Sezóna byliniek je v plnom prúde. Zbierame ich, sušíme alebo čerstvé pridávame do jedál a osviežujúcich nápojov. Ak hovoríme o bylinkách, určite nám medzi prvými napadne mäta. Patrí medzi najobľúbenejšie, no nie každému je známa jej široká variabilita.
S príchuťou mäty sa stretávame od detstva v žuvačkách, cukríkoch či dokonca v zubnej paste. Nie každý však vie, aké rôzne chuťovo-aromatické variácie poskytuje.
Rovnako menej známy je aj fakt, že mentol nenájdeme v našich divých druhoch mäty. Stretnúť sa s ním môžeme až u kríženca mäty vodnej a klasnatej (Mentha aquatica x Mentha spicata) a tento hybrid nazývame mäta pieporná. Pieporná ako „piepor”, teda korenie. Mnoho ľudí tento názov komolí na „prieporná”, čo je však slovo, ktoré nedáva zmysel. Napriek tomu je tak rozšírené, že ho občas zachytíme aj médiách.
Mäta je zaujímavá nielen svojimi zdravotnými účinkami, ale aj osviežujúcou chuťou. Veľmi dobre pomáha podporovať trávenie, zmierňuje žalúdočnú nevoľnosť, kŕče a nadúvanie. Pôsobí protizápalovo, detoxikačne a osviežujúco. Známe je jej pôsobenie pri dýchacích problémoch, prináša úľavu od kašľa. Účinná je nielen pri bolestiach žalúdka, ale aj hlavy. Pomôže aj pri uštipnutí hmyzom a spálení slnkom.
Liečivá mäta nie je vhodná pre každého
Z mäty si môžeme vyrábať tinktúry, oleje a krémy, alebo ju použijeme ako čajovinu. V kuchyni mätu využijeme do nápojov. Dá sa z nej vyrobiť lahodný sirup alebo ňou môžeme ozdobiť zákusky.
Je však mäta a produkty z nej vhodná pre každého? Citlivým osobám môže zhoršovať reflux pažeráka a zvyšovať tlak. Neodporúča sa ani v tehotenstve a pri dojčení, kedy môže znižovať produkciu mlieka.
Ako pestovať mätu
Na pestovanie nie je mäta náročná a v prípade použitia vhodných nádob je možné pestovať ju aj na balkóne. V interiéri dlhodobejšie neprospieva. Obzvlášť problematické býva zimné obdobie, počas ktorého má mäta prirodzene obdobie vegetačného kľudu. Vtedy je vhodné, aby bola v exteriéri aj na mraze – je to pre ňu prirodzené.
V prípade balkónového pestovania nezabúdame na pravidelnú zálievku aj počas chladných dní. Hoci naoko „spí” a zmizne z dohľadu, v substráte čakajú na jarné prebudenie podzemné výhonky, ktorými sa veľmi dynamicky šíri. Koreňovými výhonkami sa mäta veľmi dobre množí, na otvorenom záhone to môže byť až problematické.
Jej prirodzenosťou je expandovať všade tam, kam dosiahne a niekedy môže byť náročné odstrániť ju z daných miest. Preto je vhodné dobre zvážiť miesto jej výsadby. Do istej miery môže pomôcť výsadba do nádob, ale ak sa zapustia do pôdy, nedá sa vylúčiť, že sa bude šíriť aj napriek tomuto opatreniu.
Na druhej strane to však zároveň znamená aj to, že je veľmi vitálna a dá sa pestovať aj na miestach, kde je tieň. Má rada výživné, vlhké pôdy, kde dosahuje výdatné výnosy bujnej vňate.
Ak ju chceme sušiť alebo zbierať do tinktúr, mastí či sirupov, je vhodné vystihnúť fázu tesne pred kvitnutím, čím sa zaistí jej maximálny efekt. V prípade, že si chceme len ochutiť obľúbené letné kokteily, je tiež vhodnejšia mäta pred kvitnutím. Nič sa ale nestane, ak si aj čaj alebo kokteil ochutíme kvitnúcou mätou.
Škodce a choroby mäty
Čo sa týka škodcov, typické je napádanie pôvabnými, ale veľmi žravými chrobáčikmi s menom liskavka mätová (Chrysolina herbacea).
Vzhľadom na to, že mätu ako bylinku obvykle nechceme chemicky ošetrovať, postrek sa nerobí. Vhodnejšie je škodcu manuálne zbierať alebo, podobne ako v prípade hrdze mätovej, porast jednoducho zostrihneme až k zemi. Obvykle sa obnoví po čase bez nežiaduceho efektu.
Po ktorých druhoch mäty siahnuť?
Aké druhy mäty poznáme? Obvykle ide o viacnásobné krížence rôznych druhov a odrôd, s ohľadom na ich optimálnu arómu. Pomenovávame ich podľa komerčných kritérií, napríklad mäta jablková, citrónová, pomarančová, jahodová, banánová, ale aj ananásová či čokoládová. Ak zamýšľame pestovať viac typov mäty, je potrebné myslieť na ich živelnú rozpínavosť a urobiť opatrenie, aby sa v poraste nemiešali.
A ako voňajú ? Nie vždy by sme sa asi jednomyseľne zhodli, nakoľko sú dané označenia priliehavé, ale obvykle ponúkajú atraktívne aromatické a chuťové vnemy. Niekedy je chuťový efekt spojený s mentolovou arómou, niekedy však menej.
Ak hľadáte mätu s výraznou mentolovou vôňou, odporúčame siahnuť po mäte kučeravej (M. spicata var. crispa) alebo mäte čokoládovej, ktorá sa vyznačuje tmavými stonkami a naozaj silnou chuťou aj vôňou mentolu.
Aromatická mäta zo Slovenska
V prípade, že hľadáte extra výrazný efekt, môžeme sa ako Slováci pochváliť naším pôvodným, relatívne novým kultivarom mäty s menom ‘Kristínka’. Predstavená bola v roku 2017 ako produkt výskumu Prešovskej univerzity, s cieľom vyvinúť odrodu s maximálnym obsahom mentolu. To sa podarilo na jednotku. ‘Kristínka’ dosahuje až 77 % mentolu v silici, ktorej obsah v sušenej vňati je až 2,5 % Na senzorický pocit je to naozaj výrazný efekt, silno chladivý a pikantný.
Ak patríte medzi fanúšikov mäty, určite vás potešia rôzne typy a druhy, ktoré si môžete do záhrady zaobstarať. Neraz záhradkári zbierajú rôzne druhy do záhradných kolekcií, ktoré majú zaujímavú rozmanitosť. Vďaka tomu môžu prekvapiť a ulahodiť aj svojim hosťom či vymieňať množiteľský materiál s podobne zameranými pestovateľmi. Výroba rôznych produktov z tejto zaujímavej rastlinky môže byť vzrušujúcou disciplínou, ktorá obohatí letné aktivity v záhrade.
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Tipy a triky: Pripravte si najlepšie domáce bylinkové zmesi!
Podporte trávenie prírodnou cestou. Všetko potrebné nájdete v záhrade
Hrdzavé škvrny na listoch medovky a mäty. Čo to je?
Pochmúrne počasie a situácia vo svete je skúškou našej psychiky. Týchto 12 byliniek vám pomôže prekonať náročné obdobie
4 kroky k zdravým a voňavým bylinkám
Tradičné stálice sú základom bylinkovej hriadky
Dobry den, Vie mi niekto poradit co trapi moju matu? Je to uz treti pokus co so…