Viete, ako sa postarať o záhradu počas horúcich letných dní? Čo sa zmenilo oproti minulosti, ako si poradiť so suchom, vieme na to záhradu pripraviť a ako efektívne zalievať?
Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním. Monika je vyštudovaná záhradníčka, venuje sa pestovaniu, písaniu, receptom z divokých rastlín a propaguje ekologický prístup k záhradkárčeniu.
Prečo je práve júl náročným mesiacom pre našu záhradu?
V júli sú zvyčajne najvyššie teploty a predlžuje sa obdobie bez zrážok. Sucho často vystriedajú prívalové dažde, ktoré tiež spôsobujú nemalé problémy. Tieto nepríjemnosti často začínajú už v máji alebo júni.
Aký to má vplyv na rastliny alebo na zeleninu, ktorú máme v záhrade?
Zelenina aj ovocie sú typické tým, že na to, aby vytvárali plody, potrebujú veľa vody. To sa týka paradajok, paprík, uhoriek, kde očakávame šťavnaté plody, ale aj listovej zeleniny, ktorá je vďaka vlahe krehká. Vysoké teploty a nedostatok zrážok môžu spôsobiť, že plody sa nevyvíjajú správne a môže to ovplyvniť aj chuť zeleniny.
Takisto kapustovitá zelenina, či už brokolica, karfiol alebo kel, potrebujú veľa vody. Všetky tieto zeleniny potrebujeme zalievať, aby sa nám niečo urodilo. Rovnako ovocie – aby boli broskyne alebo hrušky šťavnaté a mohli sme z nich robiť napríklad džemy, potrebujú vodu. Práve preto starostlivosť o záhradu v letných mesiacoch spočíva predovšetkým v adekvátnom zalievaní.
Voda sa vyparuje nielen z pôdy, ale aj z rastlín a z plodov, mizne však aj spodná voda…
Áno, toto je častý problém, najmä v posledných rokoch. Spodná voda bývala v našich klimatických podmienkach dopĺňaná zrážkami, ktoré teraz chýbajú. Z toho dôvodu klesá hladina spodnej vody, čiže ľudia, ktorí mali alebo majú studne, majú zrazu tej vody v lete nedostatok.
Riešením je prehĺbenie studne, prípadne jej prečistenie, alebo, ak to miestny úrad dovolí, neostáva nič iné, len poliať záhradu pitnou vodou. Kým máme nejaký zdroj vody, tak sme na tom ešte stále dobre, lebo vieme otočiť kohútikom a záhradu zaliať.
Obľúbeným riešením je aj zachytávanie dažďovej vody.
Áno, v posledných rokoch sa o tom aj veľa hovorí, je to voda, ktorú máme prakticky zadarmo. Za studňu si musíme zaplatiť, za vodu z vodovodu platíme, ale táto voda je naozaj zadarmo.
Takže zachytávanie dažďovej vody má určite zmysel. Použiť môžeme nadzemnú nádrž, ale lepšia je podzemná, a to z toho dôvodu, že voda v nej sa tak neprehrieva a nekazí. Ak vieme, že v oblasti, kde žijeme, býva zákaz polievania pitnou vodou, vodu v nádrži si ponecháme ako zálohu.
Najvhodnejší čas na polievanie záhrady
Má vplyv na šetrenie vody aj čas, kedy počas dňa polievame záhradu?
Áno, je všeobecne známe, že ideálny čas na zalievanie záhrady je veľmi skoro ráno. Ak máme automatickú závlahu, môžeme ju nastaviť na štvrtú alebo piatu hodinu ráno. Práve vtedy býva najnižšia aj vonkajšia teplota, takže rastliny nezažijú šok.
Voda zo studne, prípadne z podzemnej nádrže býva tiež často chladná, takouto vodou počas dňa vôbec nezalievame. Ak by sa takáto chladná voda dostala na list, ktorý je vyhriaty a má napríklad 50 – 60 stupňov, nie je to pre rastlinu dobré. Kvapky na listoch okrem toho pôsobia ako lupa a listy to môže spáliť.
Polievať môžeme aj večer, keď zachádza slnko, treba si však uvedomiť, že všetko je veľmi rozohriate a voda sa z takéhoto povrchu rýchlo vyparuje. V porovnaní so skorou rannou zálievkou je večerná zálievka menej vhodná.
Závlahu teda nastavíme na tú piatu ráno. Ak zalievame ručne, je ešte raz dôležité spomenúť, že voda zo studne je naozaj studená a nie je vhodná na zalievanie. Takúto vodu si najskôr načerpáme do nádrže, kde ju necháme ohriať a až potom ňou zalievame. Platí to aj pri podzemnej nádrži, vodu prečerpáme do nadzemnej a necháme ohriať, aby bol teplotný rozdiel pre rastliny čo najprijateľnejší.
Najefektívnejšia závlaha
Ako vieme využívať vodu čo najefektívnejšie? Spomenuli ste, že existujú rôzne automatické závlahy, ale mnoho ľudí polieva stále manuálne. Ktoré spôsoby zálievky sú efektívne a šetria čas a vodu?
V dnešnej dobe sa už aj u nás používajú kvapkové závlahové hadice. Existujú rôzne typy, napríklad také, ktoré obsahujú špeciálne dierky. Sami si hadicu takto poprepichovať nemôžeme, dostala by sa tam pôda a hadica by sa zapchala. Dierky v tejto špeciálnej hadici zamedzujú tomu, aby sa do vnútra dostala pôda. K tomu vieme pripojiť jednoduchý lacný časovač, ktorý nastavíme na konkrétnu hodinu každé ráno.
Existujú aj kvapkové závlahy, ktoré dávame cielene ku konkrétnym rastlinám, takže rozostupy medzi jednotlivými kvapkadlami si vieme určiť sami. No a k dispozícii sú, samozrejme, aj plne automatizované závlahy, ktoré si buď nainštaluje šikovný domáci majster, alebo nám to spraví firma.
Pri manuálnom zalievaní sa ako najefektívnejšie javí zalievanie rastlín každý druhý deň väčším množstvom vody, pri ovocných stromoch raz týždenne. Je lepšie, keď pôda nasiakne vodou viac do hĺbky a raz za dva dni ako každý deň a povedzme len do hĺbky 2 cm.
To je zaujímavé, ja som si myslela, že je to práve naopak a lepšie je zavlažovať pravidelne každý deň a nie takto nárazovo.
Menej často a objemovo viac je lepšie z toho dôvodu, pretože takto sa voda naozaj dostane až ku koreňom.
Počula som ešte o jednom type závlahy – pomocou hlinených nádob. Máte s tým skúsenosť?
Áno, v poslednom období sa objavili na trhu takéto zavlažovacie nádoby. Je to veľmi zaujímavý spôsob, pri ktorom k rastlinám zakopeme nádoby z neglazovanej keramiky. Môžete si ich predstaviť ako takú širokú bacuľatú vázu so širokým hrdlom.
Nádoba sa zakope do zeme tak, že z nej trčí časť hrdla, aby do vnútra nepadala pôda a živočíchy. Tento otvor, ktorým nalievame vodu sa, samozrejme, po naplnení zakryje. Okolo nádoby sa vysadia napríklad 2 – 3 paradajky, alebo podľa veľkosti nádoby viac či menej rastlín. Neglazovaná keramika veľmi pomaly a kontinuálne prepúšťa vodu priamo ku koreňom rastlín.
To je zaujímavé.
Áno, ja to chcem tiež vyskúšať. Nevýhodou je, že keď chce človek pestovať povedzme 10 paprík, 10 paradajok a 2-3 uhorky, nie je to zrovna najmenšia investícia.
Našťastie, človek je tvor vynaliezavý a vymyslel alternatívu zo starých neglazovaných hlinených kvetináčov. Spojením dvoch kvetináčov si teda vieme vytvoriť alternatívu k originálnym nádobám (celý postup nájdete v článku: Vyrobte si jednoduchú zavlažovaciu nádobu z dvoch kvetináčov).
V mestách sa teraz často stretávame s využívaním takzvaných stromových vakov. Tie sa starajú o závlahu stromov. Dajú sa takéto vaky využívať na zavlažovanie stromov v záhrade?
Áno, je to dokonca veľmi dobrý spôsob, ako zalievať nedávno vysadené stromy. Ak máme záhradu v suchej oblasti, je to úplne ideálne. Princíp spočíva v tom, že vak naplníme napríklad raz za dva týždne a voda postupne odteká. Ak by sme zalievali hadicou, voda ide len po povrchu, ale cez tento vak vsakuje do hĺbky až ku koreňom, čo ovocné stromy naozaj ocenia.
Využiť to môžeme aj pri starších rodiacich stromoch. Ak chceme šťavnaté ovocie, kúpime si takéto vaky, ale neumiestňujeme ich ku kmeňu, ale dáme ich ďalej. Koreňový systém je asi taký rozsiahly ako koruna, čiže vaky rozmiestnime maximálne v takej vzdialenosti od kmeňa, ako končí koruna. Uchytiť ich môžeme o tyč.
Ako ochrániť pôdu, aby sa neprehrievala a nevysychala
Rozprávali sme sa o tom, ako polievať a hospodáriť s vodou. Vieme nejako pomôcť aj pôde, aby sa neprehrievala?
To je veľmi dobrá otázka. Ja som začala vo svojej záhrade mulčovať takmer všetku zeleninu, pretože slnko naozaj na tú pôdu praží celý deň. Neustálym okopávaním a odburiňovaním sa pôda oveľa rýchlejšie presušuje.
Často napríklad vykopávame jednoročné buriny, na ktoré si aj zanadávame. Ich úlohou v prírode je však to, aby zakryli odhalenú pôdu a ochránili ju pred eróziou. Vďaka týmto burinám sa pôda tak neprehreje a pôda ostáva v lepšej kondícii.
Je však prirodzené, že takúto burinu v záhonoch nechceme, pretože rýchlo rastie a konkuruje našim rastlinám. Preto ju môžeme vytrhnúť, ale ja ju napríklad nechávam priamo na pôde a slúži ako mulč. Týmto okamžite obmedzím vyparovanie vlahy a okolie rastlín sa tak neprehrieva. Vznikne prirodzená prírodná bariéra a rozkladajúce sa rastliny obohatia pôdu.
Mulč počas sezóny pravidelne dopĺňam a osvedčilo sa mi to naozaj viac ako klasické okopávanie a odburiňovanie. Pôdu teda kyprím len veľmi zľahka a mulčujem.
Existujú aj iné spôsoby? Dá sa na prekrytie pôdy využiť aj netkaná biela textília?
Áno, môžeme ju použiť ako alternatívu mulčovania, alebo ňou môžeme zakrývať rastliny, a tým im vytvoríme tieň. UV žiarenie môže neraz rastliny spáliť, čomu vďaka zakrytiu textíliou vieme predísť. Aj na teplomilných rastlinách, ako paradajky, paprika či hrozno, môže silné UV žiarenie napáchať výrazné škody.
Aj pri návštevách ovocných škôlok si môžeme všimnúť, že ovocinári používajú na tienenie veľké zelené plachty. Ideálne je plánovať si, kde čo budeme sadiť a vytipovať si miesta, kde je aspoň minimálny tieň. Ak máme v záhrade väčší strom, poskytuje dostatočný tieň počas kritickej časti dňa a práve tam môžeme vysadiť citlivé rastliny.
Ako pripraviť pôdu na sucho
Vieme na sucho pripraviť aj samotnú pôdu, napríklad dodať jej nejaké živiny?
Veľmi pekná otázka a pri odpovedi sa môžeme inšpirovať prírodou. Čo spadne v prírode na zem, to tam ostáva – či už sú to listy, konáre, alebo drevo. To všetko je organický materiál, ktorý dokáže viazať vodu. Určite z vlastnej skúsenosti viete, že keď necháme drevo dlho ležať vo vode, navlhne a neskôr tú vodu uvoľňuje späť.
Pôde vieme dodať organické látky kompostom alebo hnojom. Ak záhradkári pestujú vo vyvýšených záhonoch alebo nemeckých kopách, tak asi poznajú zákon vrstvenia organického materiálu pri ich príprave. Na dno ukladáme rôzne konáre a drevo, ktoré sa postupne rozpadá a zároveň udrží vodu. Na drevo sa potom vrství prírodný materiál, ako lístie, byle a suché stvoly, a až na to sa prisype pôda.
