Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé

Rovnakonôžky (Isopoda), ľudovo nazývané aj svinky alebo žižiavky, patria k najbežnejším obyvateľom našich záhrad.

Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé

Počas práce v záhone máme výbornú možnosť spoznávať rozmanité a užitočné živočíchy. Určite ste sa už stretli s týmito malými živočíchmi. Málokto ale vie, že sú dôležité ako „hygienická čata“ našich záhrad. Hoci rovnakonôžky mnohí nazývajú chrobákmi či hmyzom, v skutočnosti patria medzi kôrovce a majú tak v systematickej biológii bližšie ku krabom či krevetám. Inú stavbu tela ako hmyz, ktorý je charakterizovaný tromi pármi nôh, prezrádza počet kráčavých končatín, ktorý je u rovnakonôžok väčší ako desať.

Na Slovensku rozoznávame približne 50 rôznych druhov, pričom tie najväčšie len málo presahujú veľkosť jedného centimetra. Ich telo je pokryté silným exoskeletom, ktorý vznikol v procese evolúcie ako ochrana proti vyschnutiu pri ich prechode z vodného prostredia do suchozemského. Dýchajú pomocou pozmenených žiabrových orgánov na brušnej strane tela.

Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé

Cez deň v úkrytoch

Život rovnakonôžok v záhrade ovplyvňuje najmä reakcia substrátu. Neutrálne až zásadité pH vyhovuje fyziologickej tvorbe pevného povrchu tela. Aj preto ich často nachádzame loziť po múroch, kde si v malých dávkach dopĺňajú vápnik z povrchu betónu. Ich funkcia v ekologickom systéme našich záhrad je nenahraditeľná. Tvoria významnú časť hygienickej čaty, ktorá čistí prostredie požieraním mikrobiálnych povlakov, siníc, rias, plesní a odumretého rastlinného odpadu. Sú aktívne najmä vo večerných hodinách a v noci. Cez deň ich môžeme pozorovať len veľmi zriedka, keďže sú schované v úkrytoch. Tie nachádzajú najmä pod kameňmi, v puklinách stien domov, chodníkov, pod rôznymi predmetmi či v práchnivom dreve.


Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé

Často sa zhromažďujú a vytvárajú jednoduché spoločenstvá tvorené aj desiatkami jedincov oboch pohlaví. Po spárení samca so samicou sa na brušnej strane samice začne vytvárať vak plný vajíčok. Tie samica nosí aj počas hľadania potravy, až kým vajíčka nedozrejú. Vtedy sa ukryje na bezpečné miesto a doslova porodí desiatky mláďat, ktoré sú miniatúrnou verziou svojich rodičov. Mláďatá o pár dní opúšťajú úkryt a osamostatňujú sa.

Sklady priebežne čistíme

V našich záhradách najčastejšie nachádzame Porcellio scaber a Oniscus asellus. Majú sivú farbu a sú si oba pomerne podobné. Osídľujú najmä rôznorodý záhradný odpad, naukladané kopy driev, tehál a iných stavebných materiálov. Vo vlhkom prostredí nachádzame Armadillidium vulgare, ktoré sa dokáže v sebaobrane charakteristicky stočiť do guľôčky. V takom stave je pre predátory, akými sú mravce či pavúky, takmer nemožné ich uhryznúť do mäkšej brušnej časti tela. V kompostovisku a v okolí chovu zvierat môžeme nájsť Porcellionides pruinosus, ktoré sa prezradia svojím striebristým leskom. Pochutnávajú si na mikrobiálnych povlakoch hnijúceho materiálu. Často však môžu nechcene spôsobiť problém pri skladovaní zeleniny, najmä mrkvy a zemiakov, keď nahnité okraje plodín začnú požierať aj do ich zdravej časti. Vo vlhkých a nezabezpečených priestoroch sa tak môžu nekontrolovateľne množiť a spôsobiť škody. Vďaka ozdravujúcej funkcii však radíme rovnakonôžky medzi užitočné živočíchy v záhrade.

Rovnakonôžky: V záhrade užitočné, v pivnici škodlivé

Rady biológa

Ako rovnakonôžky udržať v záhrade a naopak, ako ich dostať z pivnice?

✔ Výskyt rovnakonôžok v záhrade podporíme budovaním skaliek a iných kamenných štruktúr. Úkryt isto nájdu aj vo vyvýšených záhonoch tvorených z driev alebo starých tehál či v oáze črepníkov s rastlinami. Odtiaľ sa môžu po nociach vydávať na misie za očistou rôznorodých povrchov od plesní a rias v záhrade.

✔ Čo robiť, keď si rovnakonôžky nájdu cestu do pivnice a podobných priestorov, kde sa popri požieraní hnijúcich plodín pasú aj na zdravých kusoch prácne vypestovanej zeleniny? Chemický postup nie je vhodný, dostupné insekticídy sú zamerané na hubenie hmyzu. Rovnakonôžky zaraďujeme medzi kôrovce, preto na ne nemusí účinkovať. Prichystáme im jednoduché pasce. Do dlhšej strany zemiaka alebo mrkvy urobíme vrtákom či úzkym nožíkom hlbokú dieru širokú cca 2 cm, do ktorej rady vlezú za šťavnatým sústom. Odchytené jedince následne vytrasieme von do voľnej prírody a pascu použijeme znova.

Najlepším spôsobom, aby sa nedostali do skladov, je prevencia. Priebežne triedime zeleninu, zbavujeme sa hnijúcich kusov a debničky s plodinami neukladáme priamo na zem, ale na pevný predmet s klzkým povrchom. Po ňom nie sú rovnakonôžky schopné vyšplhať sa.

 

 

Text: Mgr. Adrián Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie