Spoznajte menej tradičné ovocie, ktoré si postupne hľadá cestu do našich záhrad

Okrem bežne pestovaného ovocia sú v ponuke aj menej tradičné druhy. Niektoré sa iba učíme pestovať, iné sú s nami už dávno, len sme na ne trochu pozabudli.

Hloh veľkoplodý
Hloh veľkoplodý (Crataegus pinnatifida var. major)
Výška: 3 m
Zber: október
Dekoratívne červené plody s priemerom cca 4 – 5 cm sa sušia aj kandizujú. Pestuje sa ideálne v nižších a stredných polohách, vo vyšších len na chránených stanovištiach. V chlade síce drevo nenamŕza, ale plody väčšinou nedozrejú.

Len v máloktorej záhrade chýba okrem klasických jadrovín a kôstkovín drobné ovocie v podobe ríbezlí, egrešov, malín, ostružín, jahôd a čučoriedok chocholičnatých, ktoré nazývame kanadské. Táto šestica drobného ovocia je obľúbená aj vďaka dobrej dostupnosti a cene, ľahkému pestovaniu a následným možnostiam spracovania úrody. Navyše sme na ne už dlhé desaťročia zvyknutí, takže ak niekto s pestovaním drobného ovocia začína, určite mu tieto druhy v ovocnej záhrade nechýbajú.

Každý rok sa však môžeme stretnúť s ponukou nových odrôd. Zaujímavé sú aj medzidruhové krížence, dobrým príkladom je tradičná josta, ktorá vznikla spojením génov egreša a čiernej ríbezle. Krížením maliny a ostružiny vznikla koncom 70. rokov minulého storočia obľúbená malinočernica.

Stáva, že sa na trhu objavia druhy, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako novinky, no pritom ide o známe, len už dlhší čas nepestované ovocie. Napríklad už v sadoch našich babičiek rástla dula s voňavými hruškovitými plodmi alebo mišpule, ktorých tuhé malvičky musia najskôr prejsť mrazom, aby sa dali konzumovať.

Mišpula
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica)
Výška: 4 – 5 m
Zber: po prvom mraze
Strom alebo ker dobre rastie v priepustnej pôde. Je odolný proti nízkym teplotám i škodcom. Plody sú dlho tvrdé a trpké, je nutné ich nechať prejsť mrazom. V čase kvitnutia je rastlina okrasná. Zaujímavé odrody: Holandská, Royal, Nottingham

Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov by ste si pri prechádzke pochutili na drienkach, čo sú červené kyslasté plody drieňa obyčajného. Tento zaujímavý ker či malý strom sa v krajine objavuje aj v súčasnosti, no výrazne menej. Bol totiž rúbaný kvôli tvrdému drevu. Dnes sa však vysádza do záhrad aj ako okrasná drevina so skorým termínom kvetu.

V posledných rokoch sa navyše zvyšuje obľuba teplomilných rastlín, ktoré sú v našich podmienkach nepôvodné. Je nutné pestovať ich buď ako rastliny v nádobe s tým, že ich na zimu prenášame do svetlého a chladného interiéru, alebo sa vysádzajú len do najteplejších oblastí na chránené stanovište.

Naši predkovia by sa zrejme čudovali dnešným výsadbám figovníkov alebo aromatického hurmikaki, ktoré sú typické chutnými netradičnými plodmi, bohatými na prospešné látky. Navyše nás lákajú aj pomerne neopozeraným vzhľadom.

Figovník
Figovník obyčajný (Ficus carica)
Výška: 2 – 3 m
Zber: september, október, november
Mnohé odrody sa pestujú ako prenosné v nádobách a vyžadujú prezimovanie v chladnom a svetlom interiéri. Odolné odrody je možné sadiť von na chránené stanovište do nadmorskej výšky 500 m n. m., ideálne do piesočnatohlinitej pôdy zásobenej vápnom. Zaujímavé odrody: Violette Dauphine, Peretti.

