Na Slovensku sa opäť objavil sršeň ázijský. Spomaľme spolu jeho šírenie!

Na Hornej Nitre sa opäť objavil invázny sršeň ázijský. Skorým odhaľovaním kráľovien na jar chránime nielen seba, ale aj opeľovače a miestnu biodiverzitu. Zistite, ako na to.

Sršeň ázijský (Vespa velutina poddruh nigrithorax) je druh pôvodom z Číny, ktorý sa do Európy, konkrétne do Francúzska, dostal pravdepodobne s tovarom v roku 2004. Odvtedy sa prekvapivo rýchlo šíri celým starým kontinentom. Je to aktívny lovec a jeho potravou sú najmä opeľovače vrátane včiel.

V roku 2023 sa už objavil v susedných krajinách – Maďarsku, Česku a Rakúsku. Koncom minulého leta bolo v obci Palárikovo nájdené a zlikvidované prvé hniezdo u nás. Predpokladá sa, že hniezdo v tomto období ešte neopustili nové mladé kráľovné, ktoré ako jediné prezimujú. Nedá sa však vylúčiť existencia iných hniezd v Podunajskej nížine, ktoré neboli objavené. Navyše, spárené kráľovné sú schopné preletieť až desiatky kilometrov od pôvodného hniezda. Preto je, zatiaľ predovšetkým na juhu Slovenska, ale i pri hraniciach s Rakúskom a Českom, dobré byť ostražitý a všímať si hmyz.

Každý štát Európskej únie je povinný likvidovať tohto mimoriadne invázneho predátora opeľovačov, aj preto v rámci Štátnej ochrany prírody SR už bol vytvorený zásahový tím. Neodporúča sa hniezda likvidovať samostatne, sú na to potrebné špeciálne ochranné obleky a najmä skúsenosti a zručnosti. Na zásah je dokonca potrebné osobitné osvedčenie od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Rozhodujúca je teplota

Kráľovná sršňa ázijského zimuje ukrytá obyčajne pod kôrou dreva, v štrbinách budov, v komposte prevažne z lístia a drevnej biomasy. Po prezimovaní opúšťa úkryt a začína hľadať vhodné miesto na založenie hniezda. Deje sa tak, keď dosiahne teplota vzduchu aspoň 12 – 15 °C, čo v podmienkach Slovenska môže byť v marci, apríli až máji, v závislosti od regiónu.

Za najrizikovejšie oblasti sa považuje práve juhozápad Slovenska, respektíve celá Podunajská nížina. V rovnakom období sa prebúdzajú k aktivite aj včely a iné opeľovače.

Kde nájdeme prvé hniezdo sršnej kráľovnej?

Kráľovná pre stavbu hniezda uprednostňuje chránené a neraz aj ťažko dostupné miesta, ale môže sa objaviť aj v tesnej blízkosti obývaných oblastí, čo zvyšuje riziko kontaktu s ľuďmi. Často to bývajú diery v stenách budov alebo koruny stromov, husté kríky, ale aj vtáčie búdky, podkrovia, kôlne, garáže, prakticky akékoľvek miesto chránené pred priamym dažďom, chladom a vetrom.

Kráľovná vyhľadáva slnečné miesta, pretože teplo slnečných lúčov ohrieva hniezdo, kde sa vyvíjajú prvé robotnice. Živí sa cukrami, ako je nektár, miazga stromov alebo aj šťava z prvého jarného bobuľového ovocia. Získava tak energiu na budovanie základov hniezda. Materiál na jeho stavbu zbiera z dreva, najčastejšie z kôry stromov, najmä z vŕb, topoľov, brezy alebo aj z platanov v mestských parkoch. Toto hniezdo veľkosti mandarínky či tenisovej loptičky, do ktorého kladie prvé vajíčka, sa označuje aj ako primárne.

Budovanie hniezda trvá mesiace

Kráľovná sa vo fáze budovania hniezda a jeho rozvoja vzďaľuje od hniezda len na krátky čas, približne10 – 15 min. Počiatočná fáza vzniku hniezda s prvými vyliahnutými robotnicami trvá približne dva mesiace. V tomto období môžeme tiež proaktívne, ale opatrne prehľadať kôlne, šopy, stavby pre zvieratá, povalu, pergolu a iný „neporiadok“ na pozemku.

Po vyliahnutí prvých robotníc začína loviť hmyz na kŕmenie lariev. Počet včiel je však v tejto chvíli podstatne väčší ako niekoľko vyvíjajúcich sa sršňov. Preto samotná kráľovná nepredstavuje na jar hrozbu pre včelstvá, uloví len jednotlivé kusy, ktoré prinesie do hniezda pre svoje potomstvo.

