Tým, ako človek postupne osídľuje Zem, prenáša so sebou množstvo rastlín a živočíchov. Niektoré úmyselne, iné nevedomky. Mnohé z nich môžu v novom prostredí spôsobiť veľké problémy, a to je aj prípad sršňa ázijského.
Areál rozšírenia živočíchov často kopíruje územia obopnuté morom alebo vysokými pohoriami, ktoré nedokážu prirodzene prekonať. S ľudskou „pomocou“ sa môžu odrazu ocitnúť v novom prostredí. Takéto tvory na danom území nazývame nepôvodné. Pokiaľ tam začnú žiť na úkor pôvodne žijúcich druhov, napríklad zaberaním potravových zdrojov, možno ich označiť za invázne.
Na základe poslednej správy OSN rozoznávame dodnes približne 3 500 organizmov, ktoré status inváznych druhov získali. Škody, ktoré celosvetovo spôsobujú, sa odhadujú na 400 miliárd € ročne. Najznámejším inváznym druhom hmyzu na Slovensku je lienka ázijská (Harmonia axyridis), ktorá ohrozuje životaschopnosť našich pôvodných druhov lienok.
Je z Ázie, no šíri sa k nám z Európy
V posledných 20 rokoch sa po celej Európe začala šíriť ďalšia hrozba. Sršeň ázijský (Vespa velutina) pochádza z oblasti juhovýchodnej Číny a na ceste do Francúzska mu pomohol globálny obchod s čínskou keramikou.
Kým v Ázii žije v prostredí spoločne s ďalšími siedmimi druhmi sršňov, v Európe sa dosiaľ stretol iba s jediným našim druhom sršňa obyčajného (Vespa crabro). Takéto nízke konkurenčné prostredie mu otvorilo brány k ďalšiemu šíreniu.
Od roku 2004 postupne osídlil takmer celú západnú Európu. Prvotné výskumy vedcov predvídali, že v blízkej budúcnosti nebude schopný prekonať Alpy a preniknúť tak do východnejších častí kontinentu. Aj v tomto prípade sa mu to pravdepodobne s ľudskou pomocou už podarilo a minulý rok boli postupne hlásené nálezy z Maďarska, Českej republiky a Rakúska.
Nie je nateraz jasné, či sa tu podarilo populácii úplne etablovať. Dá sa však očakávať, že skôr či neskôr sa nájde aj na území Slovenska.
Dôvody na obavy
Prečo pri tomto druhu sršňa zoológovia dvíhajú varovný prst? Vytvára hustú populáciu, keď na 1 km2 bolo vo Francúzsku zistených až 20 hniezd. Tie sú veľké v priemere aj viac ako jeden meter a obsahujú vyše 2-tisíc jedincov.
Ide o silne predátorský druh, ktorý sa špecializuje na lov lietajúceho hmyzu. Jedno hniezdo požerie aj viac ako 12 kg hmyzu za rok. O to horšie je, že viac ako polovicu jeho potravy tvoria rôzne druhy včiel, prevažne včela medonosná. Ťažko skúšané opeľovače v našej krajine tak získavajú ďalšieho nepriateľa. Jedno hniezdo sršňov ázijských je schopné zlikvidovať aj dve silné včelstvá.
Ide o silný predátorský druh, ktorý sa špecializuje na lov lietajúceho hmyzu, z čoho viac ako polovicu predstavujú rôzne druhy včiel.
Včely vychytávajú po jednom ešte pred príletom k letáku (podstavec pred vchodom do úľa) a tie tak nie sú schopné zareagovať žiadnou obrannou stratégiou. Kým včely v Ázii sa dokázali adaptovať na nájazdy rôznych druhov sršňov, populácie u nás žijúcich včiel tieto triky aj pre svoju miernu povahu nepoznajú.
Výrazne žlté nohy
Sršne ázijské sú menšie ako naše sršne obyčajné. Veľkostne pripomínajú väčšie osy. Sú na prvý pohľad výrazne tmavé so žltkastým až oranžovým zakončením bruška. Majú taktiež výrazne žlté nohy.
Vo faune Slovenska máme niekoľko druhov hmyzu, s ktorými si ho možno pomýliť. Najčastejšie odborníkom ľudia nahlasujú žihadľovky (Scolia sp.), prípadne ich najväčšie ekvivalenty v podobe cennej žihadľovky obrovskej (Megascolia maculata).
Do redakčnej uzávierky zatiaľ sršeň ázijský na Slovensku zaznamenaný nebol a všetky doterajšie hlásenia sa ukázali mylné. Štátna ochrana prírody SR pre vážnosť hrozby už dopredu vytvorila špeciálny tím odborníkov, ktorí situáciu monitorujú. Sú školení tak, aby pri objavení prvých hniezd na Slovensku dokázali zasiahnuť a zastaviť šírenie tohto druhu.
Rady biológa: Kde nahlásiť, ak sršňa zbadáte
Biológ Adrián radí, kde hlásiť podozrivé nálezy sršňa ázijského.
- Každý podozrivý nález je potrebné odfotiť aspoň mobilným telefónom a nahlásiť pomocou formulára na stránkach ŠOP SR: www.invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania. Tieto správy ihneď dostávajú odborníci na posúdenie.
- Podozrivé nálezy možno posielať aj autorovi tohto článku – Adriánovi Purkartovi z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave na e-mail purkart.adrian@gmail.com.
- Sršňa ázijského možno očakávať hlavne v pohraničí s Maďarskom a Rakúskom, respektíve v teplejších oblastiach Slovenska. Pozorne si treba všímať najmä rozkvitnuté nektárodarné kríky, na ktorých sa rady pasú. Koncom roka intenzívne navštevujú aj dozrievajúce ovocie a rozkvitnutý brečtan.
- Hlavné hniezdo si najčastejšie vytvára v korunách stromov (až 25 m vysoko) popri vodných tokoch, ale dokáže si ho vytvoriť aj na ľudských stavbách. Kým náš sršeň obyčajný si tvorí hniezdo najčastejšie v dutých stromoch, sršeň ázijský ho, naopak, buduje vonku.
- Sršeň ázijský nie je agresívnejší ako náš sršeň, ale tým, že vytvára veľké hniezda s vysokým počtom jedincov aj v okolí ľudských stavieb, treba byť obozretný.
- Určite neodporúčame umiestňovať do záhrad rôzne typy pascí vytvorených s úmyslom odchytu sršňa ázijského. Ich poväčšine nevhodná konštrukcia hubí aj množstvo užitočného hmyzu, opeľovačov a vzácnejších druhov ôs. Môžu tak v záhrade spôsobiť zbytočne veľké straty na biodiverzite.
Galéria k článku
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Priateľ Romeo poslal foto jeho hrušky.