Podpňovka je huba, ktorá často na jeseň priam zaplaví les svojimi plodnicami. Ani nie tak pôdu ako skôr staré pne či päty živých a zdá sa, že aj doteraz navonok zdravé stromy. Ak totiž na strome už raz vyrastú podpňovky, svedčí to o tom, že ho tieto huby svojím podhubím zvnútra už prerástli.
Ide o agresívneho žrúta, ktorému veľmi chutia aj ovocné dreviny. Presvedčil som sa o tom aj ja sám, keď som odrezky z v lese nazbieraných podpňoviek hádzal do kompostu, v ktorom sa im zrejme dobre darilo a napadli mi všetky okolo rastúce slivky, ringloty a jablone. Preto neopakujte moju chybu a dodržiavajte všetky opatrenia, ktoré platia nielen ako ochrana pred apoplexiou, ale aj pred ďalšími drevokaznými hubami.
Zapálenému hubárovi-nezahrádkarovi je však úplne jedno, či je podpňovka agresívna alebo nie. Po 20-minútovej tepelnej úprave je totiž celkom chutná. Vynikajúca je aj zavarená na kyslo alebo sa dá po krátkom blanžírovaní v slanej a kyslej vode aj zamraziť v mikroténových vrecúškach do zásoby na zimu.
Možno práve vďaka tomu, že podpňovka doslova vysala zo stromov ich silu, je priam nabitá liečivou schopnosťou proti tým najhorším civilizačným ochoreniam. Nečudo, že v Číne patrí medzi najvzácnejšie a najdrahšie liečivé huby. A tak v lese podpňovky zbierajte, pochutnajte si na nich, liečte sa nimi, ale do záhrady ich nenoste. Ak sa vám v záhrade predsa len do dajakého stromu dostanú, okamžite ho zlikvidujte aj s koreňmi a okolitú pôdu ošetrite roztokom modrej skalice.
Aké druhy u nás rastú
Podpňoviek rastie aj v našich lesoch viacero druhov a v hubárskych atlasoch nájdeme napríklad podpňovku bledú (Armillaria borealis), hľuznatú (A. gallica), obyčajnú – olivovohnedú (A. mellea), bezprsteňovú (A. socialis = A. tabescens) a ďalšie. Všetky sú jedlé a dosť podobné a majú spoločné aj mnohé charakteristiky. Napríklad rastú vždy na dreve, aj keď ho nie je vidno, lebo je ponorené v pôde, a väčšinou rastú v bohatých trsoch, teda takpovediac v hromadách, a preto sa im na Záhorí aj hovorí „hromadzinky“, na pňoch alebo na päte i živých stromov. A keďže sa väčšinou v lese objavujú na jeseň, najmä v období sviatku svätého Václava, tak ich v Čechách nazývajú „václavky“.
Ako vyzerajú podpňovky
Klobúk podpňovky obyčajnej veľký v priemere 3 – 10 cm je za mlada podvinutý, olivovohnedý až hnedý s tmavším stredom a sčasti je pokrytý vločkovitými šupinkami. Lupene sú 5 – 10 mm vysoké, dosť husté a k hlúbiku zbiehavé, belavé, žltkavé s červenými škvrnami až nakoniec hrdzavohnedé. Najchutnejšie sú ale mladé podpňovky s ešte svetlými lupeňmi.
Hlúbik je 5 – 15 cm dlhý, 0,5 – 1,5 cm hrubý, vretenovitý, na báze trochu stenčený, pokrytý je svetlejšími vločkami a má širší blanitý dlho pretrvávajúci prsteň belavej farby. Hlúbik je relatívne tuhý, a preto konzumujeme len mladé klobúčiky podpňovky. Dužina huby je pružne mäsitá, nevýraznej vône pripomínajúcej syr camembert. Výtrusný prach je biely. Je to dobrá jedlá huba, ale len ak je dobre tepelne upravená.
Kde ich nájdete?
Podpňovka obyčajná rastie od septembra asi do novembra najmä na listnatých drevinách, ako sú dub, buk hrab, niekedy i na agátoch, ale aj na orechoch, jabloniach, marhuliach, slivkách.
Liečivá podpňovka
V Číne sa používa pri liečbe infekcií pečene, pri žltačke, gastritíde, pri závratoch, bolestiach hlavy a nespavosti. Tiež podporuje liečenie pľúcnych chorôb, posilňuje tráviacu sústavu, využíva sa pri precitlivelosti organizmu, ale aj na lepšie prekrvenie mozgu a očí, teda i ako preventívny prostriedok proti šerosleposti a ďalším očným chorobám.
Pri pravidelnom užívaní tejto huby napríklad jedlom potláča príznaky epilepsie a rachitídy, zmierňuje aj bolesti chrbta i pálenie záhy. Zlepšuje aj srdcovú činnosť, má i sedatívne účinky, odstraňuje nervozitu, redukuje symptómy renálnej hypertenzie a neurasténie.
V Číne ju odporúčajú používať buď ako jedlo dobre tepelne upravené, alebo aj ako podporne liečebnú 10-dňovú kúru vo forme prášku z usušených húb v množstve 3x denne po 10 – 30 g buď v kapsulách, alebo rozmiešanú v čaji či polievke.
Naozaj je to superliek?
Vzbudzuje mnoholiečivosť húb vašu nedôveru? Keď si prečítame, koľko rôznych účinkov podpňovka, ale aj iné huby majú, vzbudí to v nás nedôveru v reálnosť týchto informácií. V súvislosti s liečebným účinkom húb si však musíme uvedomiť niekoľko vecí:
- prakticky všetky huby stimulujú vďaka svojmu zloženiu náš imunitný systém, ktorý je najdôležitejším základom a ochrancom nášho zdravia ,
- podstatou ich mnohorakej účinnosti je prítomnosť mnohých biologicky aktívnych látok,
- tak ako v celej prírode, aj tu pôsobí systém synergie, ktorý mnohonásobne zvyšuje spoločný účinok množstva aj malých obsahových dávok bioaktívnych látok nachádzajúcich sa v hubách.
A tak i moderná veda odobrila antioxidačné, imunostimulačné, imunomodulačné, protirakovinové a antibakteriálne účinky podpňovky. Teda, ako sa hovorí, „rozmenené na drobné“ pôsobí týmto všetkým chorobám či príznakom a aj proti starnutiu, vylepšuje glukózovú toleranciu, znižuje hladinu glukózy v krvi, ako aj hladinu krvných lipidov, aktivuje bunky našej kostnej drene, potláča rast sarkómu a vychytáva voľné radikály. Pôsobí aj antibioticky proti problematickým patogénnym baktériám, ako sú Staphylococcus aureus, Bacillus cereus a B. subtilis, má tiež významnú cytotoxicitu proti rôznym líniám ľudských rakovinových buniek a pôsobí aj ako ochrana nášho nervového systému. A k tomu obsahuje aj zvýšené množstvo pre nás dôležitých stopových prvkov, akými sú napríklad meď, zinok, mangán.
Veľkou výhodou podpňovky však je, že mnohé jej liečebne aktívne látky sú rozpustné vo vode, takže nie je problém, aby ich naše telo získalo aj priamo z týchto húb a profitovalo z nich. Takto nám vlastne parazitické vlastnosti podpňovky slúžia v konečnom dôsledku k prospechu, lebo za nás vlastne podpňovka doslova vysaje z odumierajúcich drevín dôležité živiny, ale i liečebnú silu stromov, ktorá sa nám vlastne takto zadarmo ponúka.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Hliva ustricová, huba s pozitívnym vplyvom na imunitu a zdravie
Obnovte tradície našich starých rodičov: Viete, ako pestovať mak?
Arónia: Chutný zdroj zdravia, ktorý sa zmestí aj do menších záhrad
Vypestujte si mikrobylinky – sú zdrojom vitamínov počas zimných dní
Rajčiny: Mala to byť otrava, no vykľula sa z nich pochúťka, ktorá omladzuje bunky a chráni pred civilizačnými chorobami
Gaštany sú symbolom jesene. Doprajte si ich vôňu a podmanivú chuť a naštartujte vďaka nim svoj imunitný systém
Môj domKlíčky a mikrobylinky sú bohatým zdrojom vitamínov a enzýmov. Vypestujte si ich v pohodlí domova
Môj domDajte si pozor na tieto huby, ich zámena môže mať vážne následky. Ako rozlíšiť jedovaté druhy od jedlých?
ASB.sk6 dôvodov, prečo by ste nemali hádzať sklo do komunálneho odpadu
Dom z tehlyChýbajúca kanalizácia: Zariadi to ekočistička či suchá toaleta?
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?