Švehly, tvory obľubujúce vlhkosť: Ako sa ich zbaviť a čo je na nich zaujímavé?

Pri prvom pohľade prekvapia lesklým telom a zvláštnym pohybom. Keď začneme počítať končatiny, nevieme sa rozhodnúť, či ide o hmyz, alebo o pavúka. Zoznámte sa so švehlami.

Švehly (Zygentoma) je rad hmyzu zahŕňajúci približne 550 druhov na celom svete. Na Slovensku sa vyskytuje len šesť z nich. Hoci to na prvý pohľad nie je zjavné, sú zaradené medzi hmyz. Ide o starobylú skupinu živočíchov, ktorej história v evolúcii siaha vyše 400 miliónov rokov do minulosti. Pochádzajú ešte z čias, keď nejestvovali iné skupiny hmyzu.

K archaickým znakom patrí napríklad absencia krídel, ktoré sa u nich nikdy nevyvinuli. Telo v tvare kvapky sa pri pohybe zvláštne ťarbavo vlní. Niektoré druhy vedia aj zľahka poskočiť, nie však viac ako niekoľko centimetrov. Striebristé telo a typ pohybu mnohým pripomína malé ryby, aj preto sa im v angličtine hovorí „silverfish“, u nás hovorovo „rybenky“ (čechizmus).

Podobné švehlám sú aj bezkrídlovce (Archaeognatha). S nimi sa síce môžeme stretnúť aj v našej prírode, no v záhradách sú mimoriadne vzácne.

Obľubujú vlhko

Švehly patria k najmenej preskúmaným skupinám organizmov slovenskej fauny. Iba niektoré druhy žijú trvalo vonku, mnohé nachádzame skôr v interiéri. V prírode sa zväčša vyskytujú na skalných stienkach, na kôre stromov či dokonca v mraveniskách. Takéto prostredie im poskytuje dostatok potravy v podobe siníc a rias, prípadne organického odpadu.

V záhrade nájdeme švehly zriedka a ak, tak na vlhkých miestach, kde sa živia rôznorodým organickým odpadom.

Ich krehké telo je náchylné na vysychanie, a tak vyžadujú úkryty s vlhkosťou minimálne 70 %. A presne takéto zákutia našli švehly v ľudských stavbách. Záhradkári ich majú možnosť nájsť nielen v chatkách, pivniciach, ale aj vo svojich domovoch, kde je vyššia vlhkosť najmä v kúpeľni, kuchyni či miestnostiach s vlhšími stenami.

Celosvetovo rozšírená švehla obyčajná

Ku šťastiu im stačí skutočne málo. Príkladom môže byť najbežnejší druh švehla obyčajná (Lepisma saccharinum). Hoci nie je dosiaľ jasné, odkiaľ pôvodne pochádza, pomocou človeka sa rozšírila takmer do celého sveta.

Spolu s končatinami je veľká približne 1 až 2 centimetre a má výrazne striebristú farbu. Vpredu tela sú dve dlhé tykadlá, po bokoch tri páry nôh a na konci tela tri približne rovnako dlhé vlečné končatiny, takzvané cerkusy. Na nich majú rôzne senzorické bunky, takže plnia funkciu akoby doplnkových tykadiel. Na hlavovej časti sú dve zložené oči, vďaka ktorým vedia rozoznať svetlo od tmy. Nemajú rady svetlo, a tak po zapnutí lampy unikajú rýchlo do bezpečia.

Rozoznávame samce aj samice. Po párení samička kladie do rôznych štrbín oválne vajíčka, za život ich môže byť približne 100. Liahnu sa po dvoch týždňoch až dvoch mesiacoch, podľa podmienok prostredia. Mláďatá pripomínajú zmenšené verzie svojich rodičov a rastú postupným zvliekaním. Dožívajú sa až troch rokov.

Bez potravy aj rok

Úspešné prežívanie v blízkosti človeka možno pripísať ich schopnosti tráviť celulózu a iný škrob, respektíve cukry. Potenciálne sú tak schopne stráviť široké spektrum potravy. Môže medzi nimi byť starý papier, vlákna koberca, tapety, staré fotografie a najmä rôzne lepidlá.

Zvyčajne sa však živia rôznorodým organickým odpadom, ktorý počas pohybu po zemi nachádzajú. Sú to najmä vlasy, srsť, ľudská koža, mŕtvy hmyz, omrvinky z potravín a prach. V malých množstvách sú tak v domácnosti nečakane užitočným živočíchom, ktorý prispieva k poriadku. Viditeľné škody dokážu napáchať skôr výnimočne, aj to pri veľkých populáciách.

Na jedlo si dokážu počkať. Zistilo sa, že ak je voda dostupná, bez potravy vedia prežiť takmer rok. V súčasnosti do našich domácností preniká viacero veľmi podobných druhov švehiel, no žiaden z nich nepredstavuje hygienické riziko. Trus švehiel nie je alergénom a taktiež nebolo zistené, že by prenášali významné ľudské patogény.

Rady biológa, ako sa zbaviť švehly

Biológ Adrián popisuje, kde v interiéri zvyčajne na švehly natrafíme a ako ich eliminovať.

• Nalákať švehly do záhrady alebo interiéru je náročné. Mnohé druhy sa chovajú ako krmivo pre teráriové zvieratá, no medzi ľudskými obydliami sa šíria skôr spontánne prepravou tovaru, nábytku či popri potrubiach a cez stúpačky.
• Švehly v interiéri indikujú vysokú vlhkosť. Pokiaľ ste zaznamenali ich výskyt aj inde ako v kúpeľni a v kuchyni, zvážte zmeranie vlhkosti vzduchu. Pri vyšších hodnotách môžu vznikať nežiaduce plesne schopné degradovať nábytok a iné predmety.
• Malé množstvo švehiel v interiéri zvyčajne ľudia neriešia, napokon sa považujú za užitočnú faunu požierajúcu odpad. Pokiaľ sme sa však rozhodli pre ich elimináciu, základom je v miestach ich výskytu výrazne znížiť vlhkosť prostredia a zlepšiť hygienu. Švehly nemajú rady kyslé prostredie a arómy suchomilných rastlín. Odporúča sa využiť vône levandule a citrusu. Vlhké a tmavé miesta vyutierajte rozriedeným octom.
• Keďže švehly milujú škrob, možno na ich odchyt využiť zemiakové pasce. Vyvŕtajte do zemiaka malé otvory (tunely) a poukladajte ho v miestach ich hojného výskytu. Švehly zvyčajné nalezú dnu a následne ich môžete vyniesť niekam do prírody.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Modlivka, maskovaný predátor hmyzu so záľubou v jedení partnera Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov Na predpoveď počasia nepotrebujeme televíziu, ani internet. Počas sezóny nám to prezradia aj živočíchy v záhrade Fascinujúci obyvatelia záhrad: Šťúriky, miniatúrni lovci roztočov 10 možností, ako pomôcť živočíchom prezimovať