Prvé robotnice pokračujú v stavbe hniezda buď na danom mieste, alebo na novom, ak sa hniezdo nemá kam rozširovať. Kolónia sa rozrastá, výlety kráľovnej sa skracujú, až ostane len v hniezde klásť vajíčka. Postupne vzniká veľké hniezdo s tisíckami jedincov, hovorí sa mu aj sekundárne, a to už predstavuje problém.

Je kráľovná na jar nebezpečná?

Na jar je nebezpečenstvo od kráľovien pre včely, ale i pre nás veľmi malé v porovnaní s plne rozvinutými kolóniami, na ktoré môžeme natrafiť v lete a na jeseň na prechádzke v prírode, napríklad aj v hustom poraste vysokej trávy, černíc a malín.

Pomoc verejnosti vrátane nás záhradkárov, zapojením sa do hlásenia výskytu sršňa ázijského je veľmi dôležitá. Pomáhame tak chrániť včely a opeľovače, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou našej prírody.

Kráľovná, ktorá zakladá hniezdo, si ho aj pomerne agresívne stráži. Ak sa cíti ohrozená, môže zaútočiť. Jej bodnutie môže vyvolať silnú alergickú reakciu. Strach či stres po bodnutí môžu zdravotný stav bodnutej osoby skomplikovať. Preto je dôležité pri pozorovaní zachovať pokoj a bezpečný odstup, a to aspoň 2 metre, neskôr pri veľkom hniezde aspoň 5 metrov. V blízkosti akéhokoľvek sršnieho hniezda nikdy nerozhadzujeme rukami a nerobíme žiadne prudké pohyby. Sršne vtedy reagujú pudovo a hrozí, že zaútočia.

Skorá likvidácia je jednoduchšia a účinnejšia

Keď počas jari nájdeme hniezdo alebo sa nám podarí sršňa zbadať v prírode, vyfotíme ho. Sršne mimo hniezda nie sú útočné. Fotku môžeme poslať na Štátnu ochranu prírody SR prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa alebo formulára Systému rýchleho varovania, prípadne mailom. Ak nemáme fotku, aspoň nález nahlásime miestnym včelárom aj samospráve. Keď sa výskyt sršňa ázijského potvrdí, vytvorený zásahový tím hniezdo vyhľadá a bezpečne odstráni na náklady štátu.

Hniezdo radšej neodstraňujeme sami, uhryznutie aj bodnutie je bolestivé a hlavne nevieme, ako zareagujeme na jed zo žihadla. Rizikom je alergia až anafylaktický šok. Kto však má skúsenosti s bodavým hmyzom, napríklad včelári alebo hasiči, môže primárne hniezdo odstrániť skoro ráno alebo neskoro večer, keď je v ňom kráľovná, pričom si musí chrániť predovšetkým tvárovú časť a ruky.

Na odstraňovanie hniezda je potrebný zaváraninový pohár s dostatočne veľkým otvorom a viečko na okamžité uzatvorenie, aby kráľovná neuletela. Odstránenie veľkého hniezda patrí vždy do rúk vyškoleným odborníkom. Likvidácia takéhoto malého hniezda je rýchla a škoda na včelách a biodiverzite minimálna v porovnaní s náročným zásahom pri likvidovaní hniezda s priemerom až do jedného metra.

Galéria k článku

Text: Helena Proková, Ekofond SPP, redakcia
Foto: isifa/Shutterstock, Etienne Roumailhac
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Sršeň ázijský, nová hmyzia hrozba: Ako ho spoznať a kde môžete jeho výskyt nahlásiť? Modlivka, maskovaný predátor hmyzu so záľubou v jedení partnera Zachráňme hmyz! Riešenie jeho úbytku sa skrýva aj vo vašej záhrade Prilákajte do záhrady motýle. Týmto rastlinám neodolajú Netopiere: Noční strážcovia oblohy, ktorí vám pomôžu zbaviť sa komárov Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely

Môj dom12 trikov, ako do záhrady pritiahnete opeľovačeMôj domAko spoľahlivo ochrániť v lete dom a záhradu pred otravným hmyzomMôj domRozmnožili sa vám doma vínne mušky? Poznáme 6 jednoduchých tipov, ako sa ich zbaviť!Urob si sámAko používať organické a syntetické hnojivá, aby sme neublížili rastlinám? Existujú aj vhodné alternatívy?