Okrem popínavých drevín sú v záhrade mimoriadne obľúbené aj jednoročné bylinné popínavky – letničky.
Povojníky
Najskôr si predstavíme populárny povojník (Ipomoea sp.). Ľudovo sa niekedy nesprávne označuje ako pupenec, ale hoci sa podobajú, nie je to ten istý druh.
Hľuznaté povojníky okrasné listom
Povojníky, ktoré sa pestujú na Slovensku, môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvú tvoria povojníky okrasné listom – to sú tie z druhu Ipomoea batatas.
Botanicky sú rovnakého pôvodu ako čoraz obľúbenejšie „sladké zemiaky“, lenže tieto sa pestujú pre okrasné listy. Rovnako ako „kuchynské bataty“ tvoria hľuzy, ktoré sú však menšie. Farba ich vňaťovej časti dáva dobrý dôvod na to, aby sme ich vysádzali do kombinovaných výsadieb, kde sa krásne uplatnia nielen pre zaujímavú farebnosť, ale aj prevísajúci vzrast. Kvitnú len občas. V skutočnosti nejde o letničky, ich hľuzy si môžeme uchovávať aj viac sezón, ak ich uskladníme na mieste, kde nezamrznú. V ponuke ich však nájdeme ako letničky.
Povojníky s lievikovitými kvetmi
Prejdime k ďalšej skupine povojníkov, ktoré sú u nás pomerne dobre známe. Hovoríme o povojníku fialovom a povojníku trojfarebnom (Ipomoea violacea a Ipomoea tricolor). Tieto dva podobné druhy mnoho ľudí nerozlišuje a považujú ich za jeden.
Povojník fialový sa pestuje vo viacerých farebných verziách – stonky a čiastočne aj listy má porastené chĺpkami. Vďaka tomuto charakteristickému znaku ho vieme odlíšiť od povojníka trojfarebného. Povojník fialový má však jednu, pre niekoho nešťastnú a pre niekoho vítanú vlastnosť – tvorí veľa semien, ktorými sa obvykle na dlhé roky sám vysieva.
Povojník trojfarebný je celkom lysý. Jeho kvety majú atramentovú či nebesky modrú farbu a tiež tvar lievikov. K dispozícii sú aj odlišné, tiež veľmi pekné varianty, s rôznymi pomermi bielej a modrej farby. Aj tento povojník tvorí veľké množstvá semien, ktoré však neznesú mráz. Vďaka tomu sa až tak nešíri, no treba na to myslieť a semená včas uskladniť.
Veľmi často sa stáva, že oba druhy sa v diskusiách či v ponuke na internete zamieňajú, čo neraz vyvoláva zmätok. Dá sa dočítať i to, že povojník trojfarebný má vo svojej pôvodnej genetickej podobe v semenách látky označované ako deriváty LSD, sú teda halucinogénne. Netreba sa však báť (alebo „tešiť“), záhradné kultivary sú geneticky zbavené tejto „pridanej hodnoty“. Oba druhy však majú jednu nie celkom žiadanú vlastnosť. Ich kvety na slnku obvykle už na poludnie zvädnú a strácajú svoj pôvab. Aj vďaka tomu ich v angličtine nazývajú „Morning Glory“ – teda „ranná sláva“.
Medzi povojníky v tejto skupine patrí aj málo známy I. quamoclit – čiže „kvamoklit“. Má menšie ohnivočervené kvety či kvety menej výraznej ružovej farby, môžu však byť aj biele. Tento povojník má aj odlišný tvar listov.
Povojník s exotickými kvetmi
Tretí typ je exoticky vyzerajúci a možno u nás aj najmenej známy Ipomoea lobata (Quamoclit lobata), teda tiež „kvamoklit“ alebo mina laločnatá. Je veľmi osobitý a atraktívny.
Čiernooká Zuzana
Rovnako známa a stále obľúbenejšia je aj rastlinka zvaná „Čiernooká Zuzana“ (Thunbergia alata). Vídame ju v základnej žltej farbe, ale jej kvety môžu byť aj červené či biele, prípadne v rôznych tónoch medzi týmito farbami s charakteristickým čiernym „očkom“, vďaka ktorému dostali svoje poetické pomenovanie. Kvitne pomerne dlhý čas a ozdobí každé miesto.
Kobea
Medzi rastliny s výrazným exotickým pôvabom môžeme zaradiť aj tajuplnú kobeu (Cobaea scandens). Má mohutný vzrast a zdobia ju tmavofialové alebo biele a pomerne veľké kvety. Pri kvitnutí sa vyvíjajú postupne, čo pôsobí, akoby menili farby. Aj fialová verzia začína kvitnúť nazeleno a ku konečnému sfarbeniu sa postupne dostáva cez bielu. Jednotlivé kvety vydržia relatívne dlho. Treba však povedať, že rastliny začínajú v sezóne kvitnúť dosť neskoro. I tak ju však môžeme považovať za veľmi atraktívny a výrazný druh.
Fazuľa šarlátová
Medzi bohato kvitnúce popínavky patrí aj dobre známa fazuľa šarlátová. Má ohnivočervené kvety, niekedy v kombinácii s bielou. Môže pôsobiť „príliš domácky“, ale svojím bujným rastom a honosným kvitnutím rozhodne patrí do zoznamu popínavých letničiek.
Lablab
Príbuzná fazuli a laicky i jednoducho zvaná „okrasná fazuľa“ je menej známy, ale rozhodne atraktívny lablab purpurový (Dolichos lablab). Rastie bujne, má mierne do bordova zafarbené listy a jeho súkvetia dokážu nádherne žiariť doďaleka rovnako ako jeho neskôr krikľavé a lesklé struky. Aj lablab však kvitne až koncom sezóny.
Kapucínka
Kapucínka (Tropaeolum majus) patrí medzi letničky, ktoré sú síce popínavé, no nedorastajú až do takých rozmerov ako vyššie spomenuté rastliny. Pestuje sa aj vo forme kríčka. Je jedlá a ako liečivka patrí medzi najsilnejšie prírodné antibiotiká. Jej listy a kvety môžeme pridávať do rôznych jedál. Používa sa na výrobu liečivých tinktúr.
Kvitne dobre známou pestrou paletou farieb od bielej cez rôzne odtiene žltej a oranžovej až po ohnivú červenú. Vo svete sa pestuje aj viacero ďalších druhov kapucínok, medzi najatraktívnejšie patrí napr. Tropaeolum tricolor.
Hrachor voňavý
Medzi nedocenené popínavé letničky patrí hrachor voňavý (Lathyrus odoratus). Jeho nádherne motýľovité kvety sú veľmi nápadné. Pestuje sa v rôznych farbách a farebných kombináciách a vôňa, ktorú jeho kvety produkujú, je priam závratná. Snáď sa niekedy dočká ozajstného docenenia, aké má v súčasnosti na Západe. Tam ho dokonca predávajú aj ako rezanú kvetinu.
Srdcovnica
Menej známa a nevšedná popínavka je Cardiospermum halicacabum, u nás zatiaľ pomenovaný – zrejme len laicky – ako „balónovec“ alebo „srdcovnica“. Druhý názov je asi vhodnejší, pretože meno „balónovec“ sa už používa pre inú rastlinu.
Je obľúbený hlavne medzi milovníkmi zvláštností, keďže jeho hlavnou okrasou nie sú kvety, ale guľaté a nafúknuté plody. Na rastline pôsobia, akoby sa vznášali. Zaujímavosťou je, že jeho vňať sa v niektorých oblastiach používa ako zelenina či liečivo. Jeho latinské pomenovanie aj slovenský názov srdcovnica sa vzťahuje na fakt, že na pomerne veľkých čiernych semenách sa nachádza malé srdiečko.
Ostatné atraktívne popínavky
Medzi popínavé letničky sa radí aj známa dipladénia (nazývaná aj sundavilla či mandevila). Hoci sa dá prezimovať na miestach bez mrazov, vďaka náročnému prezimovaniu ju mnohí pestujú len ako letničku.
O niečo menej problematické je prezimovanie obľúbených mučeniek (Passiflora sp.) – poznáme viacero záhradníckych druhov a kultivarov. Tiež nepatrí medzi letničky, ale pri plánovaní kvitnúcej zelenej steny sa s nimi tiež dá počítať.
Na záver by sme radi spomenuli popínavku, ktorá tiež nie je letničkou, ale trošku prekvapivo hľuznatou rastlinou – nepozemsky nádhernú gloriózu (Gloriosa rotschildiana). Nemá také dlhé obdobie kvitnutia ako ostatné spomínané druhy, ale rozhodne patrí medzi tie najkrajšie. Jej hľuzy sa dajú bežne kúpiť a určite sa vám za vysadenie odvďačí krásou.
Popínavými rastlinami v záhradách, pri pergolách, altánkoch a balkónoch môžeme výrazne zatraktívniť a skrášliť miesta a vyššie partie, ktoré by inak zostali nevyužité. Mnohé popínavky nám ako bonus poskytnú príjemný tieň. Korene môžu mať v úplnej tme, až nadzemná časť si vyžaduje slnečné expozície. Vďaka tomu sa dajú na pestovanie využiť aj miesta, ktoré sú inak na pestovanie rastlín nevhodné.
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…