Schizandra bola vždy takým výborným stimulátorom zdravia, až sa stala neodmysliteľným pokrmom kozmonautov. Jej priam zázračné účinky už pradávno overili aj lovci usurijských tigrov, ktorým vraj stačilo na dlhodobý a náročný lov iba za hrsť jej plodov denne.
Čajom zo schizandry domorodci potláčali pocit hladu, využívali ju na zlepšenie nálady a na odstránenie únavy. V čínskej a tibetskej medicíne je známa už viac ako 2000 rokov ako sedatívum, ale aj výborné tonikum výkonnosti. Známy čínsky lekár Li Š-čen ju vo svojom liekopise z roku 1596 označil za rastlinu piatich chutí a odporúčal ju na znovunadobudnutie síl po vysokom fyzickom i psychickom vyčerpaní. Číňania ju používali na liečenie pľúcnych chorôb a tradičná čínska medicína schizandru využíva dodnes.
Plody, ale aj listy, kôra či korene majú výrazný adaptogénny účinok, teda „rozpúšťajú“ stres, depresiu i psychické napätie. Pomáhajú pri nespavosti, zlepšujú pamäť i koordináciu a koncentráciu organizmu. Stimulujú centrálnu nervovú sústavu, čo sa využíva v prípadoch úzkosti, prepracovanosti a únavy. Veľkým prínosom sú aj pre kardiovaskulárny systém, regenerujú srdcový sval, stimulujú krvný obeh, zlepšujú rovnovážne vlastnosti krvi, znižujú cholesterol, pôsobia proti ateroskleróze. Schizandra významne podporuje imunitu, má vyrovnávací vplyv na dezorientovaný imunitný systém pri autoimunitných ochoreniach (skleróza multiplex) a pomáha liečiť aj zápaly, ktoré sú základom všetkých civilizačných chorôb.
Schizandra zvyšuje v bunkách aj tvorbu tzv. proteínov tepelného šoku, čo sú látky chrániace pred zaťažujúcim vplyvom negatívneho životného prostredia. Lignany zo schizandry zasa zvyšujú uvoľňovanie oxidu dusnatého NO, ktorý spôsobuje uvoľňovanie krvných ciev a zlepšuje krvný obeh a prekrvenie najdôležitejších orgánov tela, čím priamo prispieva k zlepšenej funkcii sluchu, lieči nedoslýchavosť a tinnitus (ušný šelest), zlepšuje zrak, pamäť, ale i sexuálnu potenciu, pomáha pri impotencii i neplodnosti.
Spomaľovač starnutia
Tým, že nielen u seniorov zlepšuje funkciu mitochondrií, teda zabezpečuje telu dostatok potrebnej energie (čo využívajú aj športovci), ale i výrazným vychytávaním voľných radikálov spomaľuje starnutie a pomáha predchádzať ťažkým neurodegeneratívnym ochoreniam našej doby, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Schizandra totiž redukuje usadzovanie beta amyloidov v mozgu, čo spôsobuje Alzhiemerovu chorobu.
Pri Parkinsonovej chorobe odumierajú zasa mozgové bunky najmä v oblasti, kde sa tvorí dopamín, čím vzniká tras, svalová stuhnutosť, spomalenie pohybov. Glutatión, ktorého tvorbu podporuje schizandra, stimuluje zasa receptory dopamínu, čo tento stav zlepšuje. Pri tejto chorobe telo veľmi ťažko likviduje jedovaté odpady a schizandra ochrannou stimuláciou pečene pomáha detoxikovať organizmus.
Čo účinkuje?
Máloktorá rastlina má toľko preventívnych a liečebných zbraní na naše boľačky ako schizandra – preto je jej liečebný záber taký široký. Celá rastlina obsahuje silicu pripomínajúcu citron, a preto sa často aj nazýva limónik alebo citrónovník čínsky. V sušine plodov je 20 % sacharidov, 10,5 % bielkovín, 11 % kyseliny citrónovej, 9 % kyseliny jablčnej a až 380 mg vitamínu C, ďalej vitamíny skupiny B a P, 10 mg schizandrinu zodpovedajúceho aj za tonizujúce účinky.
V plodoch sa nachádza aj 50 derivátov účinných lignanov. Z nich najvýznamnejšie sú schizandrol A + B 15 % v sušine, gomizín B, C 4,1 %, gama schizandrín + C 6,3 %. Okrem iného tieto látky chránia pečeň pred toxínmi a regenerujú jej bunky v priebehu žltačky i po nej.
Veľmi bohaté na účinné látky sú olejnaté semená schizandry, ktoré by sme pri konzumácii plodov mali vždy dobre rozhrýzť, aby ich telo mohlo využiť. Obsahujú až 20 % lignanov a 35 % zlatožltého horkého oleja obsahujúceho väčšinou kyselinu olejovú a omega 3 kyselinu linolenovú. 6 % tvoria účinné silice a 14 % tvorí zmes sterolov, vitamínu E, provitamínu A, až 305 mg schizandrínu. Zaujímavý je aj veľmi vysoký obsah draslíka a nízky obsah sodíka, dobrý je aj obsah vápnika, horčíka, železa, ale i mangánu, niklu, medi, striebra, molybdénu.
Listy, kôra a korene tiež obsahujú 3 % silice, až 60 mg schizandrínu. V listoch sa ešte nachádza aj kvercetín a kemferol, steroly a kyselina škoricová. Žiadne časti rastliny neobsahujú alkaloidy ani glykozidy, takže rastlina je bezpečná.
Tonizujúce čaje s nižšou účinnosťou sa pripravujú z listov, stoniek, mladých výhonkov. Lyžicu sušených listov zalejeme vriacou vodou a po vychladnutí čaj cez deň popíjame. Z plodov môžeme pripraviť i nealkoholické nápoje, sirupy alebo ich nakladáme do medu či alkoholu. Liečivá polievka sa zasa pripravuje varením plodov s medom vo vode a jej doplnením varenými či pečenými gaštanmi. Najmä v zime výborne pôsobí vinný čaj, v ktorom sme nechali prevariť sušené plody schizandry. Rozomleté semená zasa môžeme použiť na omastenie polievok napríklad z obličiek, jahňacieho mäsa alebo ich pridať do ryžovej alebo inej kaše a do varených čiernych fazúľ.
Zdravá krása
Schizandra čínska (Schizandra chinensis) je príbuzná magnólií. Je to opadavá, 8 – 15 m dlhá liana s pravotočivými stonkami, ktorá tvorí krásne dekoračné zelené steny, ba dokonca i zelené vodopády. Na jar pekne a voňavo kvitne, koncom leta aj s množstvom pekných červených plodových strapcov. Jej eliptické listy so špicatým zakončením zasa na jeseň zmenia farbu na zlatú.
Rastliny sú jedno- i dvojdomé so zložitou biológiou kvitnutia, ktorá závisí od viacerých, často miestnych podmienok. V niektorých rokoch sa tvoria len samčie, v iných zasa samčie i samičie kvety. Pri prvom kvitnutí mladých rastlín sa tvoria len samčie kvety a samičie sa tvoria až v nasledujúcich rokoch. Pritom samčie kvety vyrastajú z úžľabiny listov po 2 – 7 kvetoch na dlhých ružových stopkách a voňajú jemne citrónovo. Samičie kvety majú na krátkom valcovitom lôžku veľký počet dvojvaječných pestíkov. Pri dozrievaní sa toto lôžko zväčší 20- až 50–krát, a tým sa vytvorí z jedného kvetu celé súplodie pripomínajúce valcovitý strapec ríbezlí s 10-timi, 20-timi alebo 40-timi červenými šťavnatými bobuľkami obsahujúcimi dve žlté obličkovité semiačka.
Odkiaľ pochádza?
Schizandra sa v prírode nachádza v amurskej oblasti, na Sachaline, na Kurilských ostrovoch, v Severnej Číne, v Kórei a v Japonsku, dnes však je už veľmi rozšírená po celom svete. V prírode uprednostňuje zmiešané listnaté lesy, rastie predovšetkým v ľahkých naplavených pôdach v okolí riek a potokov, obyčajne do nadmorskej výšky 500 m, ale v Číne rastie aj vo výške 1 300 m. Hoci znáša až -35 °C, je vhodné ju hlavne v prvých rokoch po jej výsadbe v zime chrániť slamenou prikrývkou.
Liany z vlastného pestovania
Schizandra sa dá množiť generatívne semenom alebo vegetatívne. Keďže zárodok v semenách pri zbere plodov nie je ešte dostatočne vyvinutý, musia sa stratifikovať, aby dokončili svoj vývoj a stali sa klíčivými. Plody sa po zbere nechajú zaschnúť a uložia sa až do januára. Vtedy sa z nich odstráni zaschnutá dužina a semená sa namočia na 2 – 3 hodiny do vody. Stratifikácia semien v mierne vlhkom piesku prebieha pri striedavej teplote 18 až 20 °C a -2 až -4 °C asi po dobu 2 mesiacov. V marci semená vysejeme do pôdy. Tiež môžeme vyskúšať jesenný výsev semien do hĺbky 10 – 20 mm. Semená však veľmi zle vzchádzajú a v prvom roku aj pomaly vyrastú, iba 5 – 6 cm.
Pestovanie
Pri nákupe rastlín dávame prednosť pestovaným vo väčších nádobách, v ktorých ich môžeme pestovať s trochou starostlivosti aj na balkóne. Kontajnerované rastliny môžeme opatrne vysádzať do záhrady počas celého vegetačného obdobia.
Pred vysádzaním pôdu dobre prihnojíme vyzretým kompostom a sadíme ich do jám s rozmermi 60 x 60 cm a hĺbkou 50 cm, s dobrou drenážou a v spone, v radoch širokých 3 m a vo vzdialenosti rastlín v rade 1 m, a to najlepšie na jar. Pri ošetrovaní je ale dôležité nenechať točivé výhonky do seba „sklbčiť“ a vytvoriť tak hustý zhluk výhonov, ktorý neplodí. Ak sa nám stane, že nám liana „utečie“ na vrchol konštrukcie a tam vytvorí zhluk husto do seba prepletených výhonov, najjednoduchším riešením je celú rastlinu v predjarí radikálne zmladiť rezom asi 30 – 40 cm nad zemou.
Schizandra patrí medzi lianovité rastliny, čiže je schopná rásť v poraste vyšších stromov po ktorých sa šplhá k slnku tak, že sa okolo nich ovíja. Jej prirodzený rast v záhrade nie je veľmi vhodné využívať, lebo oberanie jej ovocia z vrcholu jablone či orecha by bolo relatívne zložité. Napriek tomu, že ju zasadíme na slnečné miesto, jej šplhavý rast nezastavíme. Preto jej musíme vytvoriť oporu, na ktorej ju vhodným rezom udržíme v rozumnej výške. S úspechom môžeme schizandru pestovať na stenách chaty, na mrežiach, na plotoch, na pergolách i vo forme oblúkov nad cestičkami.
Tvarovanie
Pri systematickom ošetrovaní však uprednostňujeme výsadbu kontajnerovaných silných rastlín, ktorých výhony skrátime po výsadbe na 15 – 20 cm od zeme, aby sme podporili ako ich zakorenenie, tak i rozkonárenie rastlín. Na ďalší rok vyberieme v predjarí 5 – 7 silných výhonov na vytvorenie hlavnej kostry a priviažeme ich rozložené do šírky k podpere. V ďalších rokoch režeme len výhony zatieňujúce spodný obrast a výhony prerastené či rastúce von zo steny na 2 – 3 púčky, aby sme aj takto podporili kvitnutie.
Nesnažíme sa z jedného koreňa vytvoriť veľmi širokú stenu. Radšej sadíme viac rastlín vedľa seba vo vzdialenosti 1,5 – 2 m, čím zaistíme jednak lepšiu výživu rastlín väčším objemom koreňov viacerých rastlín a tiež sa vyhneme riziku straty celej steny pri náhodnom vyhynutí jedinej rastliny, ktorá ju tvorí.
Aj keď je schizandra prirodzene odolná proti chorobám a škodcom, takýmto spôsobom tvarovania zaistíme dobré prevzdušnenie, čo zvyšuje odolnosť rastliny.
Čo by ste mali vedieť
Schizandra vyžaduje priepustnú pôdu s pH 4,8 až 5,6 bohatou na dusík a s dostatkom vlahy. Nevyhovujú jej ťažké a zamokrené pôdy, ale ani veľmi ľahké pieskovité. Vyžaduje aj dostatok svetla. Rastliny na jar rašia veľmi skoro, preto ich môže poškodiť neskorý jarný mrazík. Samčie kvety rozkvitajú u nás začiatkom až v polovici mája a 2 – 3 dni po nich rozkvitnú aj kvety samičie. Celkové obdobie kvitnutia býva 8 – 14 dní. Pre schizandru je typická striedavá plodnosť vždy po 2 – 3 rokoch. Dĺžka vegetačnej doby je 180 – 190 dní a suma aktívnych teplôt sa pohybuje okolo 2 000 °C. Plody dozrievajú v priebehu septembra a môžu na rastline zostať i po opade listov, ak ich neskonzumujú vtáci. Prvý zber je už vo 4. roku, ale plnú plodnosť liana dosiahne až zhruba po 15 rokoch v množstve asi 4 – 8 kg na rastlinu.
Odborník radí
Šťavu alebo dreň zo schizandry môžeme síce sterilizovať, ale zničia sa pritom všetky enzýmy. Lepšie je zamraziť ju, a to buď vo forme šťavy, alebo jej drene, presnejšie roztlačené celé plody i so šupkami a semienkami naliate do formičiek na ľadové kocky, ktoré po zmrazení nasypeme do mikroténových vrecúšok a uchovávame v mrazničke. Ľadové kocky môžeme potom pridávať do nápojov, do čaju či vína, prípadne ich môžeme po rozmrazení zamiešať do kaše alebo z nich urobiť ovocnú omáčku.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Kto pestuje schizandru? Co robite s plodmi, ako ju strihate a na akom stanovisti…