Stromy sú na planéte jedným z najviac podhodnotených majetkov, a pritom nikde nie sú také potrebné ako v mestách, na predmestiach a v obciach.
Sú akousi mamuťou klimatizáciou, ktorá funguje zväčša bez povšimnutia. Okrem toho produkujú kyslík, zvlhčujú suchý vzduch a zachytávajú prach a výpary, ktorých je v meste neúrekom. Nie nadarmo sa im hovorí pľúca mesta alebo rovno planéty. O stromy pritom stále prichádzame, či už pre výstavbu, nové cesty, inžinierske siete, živelné pohromy a napokon aj pre ich prirodzené starnutie. A hoci ich po vyrúbaní musíme podľa zákona nahradiť, malá koruna nám desiatky rokov neurobí takú službu ako dospelý strom. Ak vôbec nová výsadba prežije.
Umelé stromy?
Napriek opadávaniu lístia, kvetov, plodov či rizikám pádu konárov patria stromy stále k atribútom zvyšujúcim kvalitu života v mestách. Záhradní architekti sa ich výber snažia prispôsobiť nielen konkrétnym podmienkam stanovišťa, ale aj veľkostným obmedzeniam súvisiacim s daným miestom, prípadne sa snažia vyhnúť plodeniu stromov a podobne.
Dôležitosť stromov jednoducho nemožno poprieť. Pohlcujú aj oxid uhličitý, ktorý produkujú vozidlá, individuálne aj ústredné kúrenia a iná ľudská činnosť, a vo forme dreva ho používajú na stavbu svojho tela, čím ho bezpečne uložia na niekoľko desaťročí až storočí.
Niektorí vedci dokonca v súčasnosti navrhujú nainštalovať do najzaťaženejších častí miest, kde stromy neprežijú, série high-tech umelých stromov s istým podielom živej zelene, aby nahrádzali jeho funkcie. Možno to na niektorých miestach má svoj význam, no na rozdiel od samostatne rastúceho stromu tie umelé budú vždy vyžadovať vstup energie aj našej práce. Strom pritom stačí nechať rásť a všetko robí zdarma a sám od seba.
Pozitívne je, že spoločnosti produkujúce vysokú uhlíkovú stopu, napríklad letecké, ju už dnes začínajú kompenzovať, a to tým, že vynakladajú prostriedky na výsadbu stromov. Je to len začiatok, ešte nás čaká dlhá cesta.
Úbytok stromov aj na vidieku
Aj na vidieku sme za posledných 70 rokov stratili milióny stromov, zväčšili sme polia, vybudovali obrie fabriky či sklady. Množstvo z nich padlo preto, aby sme mali kde žiť, a na kedysi zelených plochách dnes stoja sídliská. Bohužiaľ, menej stromov dnes nachádzame aj v záhradách, kde sa zmenšila priemerná výmera pozemkov a zmenila sa i pestovateľská móda.
Mnohí záhradkári sa vzdali pestovania ovocných aj okrasných stromov a nahradzujú ich krami, trávnikom, trvalkami či štrkom. Svoju úlohu hrá aj strach. Po sérii dlhých, suchých a horúcich liet sú ľudia nervóznejší a boja sa, aby korene neblokovali odtok vody pri silných dažďoch, konáre pri páde nepoškodili majetok, v najhoršom prípade zdravie či život. To niekedy vedie k odstráneniu nielen problematických, ale aj úplne nerizikových zdravých jedincov.
Veľa zelene vrátane stromov ustupuje aj pri rodinných domoch, kde si ich obyvatelia dláždia predzáhradky, aby mali kde parkovať. Plôšky s dlažbou alebo štrkom sa navyše v lete prehrievajú a voda z nich rýchlo odteká, na rozdiel od zelene.
Zlepšujú náladu
Stromy majú však v našich životoch stále svoje miesto. Popri ich estetike a schopnosti ochladzovať v lete okolie disponujú aj určitou ťažko definovateľnou schopnosťou prispievať k dobrej nálade, hoci sa to neraz deje podvedome.
