Spoznajte ázijské zeleniny. Sú nielen chutné, ale aj zdravé

Obohaťme si jedálny lístok či už v surovom stave, alebo po tepelnej úprave rôznymi, menej známymi listovými zeleninami.

Zaujímavá je nielen ich chuť, ale priaznivo pôsobia aj na naše zdravie. Každému z nás pritom môže ten či onen druh chutiť viac, alebo menej, treba iba vyskúšať.

Východné národy venujú popri ryži a darom mora osobitú pozornosť listovej zelenine zo záhrad aj z voľnej prírody. V porovnaní s nami tiež vedia lepšie využiť to, čo im záhrada a príroda ponúkajú. My zo zeleniny často poodkrajujeme a zahodíme až tretinu jej hmoty, zatiaľ čo oni ju skonzumujú alebo inak spracujú (usušia, skvasia…) prakticky celú. Aj v tomto, a nielen v druhovej skladbe, nám môžu byť inšpiráciou.

1. Mizuna na jarné a jesenné pestovanie

Je to typická japonská zelenina, i keď pôvodom z Číny. Je bohatá na minerály a vitamíny A, B, C i na kyselinu listovú. Mizuna (Brassica rapa ssp. Nipposinica) tvorí husté prízemné ružice listov dosahujúce výšku asi 30 cm. Listy sú zelené, lesklé, hlboko vykrajované na dlhších rapíkoch, ktoré sú mierne dužinaté, bledozelené. Existujú odrody s vyfarbením od žltozelenej do fialovej. Pestujeme ju najmä skoro na jar a na jeseň.

Vyhovujú jej pôdy humózne, podobne ako bežným šalátom. Pre jemnosť listov je potrebné rovnomerné zavlažovanie. Má nízke tepelné nároky, znáša teploty až do mínus 15 °C. Osivo vysievame priamo do záhona už v marci, prípadne si ho predpestujeme a v marci už vysádzame sadenice, ideálne s 5 listami. Podobne postupujeme v závere leta pri jesennej kultúre. Spon výsadby je 10 × 30 cm. Vegetačná doba je 3 až 6 týždňov, podľa priebehu počasia. Zberáme odrezaním celej ružice alebo priebežne trháme listy. V chladničke vydrží cca týždeň pri teplote 2 – 8 °C. Uplatní sa v zeleninových šalátoch, ale aj ako špenátový prívarok alebo pri zapekaní.

2. Mibuna

Pochádza z Japonska. Má pretiahnuté, úzke kopijovité listy väčšinou celookrajové, ktoré tvoria hustú ružicu krehkých listov dlhých asi 30 cm. Mibuna (Brassica rapa ssp. japonica) má podobné nároky ako mizuna s tým rozdielom, že neznesie teplotu pod mínus 5 °C. Vysievame ju priamo do riadkov na záhon asi od polovice júla do konca augusta a po vyklíčení jednotíme. Vytrhané mladé rastlinky využijeme na šalát. Ak by hrozilo poškodenie porastu škodcami, prekryjeme záhon netkanou textíliou. Mibuna dorastá do zberovej veľkosti asi za 40 dní od výsevu. Po zbere odrezaním rastlina znovu dorastá. Listy po zbere rýchlo vädnú, preto ich hneď použijeme alebo odložíme do chladničky. V šalátoch sa uplatní pre mierne korenistú a štipľavú chuť.

3. Horčica čínska

Tvorí voľnejšie listové ružice, ktoré dorastajú do výšky 30 až 50 cm. Odrodovo sú listy veľmi variabilné, od svetlo- až sýtozelenej až po fialovú. Listové rapíky sú dužinaté, čepele celookrajové, ale i hlboko vykrajované a lesklé. Výhony sú krehké. Horčica čínska (Brassica juncea) je cenená pre mierne štipľavú chuť, obsah antioxidantov i protirakovinových glykosinolátov, vitamínov A, B, C, kyseliny listovej, minerálov a silíc.

Teplotné pestovateľské optimum je 18 °C, znesie pokles teplôt až k 0 °C. Silnejšie oslnenie vyvolá lepšie vyfarbenie listov. Pôda by mala byť priepustná a dostatočne zásobená vodou, na ktorú sú horčice náročné. Vysievame priamo do záhona od začiatku marca až do konca júla. V letnom období vybieha do kvetu, preto s výsevom pokračujeme až na jeseň. Mladé rastlinky napádajú skočky a blyskáče. Pred škodcami je záhon vhodné prekryť netkanou textíliou. Druhá možnosť, ako predísť napadnutiu, je predpestovanie sadeníc v chránenom priestore a cca po 3 až 4 týždňoch, keď už nie sú také krehké, ich vysadiť von. Zbierajú sa jednotlivé listy alebo celé listové ružice asi za 1,5 až 2 mesiace od výsadby. Rastliny hneď spracujeme alebo schladíme.