Všetok tento organický materiál zachytáva vlahu a poskytuje vysadením rastlinám živiny. Ak máme v záhrade kry, ktoré pravidelne striháme, môžeme konáre podrviť a pridať ich do záhonov.
Veľký problém s vodou majú najmä piesočnaté pôdy alebo hlinito piesočné, pretože piesok pôsobí ako drenáž a voda cezeň veľmi rýchlo pretečie preč. Ak máme v záhrade práve takúto piesočnatú pôdu, je dobré zohnať si ílovitú pôdu a premiešať ju s našou pieskovou. Íl veľmi dobre viaže vodu, ale ak by nebol zmiešaný s piesčitou pôdou, bola by pôda nepriepustná, čo tiež predstavuje problém.
Podobne sa inšpirovali aj výrobcovia a dnes už vieme zakúpiť prídavné látky do pôdy, ktoré dokážu viazať vodu. Predáva sa to pod názvom hydrogel a je to jemný prášok, ktorý zapravíme do vrchných vrstiev pôdy a vydrží tam 5 – 7 rokov. Hydrogel pri zálievke výrazne zväčší svoj objem a rastliny si z neho postupne berú vlahu, preto stačí menej intenzívne zalievanie.
V záhrade to nevieme tak efektívne využiť, pretože záhony sú väčšinou veľké a hydrogel je nákladný. Využiť to však vieme pri rastlinách v kvetináčoch.
Budúcnosť záhradkárčenia s ohľadom na stúpajúce teploty a sucho
Spomenuli sme viackrát to, že teploty rokmi stúpajú a klimatická kríza je naozaj neodvratná. Pociťujeme ju intenzívne už niekoľko rokov. Myslíte si, že záhradkárčenie sa časom nejako zásadne zmení? Bude potrebné napríklad hľadať nejaké nové spôsoby pestovania, pretože teplo už bude pre rastliny a úrodu neúnosné?
Určite, bude to zrejme spočívať práve v opatreniach, ktoré sme spomínali. Budeme musieť zachytávať zrážkovú vodu a pritieňovať rastliny.
Zaujímavé možno bude aj hydroponické kontajnerové pestovanie, pri ktorom vieme na niekoľkých poschodiach dopestovať krásne šaláty a inú listovú zeleninu. Voda, ktorá sa na to využije, nikam neodteká a dá sa zrecyklovať.
Čo sa týka domácnosti, zaujímavé bude aj využívanie takzvanej sivej alebo šedej vody. To je voda, ktorú máme z umývačiek riadu, z pračiek, zo spŕch a umývadiel. Vieme ju zrecyklovať a vyčistiť a nebudeme ju púšťať do septiku alebo do odtoku, využijeme ju na zalievanie. Je to veľmi zaujímavý spôsob využitia vody a treba na to myslieť už pri stavbe alebo rekonštrukcii domu.
Tam, kde nie je kanalizácia, sa často stavajú domy s čističkami odpadových vôd. Tam už idú aj splašky, ktoré čistia baktérie a aj táto voda sa dá využiť na zalievanie okrasných záhrad. Je možné, že aj takáto voda, pokiaľ by sme ju ešte vedeli dodatočne dezinfikovať, sa bude dať používať na zalievanie úžitkovej záhrady. V krátkej budúcnosti teda bude cieľom využiť všetku vodu, ktorá k nám priteká.
Ďalším spôsobom, ako šetriť vodou, predovšetkým v okrasných záhradách, je výber rastlín. Dnes je to veľká téma aj v odborných kruhoch. Týka sa krajinotvorby, záhradnej architektúry a cieľom je vytvárať veľmi pekné a efektné spoločenstvá rastlín, ktoré sú odolné voči suchu. V mestách sa vysádzajú napríklad na kruhové objazdy a tieto rastliny sú schopné prežiť tam dlhodobo s minimálnou zálievkou. Vďaka správnemu výberu rastlín môžeme mať veľmi peknú okrasnú záhradu plnú kvetín a pritom ju nezalievať alebo zalievať len veľmi málo.