Keď sa pozrieme z kancelárie a vidíme strom či stromy, cítime sa o niečo lepšie. Uvádza sa, že pohľad na ne zmierňuje bolesť očí vyvolanú prácou vo fabrike, sklade, v supermarketoch. Má preto zmysel ich vysádzať do blízkeho okolia, u každého, kto sa na ne pozrie, môžu pomôcť naštartovať relaxáciu a optimistický postoj.
Tento efekt znásobíme, keď ich začneme okolo seba vedome vnímať, sledovať, ako sa menia, ako sa „majú“. Takto sa dá vyplniť hoci aj cesta do práce a späť či čakanie na dopravný prostriedok. Podobné je to i v záhrade. Kto by neuprednostnil pohľad z okna do vzdušnej koruny stromu pred pohľadom na betónový múr či susedovu strechu?
Stromy dodávajú záhrade tretí rozmer
Navyše sú to páve stromy, ktoré dávajú záhrade tak veľmi potrebný tretí rozmer – výšku. Vytvárajú zároveň pozadie k meniacim sa záhonom a vďaka nim ľahko pozorujeme prirodzené zmeny prírody počas celého roka. Dokážu nám vytvoriť tieň, chrániť nás pred vetrom i cudzími pohľadmi a spoluvytvárajú súkromie, kde sa deti v lete hrajú, my piknikujeme a oddychujeme.
Ak ich vysadíme na správne miesto, zakryjú výhľad na to, na čo sa v bezprostrednom okolí alebo v diaľke nechceme pozerať, napríklad rôzne stavby, budovy, cesty a podobne. Svojím vzhľadom a večne sa pohybujúcim lístím zjemňujú cesty a ulice, kde sú skvelým kontrastom k tvrdým povrchom ako asfalt, tehla či betón.
Aj stromy podliehajú móde. Pár desiatok rokov dozadu chcel mať doma takmer každý japonskú čerešňu (sakuru), najlepšie Prunus ‘Kanzan’ alebo smútočnú vŕbu. Neskôr ľudia zháňali zakrpatené ihličnany, previsnutú vŕbu na nízkom kmienku Salix caprea ‘Kilmarnock’ či pokrútenú liesku Corylus avellana‘ Contorta’.
V súčasnosti sú trendové stromy, ktoré pôsobia veľmi prirodzene a poskytujú potravu a domov divým živočíchom alebo, naopak, pôsobia veľmi vznešene. V každom prípade zohľadníme pri výsadbe stanovište, lebo len vitálne a zdravé stromy dokážu vytvoriť žiaduci efekt.
Záhada bez stromu nie je záhradou
Záhrada bez stromu, najmä v našom klimatickom pásme, takmer ani nie je záhradou. Trikom pre správny výber je rozhodnúť sa múdro, s ohľadom na estetiku a zároveň praktickosť.
Do malých záhrad, na rozdiel od statných tradičných druhov vhodných skôr na veľké pozemky, sa poohliadneme po menej známych kompaktných druhoch a kultivaroch. Dajú sa nájsť aj jedince vhodné do tej najmenšej záhrady, mnohým sa bude prekvapivo dobre dariť aj v kvetináčoch. Môžeme nájsť druhy, ktoré poskytujú potravu pre vtáky, motýle, včely a iné opeľovače, ale i druhy s nádhernými kvetmi, lístím, vynikajúcim ovocím alebo nevšedným až architektonickým tvarom.
Áno, stromy robia aj trochu neporiadku, a to pri každoročnom opadávaní lístia a v menšej miere aj ihličia, ktoré musíme pozbierať. Opadané kvety i plody je dobré z pevných dláždených plôch každodenne pozametať, aby neboli šmykľavé alebo ich nezafarbili. Všetko spomínané je výborný materiál pre kompostovisko. Niektoré druhy prekvapia niečím výnimočným, povedzme raz ročne (kvetmi, farebným lístím), iné môžu byť niečím zaujímavé prakticky celoročne a s postupujúcou sezónou prinášajú meniace sa efekty.
Trendom je návrat stromov do záhrad
Skutočnosť, že jedným zo záhradných trendov je návrat stromov do našich záhrad, prezrádza aj pohľad na záhradnícke weby. Najčastejšie otázky sa týkajú bezpečnosti, vhodnosti a atraktivity drevín pre malé pozemky. Na výsadbu je najlepšie jesenné obdobie, až kým nezmrzne pôda.
