Aká je to radosť prísť s deťmi do krásnej voňavej záhrady, kde môžu behať, hrať sa, odtrhnúť si a zjesť, na čo práve majú chuť. Poviete si: “Veď to je predsa prirodzené, nie?“
Ekologická ochrana záhradných rastlín v symbiotickej záhrade využíva často originálne triky, ktoré vychádzajú zo vzťahov medzi organizmami. Tvorcom týchto ochranných princípov však nie je človek, ale samotná príroda, ktorá práve nimi zaisťuje rovnováhu medzi rôznorodými organizmami už milióny rokov. Tá sa udržiava vďaka systému vzájomne nadväzujúceho potravinového reťazca, v ktorom má každý organizmus v prírode funkciu ochrancu či živiteľa určitých organizmov, no súčasne je sám predátorom.
Keďže tak to funguje aj v našej záhrade, aj tu existujú popri škodlivých druhoch organizmy, ktoré sa nimi živia. Títo hmyzí predátori sú našimi spojencami.
Užitočné vzťahy
Vzťahy medzi organizmami sú predmetom dlhého skúmania. V súčasnosti už prirodzených regulačných, teda i ochranných vzťahov poznáme toľko, že pomocou nich spolu s uplatnením ďalších postupov (ako výber odolných odrôd, zohľadnenie klimatických zvláštností stanovišťa a požiadaviek rastlín) môžeme založiť ekologické pestovanie.
Vždy však musíme počítať s tým, že tento vzájomný predátorský vzťah je len regulačný, teda zaisťuje udržanie len určitej rovnováhy medzi množstvom škodcov a predátorov.
Príroda pracuje pre nás
Namiesto drahej a jedovatej chémie skúsme radšej využiť prírodný regulačný systém, ktorý podporíme a usmerníme pomocou špeciálnych vlastností niektorých rastlín. Účinných rastlinných vlastností je pritom celá škála a rastliny nimi disponujú na vlastnú ochranu. Týmito špecifickými ochrannými vlastnosťami rastlín sú:
- dezorientácia silnou arómou – ochraňujúce druhy prekryjú vône pestovaných plodín, ktoré vedľa nich vysadíme, takže škodlivý hmyz je dezorientovaný a často ani cieľovú rastlinu nenájde (vzájomne sa takto chránia vedľa seba vysadená mrkva a cibuľa),
- odpudivá aróma – pach ochranných rastlín škodcov odpudzuje, ba dokonca ich aj ničí (aksamietnica vysadená pri fazuli potláča jej škodcov),
- príťažlivá vôňa – dá sa využiť ako návnada. Odláka škodcov od pestovaných rastlín a priláka k sebe, kde ich môžeme zničiť (ľuľok čierny priťahuje pásavku zemiakovú, ktorá naň nakladie vajíčka a vyliahnuté larvy ohrýzaním jedovatej rastliny zahynú),
- vražedné korene – niektoré rastliny, ako napríklad aksamietnica, dokážu prilákať k svojim koreňom pôdne háďatká, ktoré sterilizujú, takže sa nemôžu množiť,
- kumulovaná schopnosť – burina merlík biely, inak dobre využiteľný aj ako zelené hnojivo, na jednej strane odláka škodlivý hmyz z blízkych úžitkových rastlín, ale súčasne priláka aj lienky, ktoré sa týmto hmyzom živia,
- lákadlá pre predátorov – samostatnou skupinou sú druhy, ktoré lákajú predátorov škodlivého hmyzu tým, že im poskytnú časť ich výživy. Tým zvýšia množstvo predátorov v záhrade.
Ochranné výsadby
Špecifickými vlastnosťami sa rastliny priam ponúkajú na ich využitie v podobe originálnej ochrany pestovaných druhov formou rôznych typov účelových výsadieb. V rámci prípravy pestovania zeleniny na unavenej alebo háďatkami zamorenej pôde najprv vysadíme predplodinu, ktorá má pôdu ozdraviť, teda zbaviť ju príčin jej únavy (zamorenia exkrementami predtým pestovaných rastlín). Okrem toho do pôdy doplníme odčerpané živiny vo forme zeleného hnojenia a zbavíme ju háďatok.
Účinná je zmiešaná kultúra, kde sa striedajú riadky chránených a ochraňovaných rastlín alebo sa plochy pestovanej zeleniny lemujú ochrannými rastlinami. Ochrannými rastlinami pritom môžu byť aj rôzne bylinky, najmä aromatické. Chrániť sa však môžu aj niektoré zeleniny navzájom. Podľa toho vznikajú zmiešané kultúry: zeleniny – bylinky alebo zeleniny – zeleniny.
