Tajomstvá valeriány lekárskej: Prírodný spôsob, ako si zlepšiť spánok a zahnať úzkosť

Valeriána je už niekoľko storočí známa najmä svojimi upokojujúcimi účinkami. Populárna bola aj počas druhej svetovej vojny, kedy sa podávala vojakom na zmiernenie úzkosti a liečbu ťažkých zranení. Čo všetko v sebe táto jemná rastlina skrýva?

Účinky a spracovanie valeriány lekárskej
Foto: Shutterstock

Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) patrí do skupiny caprifoliaceae, obsahujúcej približne 315 druhov ročných i viacročných bylín. Najväčšia trieda, valeriana, obsahuje asi 200 druhov rastlín, ktoré reprezentuje najmä známa valeriána lekárska.

Valeriána je trvácna rastlina dosahujúca výšku až 1,5 metra. Má ružovo-biele hlavičky drobných kvietkov, ktoré kvitnú v júni. Na liečbu sa používa koreň valeriány. Čerstvý koreň mierne zapácha, no má množstvo liečivých účinkov. Vysušené korene sú svetlozelené a sladko horké. Charakteristický valeriánový pach vzniká pri sušení.

Niektorí záhradkári pestujú valeriánu ako okrasnú rastlinu, jej kvety priťahujú motýle a iný hmyz.

Valeriána v minulosti

Valeriána je rastlina, ktorá pochádza z Európy a Ázie. Pestuje sa aj v ďalších častiach sveta vrátane Severnej Ameriky, kde sa kultivuje na liečebné účely. V ľudovom liečiteľstve je ako sedatívum známa už niekoľko dlhých storočí.

Prvá zmienka o valeriáne pochádza približne z 10. storočia. Už v 16. storočí bola považovaná za všeliek a ordinovaná bola najmä pri búšení srdca. V stredoveku poslúžila proti urieknutiu a počas vojny mala valeriána podobné využitie ako morfium. Kedysi sa vňať valeriány ukladala pod vankúš, aby zaháňala zlých duchov. Tradovalo sa tiež, že valeriána primiešaná do vína dokáže prinavrátiť lásku.

Kvet valeriány lekárskej
Niektorí záhradkári pestujú valeriánu ako okrasnú rastlinu, jej kvety priťahujú motýle a iný hmyz. Foto: Shutterstock

Mačací koreň alebo kozlík lekársky?

Valeriána má mnohé prezývky. Nazýva sa aj mačací koreň, kozlík, baldrián či amantilla. Pomenovanie kozlík pochádza z latinčiny a znamená byť zdravý. Valeriána získala aj prezývku mačací koreň, a to vďaka svojej aróme priťahujúcej mačky. Sušená bylina, naopak, svojím zápachom mačky odpudzuje.

Táto bylina má špecifickú arómu, horkastú chuť a veľmi charakteristický nepríjemný zápach, ktorý sa zosilňuje najmä vo fáze sušenia. Jej korene sú najčastejšie využívané na výrobu rôznych liečebných prípravkov, ako sú čaje, extrakty alebo doplnky stravy.

Sušený koreň valeriány lekárskej
Vysušené korene sú svetlozelené a sladko horké. Foto: Shutterstock

Liečivé účinky valeriány: Sedatívum aj liek proti nadúvaniu

Valeriána je známa svojimi upokojujúcimi vlastnosťami a je často používaná na liečbu úzkosti, nespavosti a iných porúch spánku. Rastlina obsahuje éterický olej, borneol, kyseliny, myrtenol, kamfén, limonén, alkaloidy, cholín, glykozidy, enzýmy, sacharidy, škrob, triesloviny, živice, flavonoidy a silice.

Okrem liečby nespavosti upokojuje v období menopauzy, podráždenosti počas menštruácie, aj žalúdočných nevoľnostiach a nadúvaní. Odporúča sa tiež pri liečbe migrény. Tlmí úzkosť a znižuje prejavy depresie.

Koreň valeriány je jedným z najviac dostupných prírodných liečiv na podporu spánku.

Využite valeriánu pri ťažkostiach s nespavosťou

Koreň valeriány lekárskej pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém. Terapeuticky sa využíva pri nespavosti, nepokoji, úzkosti. Jeho užívanie zlepšuje kvalitu spánku, odstráni ťažkosti pri zaspávaní a znižuje počet nočných prebudení. Väčšina štúdií poukazuje na to, že užívanie valeriány môže skrátiť dobu zaspávania o 15 až 20 minút. Pomocou valeriány si tak vieme upraviť spánkovú hygienu aj sami v domácom prostredí, a navyše prírodnou cestou.

Valeriána sa odporúča užívať aj v čase, keď sa snažíme vysadiť lieky na spanie. Účinky sa môžu prejaviť po pár dňoch až dvoch týždňoch. Naopak, valeriána sa neodporúča konzumovať v prípade nespavosti v dôsledku nočných môr. Neodporúča sa užívať ani počas tehotenstva a dojčenia.

Korene valeriány lekárskej
Valeriána sa často používa na liečbu úzkosti, nespavosti a iných porúch spánku. Foto: Shutterstock

Valeriána je známa predovšetkým ako liek proti nespavosti, má však aj rad ďalších benefitov:

  • Tlmí epileptické záchvaty.
  • Je liekom proti kŕčom a plynatosti.
  • Upokojí vás ak máte sklon k hypochondrii.
  • Spomaľuje srdcovú činnosť.
  • Znižuje krvný tlak.
  • Odporúča sa pri búšení srdca.
  • Upokojuje pri prepracovanosti.
  • Odporúča sa pri hormonálnej nerovnováhe.
  • Tlmí návaly a iné ťažkosti spojené s menopauzou.
  • Tlmí dusivý kašeľ.
  • Pôsobí proti črevným parazitom.
  • Valeriána má zahrievacie vlastnosti.

Valeriánu si môžete pripraviť rôznymi spôsobmi

Čaj z valeriány pre pokojný spánok

Na prípravu čaju použite 1 lyžičku sušeného koreňa, ktorú zalejte 3 dcl vriacej vody. Nechajte pôsobiť 10 minút. Čaj pite teplý, po dúškoch pred spaním. Čaj má zemitú až drevnatú chuť. Účinok sa dostaví v rozmedzí 30 minút až 2 hodín.

Valeriánu môžete kombinovať aj s inými upokojujúcimi bylinkami. Pridať môžete medovku, mätu, ľubovník či levanduľu.

Čaj z koreňa valeriány lekárskej
Čaj zo sušenej valeriány má zemitú až drevnatú chuť. Foto: Shutterstock

Mliečny koktail na dobrú noc

Do pohára teplého mlieka zamiešajte lyžičku medu a lyžičku tinktúry z valeriány. Pite pomaly pred spaním. Tinktúru si môžete zakúpiť v predajniach zdravej výživy alebo si ju jednoducho pripraviť doma.

Do pol litra alkoholu vložte 50 g sušeného koreňa valeriány. Po 14 dňoch sceďte a uskladnite v sklenenej tmavej nádobe. Takto pripravenú tinktúru užívajte po lyžičkách podľa potreby.

Koreň valeriány lekárskej
Podzemky spolu s koreňmi valeriány vyberáme od augusta do októbra, keď nadzemná časť začína vädnúť. Foto: Shutterstock

Zber valeriány

Valeriánu nájdeme na vlhkých lúkach, často v okolí potokov. Podzemky spolu s koreňmi vyberáme od augusta do októbra, keď nadzemná časť začína vädnúť. Očistíme ich od vňate a od pôdy, uložíme ich do košov a umývame niekoľkonásobným ponorením do studenej vody.

Korene sa odporúča „vyčesať“ špeciálnym kovovým hrebeňom. Následne ich pozdĺžne narežeme a sušíme zavesené na otvorenom, vzdušnom mieste, pri teplote do 35 °C. Skladujeme ich na suchom, tmavom mieste, ideálne v plechovej nádobe.

Galéria k článku

Text: Mgr. Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock

Najnovšie diskusie