nepriaznivé smerovanie?

Rez kríčkových ríbezlí
Foto: Shutterstock

Dôležité je poznať biologické zákonitosti ríbezlí a egrešov. Ríbezľa čierna rodí na jednoročnom dreve, čiže na vlaňajších prírastkoch rodivých konárikov. Najviac ovocia s najvyššou kvalitou sa dočkáme na prírastkoch prvého a druhého stupňa dlhých 30 až 40 cm. Aj kratšie prírastky vyššieho stupňa sú veľmi úrodné, ale kvalita bobúľ je nízka.

Ker ríbezle tvorí obyčajne 10 až 15, niekedy až 25 prízemných konárov rozličného veku. Rodivé konáriky ríbezle čiernej nedosahujú vysoký vek. Na štvorročnom dreve už nebýva viac ako 5 % úrody a na päťročnom sa už úroda takmer nevyskytuje. Okrem toho, rodivé konáriky mimoriadne rýchlo odumierajú na zatienených miestach.

Ríbezľa červená a biela rodia najmä na kytičkovitých konárikoch a na skrátených ročných výhonkoch. Životnosť obrastových konárikov je 7 až 8 rokov, takže tzv. vyhoľovanie konárov prebieha neskôr ako pri kroch ríbezle čiernej, obdobie rodivosti je dlhšie a úrodnosť je vyššia. Kvetonosné púčiky sú rozmiestnené na bokoch konárikov a sú zmiešané (vegetatívno-generatívne). Náhradné výhonky sa však tvoria len z púčikov umiestnených na dostatočne silných prírastkoch.

Riešime problém: Ríbezle a egreše rodia stále menej
Foto: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.

Ako rezať ríbezle

Znižovaniu rodivosti zabránime správnym výberom odrôd, vhodnou voľbou stanovišťa, pravidelnou výživou, ochranou a nevyhnutným rezom. Ten robíme po zbere úrody a najmä v čase vegetačného pokoja. Začíname po opadaní listov a pokračujeme až do jari, najneskôr do 15. marca.

Po jesennom sadení ríbezlí režeme jednoročné výhonky v predjarnom období na 2-3 púčiky. V prvom roku ponecháme 5-6 hrubších výhonov. Mali by byť na kre symetricky rozložené a neprekážať si. Na stromčeku ponechávame 3-4 výhonky.

Čierna ríbezľa pred a po reze
Čierna ríbezľa pred a po reze Foto: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.

Na druhý rok ponecháme v závislosti od vitality krov o 5-6 jednoročných výhonkov viac. Rovnakým spôsobom postupujeme i nasledujúci rok. Koncom tretieho roka od vysadenia majú mať dobre tvarované kry po 5-6 jednoročných, 5-6 dvojročných a 3-5 trojročných konárov. Pri stromčekovom tvare ríbezlí nechávame 6-7 konárikov. Po treťom roku od vysadenia (po správne urobenom tvarovacom reze) vstupujú ríbezle do plnej rodivosti.

Aby sme udržali rovnováhu medzi rastom a rodivosťou, musíme rastlinu každý rok zrezať. Platí, že keď je ker oslabený, urobíme silnejší rez – odstránime väčší počet trojročných konárov. Rezom pravidelne odstraňujeme aj choré a zahusťujúce sa výhonky. Na správne tvarovanom kre by malo byť 10-15 konárov rozličného veku, na stromčeku 6-7, pri čiernych ríbezliach však nie staršie ako 3-4 roky. Pri červených a bielych ríbezliach je hranica posunutá na 4-5 rokov.

Kry egrešov a ríbezlí po reze
Kry egrešov a ríbezlí po reze Foto: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.

Ako je to s egrešmi?

Väčšina odrôd egreša tvorí veľké množstvo základných výhonkov. Ich rast sa predlžuje do neskorej jesene, takže vrcholky vyzrejú nedostatočne alebo nevyzrejú vôbec. Bobule na takýchto výhonkoch bývajú drobné, ak sa na nich vôbec udržia. Kvetonosné púčiky egreša sú zmiešané. Vznikajú na hrubých minuloročných výhonkoch a na rodivých konárikoch s dĺžkou do 1 cm.

Vek rodivých konárikov sa pohybuje v závislosti od odrody od 1 do 5 rokov. Dĺžka rodivosti celého konára závisí zasa od jeho veku. V závislosti od odrody sa zachováva počas 5-6 rokov, alebo 7-8 rokov. Egreš citlivo reaguje na zatienenie – prehustený ker predčasne prestane rásť, konáriky starnú a rodivosť sa zníži. Preto sa odporúča nechať pri reze ako najstaršie maximálne päť- až šesťročné drevo.

Ako rezať egreše

Rez egrešov robíme po zbere úrody a v predjarí, najčastejšie vo februári vzhľadom na ich skoré pučanie. Po vysadení skrátime výhonky na 2-3 púčiky, slabé výhonky na 1 púčik. Z následne vyrastených výhonkov vyberieme 4-5 najsilnejších ako základ korunky. V druhom roku skrátime výhonky o tretinu až štvrtinu, a to na vnútorný púčik. Toto je dôležité hlavne pri odrodách s previsnutým rastom – ‘Zlatá figa’ a ‘Česká koruna’.

V treťom roku a potom následne aj v ďalších rokoch (ešte v predjarí) odstraňujeme zahusťujúce sa konáriky. Ponechané skrátime na 5-6 púčikov. Koruna musí byť riedka a vzdušná. Pri stromčekovom tvare nechávame asi o polovicu menší počet základných konárikov, pri tvare kríka ich nechávame 10-12.

Pri stromčekovom tvare robíme zmladzovací rez skôr, po 4-6 rokoch. Pri kríkoch je to neskoršie, až po 8-10 rokoch. Nezabúdajme, že egreše dávajú kvalitné plody na mladom dreve, preto sa snažíme rodivé drevo každoročne obnoviť rezom. Životnosť kríkov egrešov býva 18-20 rokov i viac a stromčekových tvarov na podpníku ríbezľa zlatá 8-12 rokov.

Egreš pred a po reze
Egreš pred a po reze Foto: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.

Dobré rady

Čisté náradie

Ríbezle a egreše netvoria po reze hojivé pletivo, ako je to pri väčšine drevín. Rezné rany im iba zasychajú. Preto režte skutočne čistými nožnicami, aby ste do rany zbytočne nezaniesli infekciu.

Rezistentné odrody

V posledných rokoch znižuje úrodu hlavne hnedá múčnatka egrešová. Riešením sú rezistentné odrody ako: ‘Invicta’, ‘Remarka’, ‘Rolonda’, ‘Marlet’, ‘Hinnonmaki’. Z českého šľachtenia sú výborné: ‘Karát’ (fialovočervené plody) a ‘Darek’ (medovožlté plody). Osvedčené sú: ‘Prima’, ‘Rixanta’, ‘Pax’ a ‘Captivátor’. Z čiernych ríbezlí sa vyznačujú odolnosťou: ‘Titania’, ‘Ben Tiben’, ‘Ben Tisel’ a ‘Ben Lomond’.

Rada autora

Ak kríky alebo stromčeky egreša napadne americká múčnatka, konce letorastov s plodmi pokrytými bielym povlakom odrežte už počas vegetácie. Nečakajte s rezom na jesenný termín. Zároveň po zime (ešte v predjarí) rezom odstráňte všetky napadnuté výhony až po zdravé drevo.

Galéria k článku

Text: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.
Foto
: prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., DrHc.,isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Článok bol aktualizovaný 23.1.2024

Diskusie na tému článku