Bylinkoví ochrancovia zeleniny
Začiatok jesene je ideálny čas na rozmnožovanie liečivých i aromatických byliniek. Dobre sa zakoreňujú bylinky predpestované v kontajneroch, ale aj voľne presadené. A práve toto by sme mali využiť aj na jesennú prípravu bylinkami chráneného budúcoročného pestovania zeleniny systémom zmiešaných kultúr „zeleniny – bylinky“.
Najprv si spíšeme zeleninové druhy, ktoré budeme na budúci rok pestovať a určíme veľkosť plochy, ktorú pre ne vyčleníme. K nim priradíme bylinky, ktoré sú schopné ich chrániť pred škodlivými činiteľmi, pričom uprednostníme tie, ktoré radi používame ako korenie. Vytýčime jednotlivé záhony a podľa druhu zeleniny, ktorý tu budeme pestovať, pôdu obohatíme o živiny.
V ďalšom kroku celý obvod jednotlivých záhonov alebo aspoň dva jeho okraje vysadíme ochrannými bylinkami, ktoré prislúchajú danej zelenine. Na jar záhon vysejeme alebo vysadíme priesadami naplánovanej zeleniny. V priebehu pestovania sledujeme ochranný účinok byliniek na zeleninu, prípadne ho doplníme o postrek výluhom z byliniek.
Bylinkoví partneri zelenín
Chutné a aromatické bylinky svojou výraznou vôňou mätú, odpudzujú či dokonca ničia škodcov. Preto je vhodné tieto bylinky zasadiť k zeleninovým záhonom:
- palina pravá alebo obyčajná – rôzne druhy kapustovej zeleniny,
- saturejka – fazuľa najmä kríčková, cibule,
- borágo – jahody,
- kôpor – hrach, uhorky, hlúboviny, šalát, mrkva, červená repa, cibuľa, špargľa,
- cesnak – jahody, mrkva, ruža, červená repa, rajčiny,
- rumanček – zemiaky, rôzne druhy kapustovej zeleniny, pór, zeler, cibuľa,
- kapucínka väčšia – zemiaky, reďkovky, rajčiny, cukiny, bôb,
- trebuľka – hlávkový šalát,
- koriander – uhorky, rôzne druhy kapustovej zeleniny, červená repa,
- rasca – uhorky, zemiaky, rôzne druhy kapustovín, červená repa,
- chren – zemiaky,
- petržlen – špargľa, rajčiny,
- mäta – zemiaky, rôzne druhy kapustovín, hlávkový šalát, rajčiny,
- rozmarín – mrkva,
- šalvia – fenikel, mrkva,
- pažítka – jahody, mrkva, šalát,
- fenkel – hrach, endívia, hlávkový šalát, uhorky,
- zeler – rôzna kapustová zelenina, fazuľa, uhorky, hlávkový šalát, pór,
- bazalka – zemiaky,
- nechtík – zemiaky, jahody,
- aksamietnica – jahody, zemiaky.
Šikovné triky
Jeden zo spôsobov ochrany pestovaných rastlín pred škodcami je odlákať ich niečím pre ne atraktívnejším, teda napríklad rastlinami, ktoré ich buď samé nakoniec zahubia alebo ich na tomto oddelenom záhone sami budeme systematicky ničiť.
- lucerna – bzdošky
- ľulok čierny – pásavka zemiaková
- merlík biely – rôzne húsenice
- yzop lekársky – mlynárik kapustný
- durman – pásavka zemiaková
- horčica – mlynárik kapustný
- aksamietnica – háďatká, škodcovia fazule
- kapucínka – vošky
- tarička, žihľava – jarné vošky
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Symbiotická záhrada: Prilákajte do záhrady týchto predátorov, pomôžu vám v boji proti škodcom
Chceme konzumovať biopotraviny. Oplatí sa ich pestovať?
Zbavte sa vošiek bez chémie: 10 overených tipov, ako pred nimi ochrániť záhradu
Choroby a škodce pri pestovaní priesad
Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň
Ekozáhrada, ktorá lieči: Darujte si zdravie z vlastnej záhrady
Môj domSchátrané ihrisko zmenili svojpomocne na komunitnú záhradu. Najprv som bol sám, neveril som, že to vyjde, vraví otec myšlienky
Môj domTakto si vytvoríte jedlú záhradu s minimom starostlivosti, radí záhradný architekt. Záhon lenivého záhradníka zvládnu aj deti
Môj domZastavte útoky slizniakov v záhrade! Poznáme 8 účinných spôsobov, ako sa ich zbaviť aj bez chémie
Dom z tehlyBývanie architekta na Kolibe: Neodradil ho ani svahovitý terén
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…