Rýľovanie na jeseň – áno či nie? Pýtali sme sa záhradného architekta Martina Čurdu

Čo si myslíte o rýľovaní – je naozaj potrebné? Dostala sa mi do rúk kniha o výhodách prírodnej záhrady, ktorá prakticky nepotrebuje našu pomoc a zásahy. Potrebné vraj nie je ani rýľovanie, ba dokonca môže byť škodlivé, lebo sa pri ňom prevracajú vrstvy pôdy. Ako to teda je?

Rýľovanie na jeseň
Jesenné rýľovanie nie je také samozrejmé ako zber úrody. Foto: Shutterstock

Rýľovanie na jeseň, po zbere úrody, bolo každoročnou realitou aj pre mňa ako malého chlapca. Neznášal som to. Nie preto, že to bola fuška, pretože moji rodičia mali (…a aj stále majú) záhradku na úpätí Karpát – na Záhorí, kde je pôda ťažká a ílovitá, ale preto, že to bola absolútne nekreatívna práca, ktorá mi nedávala zmysel.

Rýľovanie je sezónna práca, ktorá má význam

Vyrastal som s presvedčením, že rýľovanie je sezónna práca, ktorá k záhrade patrí rovnako neodmysliteľne, ako k nej patrí zber mrkvy, hrášku, kalerábu, póru, papriky, rajčín či šalátu a tekvíc.

Aj keď dnes už mi je jasné, že jesenné rýľovanie nie je také samozrejmé ako zber úrody, viem, že svoj zmysel to malo. Pri rýľovaní sme totiž vždy do pôdy zapracovávali pozberové zvyšky – všetky tie vňate, stonky, šupky a aj vyzretý kompost – produkt asi jedenapolročného kompostovacieho cyklu.

Nejde len o to, že sme hnojili pôdu na ďalšiu úrodu tým najprirodzenejším materiálom, ale zlepšovali sme aj jej fyzikálne vlastnosti a dodávali do nej život. A čo je najpodstatnejšie – dostávali sme do nej tak veľmi potrebný vzduch. Toto však bol prípad studenej, mazľavej, nepriepustnej ílovitej pôdy, z ktorej by sa pokojne dali tvarovať tehly. Tu rýľovanie bez pochýb má svoj význam.

Iná situácia už je v pôde, ktorá je hlinitá, s bohatým životom vo svojom profile, s vysokým obsahom humusu, dobrou vodozádržnosťou, teda s fungujúcim pôdnym ekosystémom, akýmsi mikrosvetom, pre ktorý predstavuje rýľovanie pohromu. Akoby „obrátenie sveta hore nohami…“ Samozrejme, nič také hrozné, z čoho by sa pôdny život nedostal, ale aj tak… V princípe tu rýľovaním narušujeme čosi, čo už beztak funguje aj bez nás.

Aká je teda odpoveď na otázku?

Rýľovanie áno. Tam, kde to treba, a v pôde, ktorú to môže niekam posunúť – zúrodniť, prevzdušniť, obohatiť o život. No inak možno naozaj stačí len motyčka.

Chcete sa opýtať Martina? Svoje otázky posielajte na martin.curda@jaga.sk.

Text: Ing. Martin Čurda
Foto: iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku