Jar neprináša do našich záhrad len slnko. Spolu s ňou prichádzajú aj sviatky Veľkej noci a s nimi súvisiace zvyky a tradície. Naši predkovia dodržiavali prísny pôst, vyrábali si rôzne jarné symboly a jedli tradičné pokrmy. Ktoré zvyky dodnes dodržiavate aj vy?
Obdobie od Popolcovej stredy
Popolcová streda znamenala začiatok pôstu, ktorý trvá v kresťanskom kalendári 40 dní a vrcholí tzv. pašiovým týždňom. Počas pôstu sa naši predkovia snažili žiť viac duchovne a vyhýbali sa jedeniu mäsa, rýb, vajec a mlieka.
Jedli sa napríklad dlhé cestoviny s makom, ktoré mali symbolizovať dlhé klasy plné obilia. Taktiež jedli zeleninu, ktorú chceli mať čím skôr v kvete. Vyhýbali sa napríklad kapuste, pretože tá by vraj rýchlo „vyhnala do kvetu“ a jej úroda by nebola bohatá.
Gazdovia si značili počas tohto dňa svoje polia krížikom z posvätného popola. V dnešnej dobe sa na Popolcovú stredu stretávajú kresťania v kostoloch, kde im kňaz kreslí na čelo kríž popolom z posvätených bahniatok a rôznych olejov, určených na pomazanie.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa bola typická nosením rôznych prútikov do kostola, ktoré kňaz posvätil. Tie sa podľa jednotlivých regiónov Slovenska použili ako symbol dobrej a bohatej úrody na poli, zaorali sa do prvej brázdy, pomáhali chrániť gazdovstvo pri búrkach alebo nimi vyháňali zvieratá na pole. Od Kvetnej nedele sa až do Veľkého piatka čítali v kostole tzv. Pašie, state z evanjelia, ktoré hovorili o utrpení Ježiša Krista.
Smrtná nedeľa
Smrtná nedeľa je predposlednou nedeľou pred Veľkonočnou nedeľou. Najmä na Orave bola známa vynášaním tzv. Moreny, symbolu zimy, choroby a smrti z dediny. Túto slamenú bábku v životnej veľkosti, oblečenú v tradičnom kroji, na konci dediny zapálili a hodili do rieky. Týmto symbolickým gestom odchádzala krutá zima a čakalo sa na prichádzajúcu jar.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je akýmsi ukončením dlhého pôstneho obdobia. Je známy hlavne vďaka jedlám, ktoré sa v tento deň konzumujú. Mali by byť zelenej farby. Typickým pokrmom je napríklad špenát.
Veľký piatok
Veľký piatok kresťania považujú za najdôležitejší pôstny deň v roku. Striedme bezmäsité jedlo a modlitby vypĺňali tento deň smútku. Nesmelo sa pracovať v záhradách a na poliach. V kostoloch sa neslúžia omše, iba sa konajú obrady. V niektorých oblastiach Slovenska nezvonia zvony. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty ich nahrádzajú drevené „rapkáče“, ktorými rapkajú mládenci po celej dedine.
Biela sobota
Biela sobota predstavovala pre kresťanov čakanie na vzkriesenie Ježiša Krista. Vrcholili prípravy na jeho oslavu a až do večera sa niesla v tajomnom duchu. Biela farba symbolizovala čisté biele rúcho. Gazdiné pripravovali jedlá rôznych druhov. Bielymi rukami zalepenými od cesta bolo treba potrieť mladé alebo choré stromčeky v záhrade, aby lepšie rodili.
Veľký význam malo v tento večer zapálenie nového ohňa na veľkonočnej sviečke, paškále. Ten symbolizoval magickú a ochrannú silu. Uhlíky a popol z nového ohňa sypali naši predkovia na oziminy, aby ich ochránili pred búrkami. Biela sobota bola tiež ideálna na sadenie a siatie na poli.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je najväčším kresťanským sviatkom, lebo Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Mala by to byť prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Znamená nádej na nový život. Do prútených košíkov sa vkladajú všetky symboly Veľkej noci, kúsok z každého pokrmu a takto pripravené koše sa nosia posvätiť do kostola na omšu. Posvätené jedlo sa zanieslo aj na pole, do záhrady a do maštale, aby prinieslo všade hojnosť.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je asi málo obľúbeným sviatkom najmä pre mladé dievčatá. Kedysi chodievali mládenci od domu k domu, podľa tradícií jednotlivých regiónov Slovenska dievčatá oblievali vodou a šibali dlhými krásne pletenými korbáčmi z prútia.
Tento zvyk bol symbolom zdravia a dievčatá ako poďakovanie darovali chlapcom farebnú stužku na korbáč, ručne maľované vajíčko a ponúkli malé občerstvenie, zväčša v podobe domácej pálenky a slaných či sladkých pokrmov.
Symboly Veľkej noci
- Bahniatka – symbol bahniatok je takpovediac prevzatý. V našich končinách sa prirovnáva k „palmovej ratolesti“, ktorou vítali po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, no tá u nás nerastie. Bahniatka alebo „maňušky“ sú dlhé prúty, ktoré pučia na jar malými chlpatými pukmi pripomínajúcimi malé vajíčka.
- Vajíčka – symbolizovali nový život a premenu starého na nové.
- Kuriatka, zajačik – symbolizujú zrodenie nového života. Na jar sa všetko prebúdza po zime a v záhradách i na farmách vidieť práve vyliahnuté kuriatka, malé zajace a iné mláďatá.
- Baránok – symbolizuje obetu Ježiša Krista, ktorý sa obetoval pre ľudí.
- Kríž – predstavoval znak ukrižovania Ježiša Krista
- Prútený korbáč – šibanie korbáčom, upleteným z čerstvého vŕbového prútia, symbolizovalo dávne bitie a usmernenie zvierat na poli tenkým zeleným prútím a znamenalo udržanie sily, správneho smeru a zdravia.
Dobroty na veľkonočnom stole
Okrem už spomínaných jedál, ktoré patrili k jednotlivým pôstnym dňom pred Veľkou nocou, netreba zabudnúť na typické pokrmy, pripravené kedysi prevažne z domácich surovín. Najznámejšou veľkonočnou pochúťkou je tzv. „hrudka“. V každom regióne Slovenska majú na ňu svoju typickú receptúru.
V každej domácnosti sa zvykol piecť sladký kysnutý koláč (mazanec) a veľkonočný baranček s mašľou pod krkom. Súčasťou stola sú dodnes varené vajcia, údené mäso a klobásy, syry a zemiakový šalát.
Text: Mgr. Zuzana Mišotová
Foto: Pixabay.com, isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Prajeme veselú Veľkú noc!
Krása skrytá v jednoduchosti: Vyrábame veľkonočný aranžmán
Veselú Veľkú noc!
Kraslice zdobené prírodou: Vytvorte si veľkonočné dekorácie ekologicky a zadarmo
Prajeme veselé veľkonočné sviatky!
Návrat k prírodnému farbeniu vajíčok: Uchovajme si veľkonočné tradície pomocou rastlín a octu
Dobrý deň priatelia. Mam v rohu pozemku nádhernú nie starú ale veľkú vysokú čere…