Výsadba s predpokladom čo najjednoduchšej údržby

Voľba stanovišťa do veľkej miery rozhoduje o úspechu pestovania. Nielenže je potrebné poskytnúť rastlinám vyhovujúce podmienky, ale správne zvolené miesto výrazne uľahčí aj prácu pri starostlivosti o ne. Údržbu najviac sťažuje bodová výsadba kríkov do trávnika, ktorá výrazne komplikuje kosenie. Vždy sa snažíme rastliny drobného ovocia vysádzať do záhonov, ktoré napríklad zamulčujeme vhodným materiálom.

Kyslomilné rastliny ocenia mulč v podobe listovky alebo drevnej štiepky, pôdu pod inými druhmi zamulčujeme napríklad slamou alebo do podrastu vysadíme pôdopokryvné rastliny. Bodová výsadba stromov do trávnika je však bežná pri ovocných stromoch pestovaných na kmeni. Okolie kmeňov sa totiž udržiava oveľa ľahšie ako v prípade krov.

Zaujímavé možnosti použitia umožňujú ovocné popínavky. Černica, záhradné kivi (botanicky pomenované ako aktinídia) či vinič potrebujú na svoj rast stabilnú oporu, preto môžu pokryť rôzne treláže alebo zásteny, ktoré plánujeme „ozeleniť“.

Aktinídia
Aktinídia význačná (Actinidia arguta)
Výška: 10 m
Zber: september, október
Odrody sú samo- alebo cudzoopelivé. Pri cudzoopelivých pripadá na jednu samčiu rastlinu osem samičích. Kivi vyžaduje dobre priepustnú a mierne kyslejšiu pôdu, stanovište na slnku alebo v polotieni. V lete sa nezaobíde bez výdatnej zálievky. Vhodný je aj rez. Zaujímavé odrody: Issai (samoopelivá), Fresh Jumbo, Red Jumbo (cudzoopelivé)

Ovocné druhy pritom nie sú užitočné len svojimi plodmi (kvety sú aj významnou potravou pre hmyz), ale plnia aj okrasnú funkciu. Napríklad s muchovníkom, aróniou, mišpuľou alebo drienkou sa stretneme aj v ponuke okrasných drevín. Vynikajú kvetmi a jesenným sfarbením, a tak ich pokojne môžeme začleniť do okrasnej časti záhrady.

Kombinácie, ktoré sa oplatia

Niektoré druhy sa jednoducho oplatí sadiť k sebe na jeden záhon. V spoločenstve kyslomilných rastlín môžu vedľa seba rásť čučoriedky chocholičnaté a pod nimi brusnice alebo napríklad kľukva veľkoplodá. V takom prípade je potrebné záhon zrýľovať a doplniť dobre rozloženým kompostom a rašelinou, prípadne listovkou. Rastlinám sa v takto pripravenej pôde zvyčajne darí lepšie, ako keď kyslý substrát pridáme iba do výsadbovej jamky.

Arónia
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa)
Výška: ker 2 m, stromček cca 3 – 4 m
Zber: september, október
Tento na pestovanie nenáročný ker je dostupný aj vo vrúbľovanej podobe na kmienku. Fialovočierne plody sú mierne trpkasté, vhodné prednostne na tepelnú úpravu. Sú plné vitamínov. Úrodu je nutné chrániť pred vtáctvom. Vysádza sa aj ako okrasná drevina do záhrad i voľnej krajiny. Zaujímavé odrody: Nero

Pokiaľ v záhrade nemáme miesta nazvyš, každý centimeter štvorcový využijeme tým, že bylinné alebo drevnatejúce pôdopokryvné rastliny vysadíme do podrastu tých vyšších. Napríklad jahoda mesačná, obľúbená odroda Rujana, doslova ovládne podrast napríklad pod kríkovitými alebo stromovými drienkami či muchovníkmi.

 

Text: Ing. Lucie Peukert
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku