Top 10 kuchynských byliniek, ktoré sa oplatí vysadiť do záhonov. Pri varení ich nič nenahradí!

V kuchyni sú nenahraditeľné, liečia, skrášľujú záhony a dráždia naše zmysly. Sú chutné, voňavé, korenisté. Určite by vo vašej záhrade nemali chýbať.

1. Rozmarín

Pestovanie: Krík z južnej Európy pestujeme v nádobách a zimujeme na mieste bez mrazu. Môžeme ho získať viacerými spôsobmi – zakúpiť hotové rastliny, rozmnožiť si ich odrezkami alebo výsevom zo semien. Rastie pomerne rýchlo, vzpriamené druhy (môžu mať výšku viac ako 1 – 1,3 m) vyväzujeme k opore. Počas vegetácie ho môžeme strihať.

Použitie: Rozmarín je považovaný za kvet lásky a vernosti. Zberajú sa kožovité, silne aromatické lístky. Je veľmi obľúbený pre svoju typickú vôňu a liečivé vlastnosti. Rozmarín sa v kuchyni používa najmä na dochutenie mäsa, rýb a zemiakov. Pokrmom dodá príjemnú aromatickú chuť. Stačí pridať štipku rozmarínu pred pečením na zapekané zemiaky, bravčové či kuracie mäso a tradičné recepty získajú novú chuť. Používame ho aj do kúpeľa. Podporuje pamäť a koncentráciu, tlmí bolesti hlavy a migrénu a zlepšuje trávenie najmä ťažkých jedál.

2. Majorán

Pestovanie: Obľúbená bylinka s jemne korenistou, sladšou vôňou pochádza zo Stredomoria. Semená sa vysievajú v marci. Ako menej nápadná letnička sa dobre uplatní napríklad v zeleninovom záhone. Má drobné biele alebo ružovkasté kvietky.

Použitie: Zberá sa vňať. Dochutí širokú škálu pokrmov od šalátov, zemiakov, omáčok až po polievky. Navyše vyniká aj vďaka svojim liečivým účinkom. Pomáha zmierniť bolesť hlavy, zabraňuje nadúvanie a má protizápalové účinky. Upokojuje nervový systém, eliminuje stres a zlepšuje kvalitu spánku.

3. Oregano

Pestovanie: Oregano je bylina pochádzajúca zo Stredozemia, ktorá u nás rastie v prírode, ale taktiež si ju pestujeme v záhradkách. Oregano je najlepšie pestovať na slnečnom mieste, aby malo čo najsilnejšiu chuť a arómu. Zberáme ho pred vykvitnutím alebo v čase kvetu, teda od júla do septembra.

Použitie: Najsilnejšiu arómu a chuť má oregano sušené. Oregano je výnimočným doplnkom k masu, rybe, syru, morským plodom aj šalátom. Z hľadiska chuti je skvelou voľbou skombinovať oregano s konzervovanými olivami, rajčinami, kaparami a ligurčekom.

4. Kôpor

Pestovanie: Kôpor je nenáročný na pestovanie. Pestuje sa ako letnička s aromatickými, perovito rozloženými listami modrozelenej farby a príťažlivými plochými okolíkmi žltých kvetov. Vysievame ho skoro na jar do záhona.

Použitie: V gastronómii a liečiteľstve sa využíva celá rastlina okrem koreňov. Vzhľadom na svoju intenzívnu aromatickú chuť sa kôpor využíva prevažne ako korenie k rybám a do rôznych smotanových či mliečnych polievok a omáčok. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pre svoje upokojujúce účinky pri žalúdočných ťažkostiach, zlom trávení a nespavosti.

5. Bazalka

Pestovanie: U nás je bazalka jednoročnou rastlinou nenáročnou na pestovanie, vhodnou aj na pestovanie v interiéri. Bazalka sa vysieva na jar. Pestovať ju môžeme aj v skleníku či doma v kvetináči.

Použitie: Zberáme listy, ktoré s obľubou pridávame do omáčok s paradajkovým základom, na šaláty, pizzu i na ryby. Bazalka dodá pokrmom sviežosť, znižuje nadúvanie a zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav. Slúži tiež ako prírodný repelent proti bodavému hmyzu. Nielenže má výbornú chuť, ale pomáha pri bolestivých kŕčoch a udržaní správnej črevnej mikroflóry, nepokoji, úzkosti a depresii. Uvoľňuje bolesť hlavy. Svoje liečivé vlastnosti si uchováva aj pri tepelnom spracovaní. Môžeme ju piť aj ako čaj.

6. Ligurček

Pestovanie: Semená ligurčeka možno vypestovať buď skoro zjari, alebo koncom leta. Pestovanie je nenáročné, avšak rastline musíme zaistiť dostatok miesta, môže totiž dorastať až do výšky dvoch metrov.

Použitie: Aromatická rastlina, bez ktorej si nedokážeme predstaviť poctivé vývary. Listy zberáme čerstvé, tesne pred použitím, ako dochucovadlo do polievok alebo šalátov. Ligurček sa využíva aj pre svoje liečivé schopnosti. Je močopudný a výborne lieči zápaly dolných močových ciest. Možno spotrebovať všetky jeho časti, od listov cez plody až po podzemky, ktoré sú najúčinnejšie.

7. Mäta

Pestovanie: Mäta je nenáročná mrazuvzdorná trvalka vhodná na pestovanie v záhone alebo v kvetináči. Ak sa jej darí a má na to priestor, poteší nás bohatou úrodou. Mätu je ideálne pestovať zo sadeníc, keďže sa jej semienka nemusia vždy uchytiť. Najvhodnejším obdobím pre jej výsadbu je jar. Rastlinku môžeme zasadiť aj v neskorších mesiacoch. Táto bylina je však veľmi citlivá na sucho, preto ju treba vysádzať do vlhkej pôdy.

Použitie: Lístky mäty sú silne aromatické, pretože obsahujú mentol. Používa sa najmä do dezertov, nápojov či k slaným jedlám a najmä k jahňacine. Výborná je ako čaj, vo forme kúpeľa alebo v prípravkoch formou masáže. Pôsobí antisepticky a upokojujúco.

8. Medovka

Pestovanie: Menej znalí „bylinkári“ si ju často zamieňajú s jej príbuznou mätou. Rozdiel je v tvare listov, v chuti či vo využití. Medovka má vajcovité listy so zúbkatými okrajmi a nenápadné žlté pyskovité kvety. Taktiež sa rýchlo rozrastá. Bežné druhy majú sviežu citrónovú vôňu.

Použitie: Môžeme ju pridať do zmrzliny, pudingu i do nápojov. Obklady z medovky urýchľujú hojenie, ako prísada v jedle podporuje trávenie, znižuje krvný tlak a pomáha pri migréne. Medovka pozitívne pôsobí na náladu a bežne sa používa pri liečení ťažkostí so spánkom, pri nervozite, úzkosti a depresii.

9. Šalvia

Pestovanie: Vždyzelené sivasté listy, atraktívne kvety v tónoch svetlomodrej až ružovofialovej z nej robia bylinku nielen pre kuchynský záhon, ale i pre bežné okrasné záhony. Trvalkové šalvie sú vždyzelené, a tak môžeme čerstvé listy zbierať celoročne. Najviac aromatických látok však obsahujú pred kvitnutím. Ich zber načasujeme na ranné alebo podvečerné hodiny, keď je v listoch najvyššia koncentrácia aromatických olejov.

Použitie: Pokiaľ možno, šalviu používame v čerstvom stave. Dá sa však aj dobre sušiť. Listy pridávame do jedál v malých množstvách, sú príliš aromatické. Uplatnia sa dobre v cestovinových a strukovinových šalátoch. Aby sme aj počas zimy získali z lístkov čo najviac arómy, dáme ich na sitko a prelejeme vriacou vodou. Obmedzuje potenie, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka či pečene.

10. Pažítka

Pestovanie: Nevyžaduje náročnú starostlivosť a s minimálnou pomocou sa jej darí aj vnútri aj vonku. Pri vonkajšej výsadbe ju vysievame na jar, koncom marca alebo začiatkom apríla. Po jej vysadení rýchlo vzíde, a preto sa prvým lístkom môžeme radovať už v priebehu 14 dní. Pažítka rastie vo zväzkoch. Zbiera sa kedykoľvek počas roka, a to strihaním, nie rezaním. Vďaka tomu pažítka nevykvitne, hoci aj jej kvety sú jedlé a používajú sa rovnako ako listy.

Použitie: Výborná chuť pažítky sa používa na dochutenie duseného mäsa, polievok, omáčok, jedál z mäsa a zeleniny, vajec, šalátov, nátierok, jemných syrov a sendvičov. Pažítka chutí obzvlášť dobre v kombinácii s trebuľkou, estragónom a petržlenom.

Galéria k článku

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Aké bylinky pestujete v záhrade? Tieto sú najobľúbenejšie Pochmúrne počasie a situácia vo svete je skúškou našej psychiky. Týchto 12 byliniek vám pomôže prekonať náročné obdobie Tradičné stálice sú základom bylinkovej hriadky Abeceda bohatej úrody: 101 overených rád nielen pre začiatočníkov, 3. časť: L – P 4 kroky k zdravým a voňavým bylinkám Ako si založiť bylinkový záhon? Jarné dni sú na to ideálne!