Prečítajte si tiež: Prečo pestovať šalát a štiav?

4. Brokolica čínska

Dorastá do výšky 40 cm. Vytvára zdužinatenú hlavnú stonku s priemerom 10 – 20 mm, ktorá nesie tmavozelené, lesklé listy. Niektoré odrody sú fialové. Neskôr vytvára drobné kvetenstvo pripomínajúce malú ružicu brokolice. Brokolica čínska (Brassica alboglabra) dobre prospieva pri 15 °C a vyžaduje pravidelnú závlahu. Vysievanie do riadkov robíme hneď na jar alebo pre jesenné pestovanie v júli. Spon je 5 × 30 cm. Vytvorí sa tak hustý kompaktný porast, ktorý prekryjeme netkanou textíliou asi 3 týždne po výseve. Na choroby nie je brokolica citlivá. Je to veľmi vhodný druh na ekologické pestovanie. Zberáme v čase vytvárania kvetných pukov, ešte pred rozkvitnutím. Odrezané výhony vydržia v chladničke cca 1 týždeň. Po tepelnej úprave je vhodná do rôznych pokrmov.

Prečo konzumovať listovú zeleninu?

V našom stravovaní načastejšie chýba bohatý sortiment listovej zeleniny. Prečo jej konzumovať viac? Minerály, stopové prvky a vitamíny, ktoré obsahuje, priamo napomáhajú aktivácii a správnemu fungovaniu rozličných enzýmov.

Chlorofyl, zelené rastlinné farbivo má pre nás v strave nezastupiteľný a ešte stále nedocenený význam. Keďže jeho centrálnou molekulou je horčík, práve tento materiál získavame konzumovaním listovej zeleniny. Jediným zdrojom chlorofylu je práve listová a sčasti i kapustová zelenina.

Antioxidanty, prirodzene prítomné v listovej zelenine sú dôležité pre správne fungovanie imunitného systému, chránia nás pred voľnými radikálmi, ktoré sa nachádzajú napríklad vo vyprážaných potravinách, v tabakovom dyme, v exhalátoch a vznikajú aj vo vnútri nášho tela. Sú to nielen vitamíny ako vitamín C, E, D, karotenoidy, ale i mnohé ďalšie bioaktívne látky.

Horkasté látky v zeleninách a v jedlých prírodných rastlinách sú dôležité na vyprovokovanie väčšej tvorby tráviacich štiav, a teda na lepšie trávenie. Pomáhajú urýchliť trávenie najmä ťažko stráviteľných smažených či grilovaných jedál.

Korenisté látky pôsobia podobne ako horkasté látky, ale navyše majú často aj silný antioxidačný a protizápalový potenciál.

Rôzne typy vláknin pomáhajú dobrej peristaltike čriev a odstraňovaniu nestrávených zvyškov potravy.

Vysoké percento vody obsiahnuté v listovej zelenine prispieva k pitnému režimu a správnemu fungovaniu nášho organizmu.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Kedy vysievať semená a vysádzať priesady kapustovej zeleniny, listovej zeleniny a strukovín? Chrumkavý šalát nesmie chýbať v žiadnej záhrade. Ako ho vysievať a ktorý si vybrať? Už ste ochutnali pak čoi? Pozitívne pôsobí na tráviaci trakt i zdravie očí a dopestujete ho aj v interiéri Chýba vám záhrada? Vysejte si valeriánku! Krok za krokom: Výsadba predpestovaných priesad šalátu Februárový sprievodca pestovaním: Ktoré plodiny môžeme vysievať už teraz?

Urob si sámSte zvyknutí vyhadzovať listy z brokolice a karfiolu do koša? Robíte chybu, takto ich môžete doma hodnotne zužitkovať!Dom z tehlyHydroizolácia balkóna pomocou flexibilnej hydroizolačnej stierkyASB.skRevolučný model od susedov: České obce spolupracujú pri výstavbe veterných parkovMôj domPri obnove kostola objavili jeho zaniknutú časť. Pamiatky neničí len vlhkosť, ale aj neodborné zásahy, vraví reštaurátor Tomáš Kružlík