Nie je dobrý nápad vysadiť na malý pozemok potenciálne veľký strom s tým, že ho budeme pravidelne rezať. Na hlboký rez bude totiž reagovať vyrastením väčšieho množstva planých výhonkov. Radšej zvoľme prirodzene kompaktný a pomaly rastúci druh, ktorý sa na dané miesto zmestí aj po desaťročiach svojho života. Príkladom je okrasná jabloň naštepená na pomaly rastúci podpník, rovnaký ako sa používa pri ovocných drevinách.
Stromy v kvetináčoch
Stromčeky môžeme vysadiť aj do kvetináčov, čo ich obmedzí v raste. Aj s kvetináčom ich zapustíme do záhona. Pravidelne zalievame a hnojíme. Na prelome jesene a zimy nádobu vyberieme a odstrihneme prerastajúce korene. Ak je to potrebné, presadíme strom do väčšieho kvetináča a spolu s ním vrátime späť do pôdy.
Bežnejšie je nechať kvetináč s drevinou stáť na terase či chodníku. Vtedy je vhodné zabezpečiť nádobu s dvojitou stenou vyrovnávajúcou extrémy počasia alebo ju v najväčších teplách a v zime obaliť zvonka do izolantu.
Do malej záhrady
Pri výbere stromu do malej záhrady sa zameriame nielen na konečnú výšku stromu, ale aj na jeho tvar. Zvážime kultivary rastúce užšie a vzpriamene (často pomenované ako ‘Fastiagiata’), ktoré nezaberú veľa miesta a ani ho príliš nezatienia. Niekto zas obľubuje previsnuté dreviny. Pri nich je dobré vedieť, že výška kmienku, kde je naočkovaná previsnutá časť, ukazuje viac-menej aj konečnú výšku dreviny.
Aby sme sa v malej záhradke vyhli fádnosti, siahneme po strome, ktorý je viackrát za rok niečím naozaj zaujímavý, napríklad na jar kvetmi a na jeseň farebnými plodmi. Čo sa týka listov, panašované, farebné a zvláštne tvarované zaujmú celú sezónu, kým drobné a menej husté olistenie nám dovolí pestovanie rastlín aj pod stromom.
Kam strom v malej záhrade umiestniť? Môže vytvárať pozadie záhona, vyrastať spomedzi nižších krov či trvaliek priamo v záhone alebo byť ústredným bodom v trávniku či dlažbe, kde okolo kmeňa necháme kruh bez rastlín, aby sme ho mohli dobre prihnojovať a zalievať, prípadne sem vysadíme nízke nenáročné pôdopokryvné druhy.
Presah do budúcnosti
Strom je úžasná, skvelá investícia. Aj výsadba menšieho kvitnúceho stromu v mestskej predzáhradke dokáže aspoň trochu vylepšiť celú ulicu pre súčasníkov aj ďalšie generácie.
Veľké stromy, ktoré si užívame v parkoch a starých záhradách, sú dedičstvom po ľuďoch, ktorí pri ich výsadbe mysleli dopredu, a to už desiatky až stovky rokov pred nami. Nenechajme sa od výsadby odradiť myšlienkami, že sa možno odsťahujeme alebo že sme príliš starí, a tak si drevinu v jej dospelosti vlastne neužijeme. Stromy sú naším prepojením s budúcnosťou.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
10 dôvodov, prečo si vysadiť strom
7 rád pri výbere ovocného stromčeka: Vyberajte podľa lokality i veľkosti záhrady
Ktoré ovocné stromy vysádzať na jeseň a ktoré radšej na jar?
Chrústovec záhradný (ohryzené listy na stromoch a kroch)
Neurobte pri výsadbe chybu! 10 tipov, ako na jeseň úspešne sadiť rastliny a stromy
Čo odporúča na novú sezónu pán profesor Hričovský? Dozviete sa v novom čísle časopisu Záhrada aj so semienkami zadarmo
Dobry den,ahojte. Chystam sa na uplne pretvorenie jedneho pozemku. Z praktickych…