Oskoruša sa botanicky zaraďuje medzi jarabiny. Ide o mohutné stromy s výškou 15 až 30 m a šírkou až 20 m. Viete, že ide o jeden z najcennejších ovocných druhov používaných najmä na lahodnú pálenku?
Oskoruša, Sorbus domestica, má opadavé striedavé listy typického jarabinovitého tvaru, dlhé okolo 20 cm, ktoré sa v jeseni sfarbujú do atraktívnych farieb. Od listov klasickej jarabiny sa odlišujú najmä výraznejšou plstnatosťou na rubovej strane mladých listov.
K nám sa oskoruša dostala z oblasti Stredozemného mora, kde sú na jej rast a vývoj najoptimálnejšie podmienky. Kedysi sa pestovala predovšetkým pre veľmi kvalitné drevo, dnes sa s ňou stretávame v záhradách ako so solitérom, pričom sa pestuje ako cenný ovocný druh. Veľmi pekne vynikne aj vo väčších parkoch, ktoré umožňujú naplno prejaviť jej krásu.
Oskoruša je teplomilná
Na jej pestovanie vyberáme najteplejšie pestovateľské polohy. Vyniká stredovým kolovitým koreňom a silnými postrannými koreňmi, čo zohľadníme pri výbere stanovišťa. Pôda musí byť dostatočne hlboká a s nižšou hladinou podzemnej vody. Vďaka koreňom v nej oskoruša veľmi dobre kotví.
Nevyhovuje jej nadmerná vlhkosť, naopak, obľubuje suchšie kamenisté pôdy, ktoré by však mali byť dostatočne výživné, s neutrálnou až mierne zásaditou pôdnou reakciou. Vyhovujú jej slnečné južné a juhozápadné svahy, kde je dostatok svetla a slnka. Aj preto bola oskoruša v minulosti často súčasťou viníc, ktoré plne korešpondovali s jej požiadavkami. Ďalším dôvodom výsadby v týchto oblastiach bolo, že sa plody používali na stabilizáciu vína.
Odolná proti škodcom i mrazom
Stromy oskoruše sú veľmi odolné proti chorobám a škodcom, vďaka čomu sa pestujú bez akýchkoľvek chemických postrekov. V prípade mladých stromov sa občas vyskytne napadnutie voškami alebo obaľovačom jablčným, ktoré však zvyčajne vyriešia prirodzení predátori. Pri väčšom výskyte použijeme bežné postreky. Staršie stromy sa už – aj vďaka svojim rozmerom – neošetrujú.
Vysoká je aj odolnosť stromov proti zimným mrazom, prežijú teploty až do –30 °C. Nepoškodzujú ich ani neskoré jarné mrazy. Odolné sú tiež proti smogu a exhalátom, čo umožňuje ich rozšírenie v prímestských a zamorených oblastiach, ako aj priemyselných centrách. Mladé stromy bývajú často poškodzované ohryzom zverou, preto ich, najmä vo voľnej krajine, chránime pred lesnou zverou a hlodavcami pomocou chráničiek a repelentných látok.
Trojročná perióda semenných rokov
Oskoruša je jednodomá, čo zaručuje jej spoľahlivú samoopelivosť. Biele kvety kvitnú v máji až júni, kvitnutie trvá asi 2 týždne. Vyniká atypickou trojročnou periódou semenných rokov, čo v praxi znamená, že plodí dvakrát v priebehu troch rokov.
Plodnosť je, podobne ako v prípade iných dlhovekých ovocných druhov dorastajúcich do značnej veľkosti, priamo úmerná veku stromov. Čím je strom starší, tým viac rodí. Úrody z jednotlivých dospelých stromov sa pohybujú na úrovni 500 až 1 200 kg.
Jabĺčkovité alebo hruškovité plody
Plodom oskoruše sú malé malvičky s veľkosťou 3 – 5 cm, ktoré rastú, podobne ako jarabina, v typických súplodiach. Ich základný tvar pripomína buď jabĺčka (var. Maliformis), alebo hrušky (var. Pyriformis). Farba šupky býva žltá, následne zvyčajne prechádza na slnečnej strane do hnedej, oranžovej alebo rôznych odtieňov červenej či hrdzavej. Na povrchu dozretých plodov sa nachádzajú charakteristické biele škvrny, takzvané lenticely.
Plody dozrievajú v priebehu septembra a októbra. Pod stromom necháme roztiahnutú plachtu, do ktorej samy padajú alebo im pomôžeme striasaním. Keďže sú veľmi tvrdé a trpké, pred spracovaním ich necháme ležať v tieni na plachte, kde dozrejú. Počas dozrievania mäknú, hovorí sa tomu že hniličkujú, a ich dužina sa stáva sladkou a požívateľnou. Trvá to približne jeden až dva týždne. Po dozretí sú jedlé i za surova, aromatické, šťavnaté a skutočne príjemne sladké.
Využitie plodov
Nosným využitím vyzretých plodov oskoruše je výroba ovocného destilátu, ktorý patrí medzi najvzácnejšie pálenky. Vyniká príjemnou vôňou a veľmi dobrou jemnou chuťou. Okrem toho sa z nich vyrábajú likéry, lekváre, ovocné čaje, mušty či kompóty. Dajú sa aj mraziť alebo sušiť. Sušené plody sa následne melú a používajú ako posýpka na šúľance či iné sladké jedlá. Plod sa v minulosti využíval na konzervovanie kompótov, jablčného alebo hruškového muštu i vína.
Liečivé účinky
Plody sú významné aj z lekárskeho hľadiska. Najčastejšie sa používajú pri poruchách trávenia, čo využívali už starí Gréci. Sú osvedčeným liekom pri nechutenstve. Nachádza sa v nich významné množstvo flavonoidov a ovocných kyselín, ktoré zabraňujú tvorbe močových kameňov a pôsobia močopudne.
Obsahujú tiež množstvo minerálnych látok, z vitamínov najmä A a C, z cukrov predovšetkým fruktózu a glukózu, a to v množstve od 14 do 17 %. Kyselina sorbitanínová, ktorú obsahujú, pôsobí proti infekciám. V sušenom stave sa používajú na liečbu hnačky, v čerstvom proti zápche. Vo forme čaju oskoruša osoží pri reume, horúčke či prechladnutí.
Semenáč alebo naštepený jedinec?
Semenné oskoruše sa vyznačujú vysokou úrodnosťou, vopred však nevieme, aké plody budú prinášať. Nestačí pritom priniesť si plod od známeho a vysadiť ho. Na to, aby semeno vyklíčilo, musí najskôr prejsť tráviacim systémom vtákov alebo cicavcov.
Nevýhodou semenáčov je veľmi neskorý vstup do rodivosti, ktorý je najskôr v 8. až 12. roku, nezriedka však v 15. až 25. roku. Ak chceme vstup do rodivosti urýchliť a súčasne dopredu poznať vlastnosti plodov, siahnime po štepených výpestkoch, ktoré sa už takmer každoročne objavujú v ponukách záhradných centier.
Text: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, spol. s r. o., Levice
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím! Na spodnej časti pňa 4-ročnej jabloni Idared,podpník M9,sa objavil od z…