Je pekný, užitočný, neľúbia ho škodce, včely sa tešia a rastie takmer bez roboty. Je to rastlina ako za odmenu. Vhodná aj ako darček. Rosmarinus officinalis, rozmarín lekársky, kamarát voňavý. Tento článok je o tom, čo potrebuje, aby bol v záhrade šťastný a ako ho množiť.
Zoznámte sa na úvod s týmto konkrétnym exemplárom. Je to Pán rozmarín zo Stupavy. Skromnosť bokom, ide o relatívne zaujímavý kúsok, ktorý v praxi ukazuje, čo majú rozmaríny v obľube. Pri jeho umiestňovaní vyše päť rokov dozadu som sa tešila, že ide do konečne pripraveného záhonu a neštudovala vhodné podmienky, typ pôdy, zálievku ani slnečné nároky a obmedzenia. Tento postup sa ukázal ako výborný, aj keď šlo zjavne o šťastie začiatočníka, keďže hurá postup stál niektoré iné rastlinky život.
Kde sa mu darí
Pán rozmarín je situovaný na najslnečnejšie miesto na našom pozemku. Pečie na neho takmer od východu slnka, celý deň až takmer po úplný západ. Cielenú zálievku nedostáva žiadnu, občas nejaký fŕkanec z hadice pri polievaní trávy, ale to je len také osvieženie. Prší naň veľmi obmedzenie. Je čiastočne prekrytý trčiacou strechou a pri niektorých sklonoch dažďov ostáva takmer suchý. Vysiaty je do černozeme, prikrytej fóliou s mulčovacou kôrou navrchu. Prijal šťastne pôdne zázemie aké sme mu ponúkli.
Zima je špeciálna kapitola. Keďže to je najvyššie riziko, že by mohol vymrznúť. Nie je to určite všeobecne platné riešenie, ale Pán rozmarín zimuje bez povšimnutia spokojne v závetrí domu bez jediného protimrznúceho opatrenia. Závetrie najmä zo severnej strany a zrejme teplo od domu stačí, aby prežil aj zimu, kedy teploty klesali na mínus 10, mínus 15, občas aj nižšie. Na čerstvé spracovanie je tak k dispozícii celoročne.
Ako si ho rozmnožiť
Pán rozmarín začal po troch rokoch pravidelne kvitnúť. To vnuklo nápad jeho tuhý korienok aj množiť, rozdávať priateľom a pripraviť mu prípadnú náhradu, lebo predsa len, raz zostarne. Takže má za sebou úspešné množenie odrezkami. Teraz je na to ideálny čas. Vyskúšala som dávať odrezky priamo do substrátu s pieskom, dokonca priamo len do piesku, no ako najúspešnejší a najefektívnejší sa osvedčil nasledovný postup:
Odštiknúť vrchné silné mladé výhonky, „oholiť“ spodnú tretinu stonky.
Naberám na zakorenenie odchytenú dažďovú vodu.
Potom ostáva čakať, kým začne púšťať budúce korienky.
Stačí zopár maličkých a môžu ísť do pôdy. Trvá to zopár týždňov, dva, možno tri. Prvé stopy, že sa tam čosi deje by ale malo byť vidno do týždňa. Na fotografii je záber po týždni.
Ak voda začína pôsobiť, že by ju bolo treba vymeniť, že už začne žiť vlastným životom, tak treba obmeniť. S drobnými korienkami môže do pôdy alebo do „kochlíka“ – tam som použila substrát zmiešaný s pieskom od Stredozemného mora.
Pred dvoma rokmi som takéhoto maličkého mladého zakorenčeka vysadila na jeseň z pieskovo-substrátového črepníka rovno do pôdy. Nielenže prežil bez ochrany mráz v zime, ale dnes je to rastlina opäť hodná množenia, tuhý koreň zjavne po ockovi. Pozíciu má juhozápadnú až západnú – pri murovanom plote od susedov a teda šlo rovnako o výbornú voľbu miesta v závetrí vhodnom aj na zimovanie.
Text a foto: Martina Töröková