Týka sa to aj stromov. Do okrasnej záhrady vyberajme také stromy, ktoré lepšie odolávajú suchu. Často sa stáva, že v dnešnej dobe rastliny zavlažujeme naozaj často a tie sú potom takpovediac rozmaznané. Zvyknú si, že voda sa nachádza vždy niekde blízko povrchu a tvoria plytké korene. Keď závlaha vypadne, tieto rastliny veľmi trpia. Lepšie je uberať im vodu postupne už od jari, aby si zvykli hľadať ju v hlbších vrstvách. A týka sa to aj veľkých vzrastlých stromov.
Čiže cieľom by mala byť taká záhrada, na ktorej nebudeme mať rozťahané hadice, alebo závlahu budeme zapínať len v extrémnych prípadoch.
Čo s izbovkami počas dovolenky
Ešte ma zaujíma odpoveď na jednu otázku. Rozprávali sme sa o záhrade a vonkajších priestoroch. Mnohí ľudia riešia aj dilemu, ako sa postarať o izbové rastliny počas dovolenky. Ak odídu na dva týždne a nemajú komu odovzdať kľúče, alebo nechcú nikomu dávať kľúče, existujú spôsoby, ako zabezpečiť, aby to rastliny dva týždne vydržali?
Ako prvé urobíme to, že ak máme rastliny na parapete, tak ich dáme napríklad do stredu miestnosti, aby neboli stále na slnku. Tie dva týždne im to neuškodí. Nedávame ich však do kúpeľne, pretože potrebujú svetlo.
Čo sa týka závlahy, vieme dnes už zakúpiť samozavlažovacie vaky so skutkovacím systémom na napríklad osem kvetináčov. Rastliny teda môžeme postaviť na stôl, podložiť ich igelitom (pre prípad, že by niečo nevyšlo) a závlahu nastavíme pomocou otáčania kvapkadla. Dajú sa tiež kúpiť aj také špice na pet fľaše, ktoré zapichneme do kvetináča a z obrátenej fľaše bude pod tlakom postupne voda vytekať. Ak nechceme nič kupovať, rastlinám môžeme dať väčšie podmisky a naliať im tam viac vody. Avšak nie veľmi veľa, aby rastlina nezačala hniť.
Úplne najjednoduchší spôsob, ako rastliny počas dovolenky zalievať, je dať ich k sebe, zobrať vedro vody a využiť ho ako zásobáreň vody. Nastriháme si nejakú savú textíliu, ktorú máme doma a do každého kvetináča – do vrchnej vrstvy pôdy – zahrabeme jeden koniec textílie. Druhý koniec textílie zavesíme rovno do pripraveného vedra s vodou. Textília vodu nasaje a privádza ju do vrchnej pôdy v kvetináči. Je to nedokonalá záchrana, rastlinám možno počas tých dvoch týždňov trošku ovisnú listy, ale to nevadí. Dôležité je, že prežijú.
Monika, ďakujeme za množstvo tipov, ktoré ste dnes odovzdali našim záhradkárom. Tieto tipy môžu využiť nielen tí, ktorí sa starajú o izbové rastliny, ale aj tí, ktorí majú veľké záhrady a nevedia, ako ochrániť úrodu pred extrémnym teplom a suchom. Prajeme krásne letné dni!
Ďakujem za pozvanie, dovidenia.
Text: Monika Felixová, Eva Fačková
Redakčná úprava: Michaela Horbanová
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
TOP tip na horúce dni: Vyrobte si jednoduchú zavlažovaciu nádobu, ktorá dopraví vlahu priamo ku koreňom
Ako pripraviť záhradu na letné horúčavy? Vypočujte si novú epizódu podcastu Záhrada
Na jar prichádza čas intenzívneho zavlažovania záhrad. Ako si správne vybrať čerpadlo?
Kruté sucho vystriedal dážď, nemusí to však stačiť
Kofola pomáha aj záhradkárom – rozhodla sa podporiť startup, ktorý šetrí vodu
Pitná voda nie je samozrejmosť! Ako s ňou šetriť v záhrade a dá sa vôbec recyklovať?
V apríli sme vysiali trávnik, krásne vzišiel, všetko bolo ok. V priebehu troch d…