Symbiotická záhrada: Prilákajte do záhrady týchto predátorov, pomôžu vám v boji proti škodcom

Hmyzí predátori sú našimi spojencami v boji proti neželaným škodcom. Je preto dobré vytvárať pre nich v záhrade akési zásobné záhony, kam by ich prilákali vysadené rastliny.

Predátori by tu mali dobré podmienky na rozmnožovanie a v prípade rozmnoženia škodlivého hmyzu na úžitkových záhonoch by sem nalietavali. Takouto plochou, kde sa môžu nerušene zdržiavať predátori škodcov, je aj kvetinová lúčka.

Rastliny lákajúce predátorov

Vývoj hmyzu prebieha vo viacerých štádiách (vajíčko, larva, dospelý jedinec – imágo), pričom jeho larválne i dospelé štádium si často vyžadujú úplne inú potravu. Preto je dôležité dobre poznať životné podmienky, ale i potravinové nároky každého predátorského hmyzu.

Preto pri výbere vhodných lákavých rastlín musíme zohľadniť, že veľmi často sú larvy dravé, hmyzožravé, zatiaľ čo dospelý hmyz je často vegetarián, teda zväčša závislý na kvetnej výžive – živí sa peľom a nektárom. Na jeho prilákanie do záhrady preto využijeme podľa praktických pozorovaní kvitnúce rastliny.

Okrem toho, niektorí predátori bez ohľadu na svoje dospelé potravinové zameranie uprednostňujú rastliny, na ktoré kladú vajíčka preto, aby sa jeho vyliahnuté larvy mohli živiť škodcami, ktorí sa na tomto druhu rastlín vyskytujú.

U iných druhov predátorov sa jeho dospelé štádiá neživia nektárom, ale sú tiež dravcami podobne ako ich larvy, a preto ich môžeme prilákať rastlinami, na ktorých sa škodlivý hmyz, ktorý je ich potravou, rozmnožuje a ktorými sa aj živí.

Ako prilákať predátorov

• lienky – živia sa voškami aj molicami či červcami – každá z nich (larva aj imágo) za svoj život skonzumuje asi 800 vošiek. Lákajú ich tieto rastliny: nátržník, zbehovec, rebríček, aksamietnica, penstemon, slnečnica, veronika, vratič; vajíčka však kladú aj na žihľavu, brečtan, hloh, angeliku, trebuľku, petržlen, koriander, kapucínku, taričku,
• pestrice – ich imága sa väčšinou živia nektárom a peľom, ale ich larvy sú veľmi dravé a skonzumujú počas svojho vývoja až 400 vošiek a iného hmyzu, lákajú ich: rudbekia, mrkva, koriander, kôpor, fenikel, lobelka, betonika, rebríček, lobulária,
• vážky a šidlá – ich nymfy trávia väčšinu života vo vode a živia sa rôznymi vodnými živočíchmi, ale imága, ktoré sú veľmi dravé, lovia hmyz za letu, a to neraz i ďaleko od vody; larvy lákajú najmä vodné rastliny ako červenavec kučeravý, stolístok klasnatý, rožkatec ponorený, hviezdoš kalužný, vodianka žabia, močiarka vodná, lekná, stavikrv obojživelný; imága lákajú aj pobrežné rastliny, na ktoré kladú vajíčka a na ktorých tiež striehnu na hmyz: vachta trojlistá, okrasa okolíkatá, praslička riečna, mäta vodná, kosatec žltý, veronika potočná, pálka menšia, ježohlav vzpriamený, pontedéria srdcovitolistá, nezábudka močiarna,

• pavúky – je ich veľké množstvo a keďže sú hmyzožravé a nenásytné, skonzumujú aj veľké množstvo škodlivého hmyzu, sú veľmi prispôsobivé, ale výraznejšie ich lákajú rastliny ako hloh jednosemenný, slivka trnková, brečtan popínavý, podzemnica olejnatá, cypruštek Lawsonov,
• bystrušky – láskavec, ďateliny,
• osy – aníz, zeler, trebuľka, púpava, fenikel, yzop, brečtan, mäta, sója, slnečnica, rebríček,
• mnoho hmyzích predátorov lákajú: nechtík, rebríček, agastache, ďateliny, divozel, hloh, mäta, horčica, ambrózia, žihľava, slnečnica.

Široká paleta ničiteľov rastlinných škodcov

Doteraz spomínaní hmyzí predátori tvoria i keď dôležitú, ale mizivú menšinu zo skutočného množstva našich hmyzích pomocníkov, ktorí nám chránia úrodu pred škodcami. Tu je zoznam predátorsky najúčinnejšieho a najbežnejšieho hmyzu v našich záhradách:

• zlatoočka škvrnitá – je spolu so svojou larvou mimoriadnym dravcom a ničiteľom najmä vošiek (larva ich počas 3-týždňového vývoja zlikviduje až 300),
• lumčíky– parazitickí dravci kladúci vajíčka do hmyzích lariev a húseníc,
• bystruša červenonohá – muche podobný predátor, ktorý je významným  cudzopasným parazitom húseníc podobne ako lumčíky; imága sa živia na kvetoch,
• dlhokrčka – sieťokrídly dravý predátor rôznych druhov hmyzu,
• srpica obyčajná – je podobným druhom takisto účinného hmyzieho predátora,
• mravcolev čiernobruchý – patrí medzi sieťokrídly hmyz, ktorého larvy si vytvárajú v piesku lapacie lieviky, do ktorých chytajú drobný hmyz,
• bystriniarky – sieťokrídlí predátori žijúci pri vode, špecializujú sa na larvy komára,
• stonožka obyčajná a jej príbuzenstvo – sú významní hmyzí predátori,
• svetluška svätojánska – jej dravé larvy sa špecializujú na slimákov,
• svrček domáci – všežravec s veľkým apetítom aj na drobný hmyz,
• bystrušky – sú veľmi významnými predátormi rôznorodého škodlivého hmyzu, ročne každá skonzumuje minimálne 400 húseníc a drobných slimákov,
• snehulčík obyčajný – je aktívny aj v zime a jeho larvám sa preto hovorí „snehové červy“; žijú v pôde a sú veľmi dravé,

• zdochliniar štvorbodkovaný – živí sa húsenicami motýľov, piadivkami, voškami,
• svižník poľný – hmyzožravý predátor loviaci larvy, húsenice, drobné bezstavovce,
• húseničiar pižmový – za rok zožerie až 400 húseníc; pre svoju intenzívnu žravosť bol vyvezený aj do USA, aby tam pomohol pri hmyzích kalamitách,
• bežec veľkohlavý a utekáčik čierny – sú tiež intenzívni hmyzožraví predátori,
• drobčík čierny – imágo i larvy sa živia slizniakmi, červami i rôznymi bezstavovcami,
• kutavka piesočná – kŕmi svoje potomstvo tak, že do podzemného hniezda donesie žihadlom paralizovanú húsenicu, na ňu nakladie vajíčko, aby mala larva potravu na dosah a otvor do hniezda zavrie,
• osy – väčšinou sa živia sladkými šťavami z kvetov a ovocia, pričom kvety aj opeľujú, ale larvy kŕmia rôznym hmyzom, ktorý žihadlom usmrtia
• sršeň obyčajný – sršeň je ešte dravejší predátor ako osa a z veľkej časti sa zameriava na muchy; pri sledovaní 60 robotníc tieto za hodinu ulovili 227 múch,
• strelčík väčší – je predátor všežravec, ktorý sa však musí aj sám brániť proti svojim predátorom vystreľovaním explozívnej zmesi s teplotou až 100 °C.

Zimné hotely pre hmyzích predátorov

Predátorov v záhrade udržíme, ak v nej nájdu potravu. Keď sa sezóna výskytu ich potravy skončí, najmä chrobáky sa uložia na zimný spánok alebo napríklad lienka jednoducho odletí hľadať si potravu inde. Riešením môžu byť hotely pre užitočný hmyz, kam sa po skončení sezóny mnohé dravce uchýlia. Tie môžu mať rôznu podobu. Kôpky dreva či lístia, zväzky dutých paličiek či bambusu alebo vydlabanej bazy, v ktorých môže hmyz prezimovať.

Odborník radí:

Riaďme sa aj v našej záhrade radšej heslom: „Ži, ale nechaj žiť aj prírodu, z ktorej si vzišiel, a staň sa jej harmonizujúcou súčasťou. Budeš nielen zdravý, ale aj šťastný!“

Text a foto: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Zbavte sa vošiek bez chémie: 10 overených tipov, ako pred nimi ochrániť záhradu Symbiotická záhrada: Spoznajte bylinky, ktoré ochránia vaše zeleninové hriadky Chceme konzumovať biopotraviny. Oplatí sa ich pestovať? Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň Škodce na jabloniach? Takto sa ich zbavíte ekologicky! 3 najčastejšie škodce v skleníku a ako nad nimi zvíťaziť