Klasika, návrat do socializmu aj neobvyklá monstera: 3 popínavky do interiéru, ktoré vás rozhodne zaujmú

Pestovanie izbových rastlín je stále obľúbenejšie. Spolu so záujmom o ne narastá aj množstvo druhov, ktoré si môžeme zakúpiť a renesanciu zažívajú aj niektoré staršie a zabudnuté ťahavé kvety.

Ťahavá izbová rastlina Monstera dubia
Monstera dubia Foto: Shutterstock

Vzhľadom na to, že sa apetít pestovateľov stále rozvíja, ponuka druhov sa rozširuje o rôzne zaujímavé kúsky s naozaj nevšednými vlastnosťami. Jednou z nich je aj schopnosť prichytávania sa na stenu svojpomocne. Je však nutné rozlišovať medzi zachytávaním sa rastlín do machových tyčí, alebo inej opory svojimi vzdušnými koreňmi, ktorými priamo vrastajú do podkladu a často si z neho aj berú vlhkosť, a rastlinami, ktoré majú buď úponky, alebo vzdušné korienky už premenené – prispôsobené fixovať sa aj na pevné podložky.

V prírode sa tak vedia prichytiť na hladkú kôru stromov a v bytoch na steny a omietky. Niekedy sa v interiéri používa ako podložka drevená doštička, ak si však chceme navodiť pocit tropickej džungle, je možné nechať ich ťahať sa priamo po stene či plafóne. Druhov, ktoré sa takto vedia prichytiť samé nie je veľa, ale sú o to zaujímavejšie.

Citlivý figovník

Najznámejšou a najviac pestovanou takouto rastlinou je figovník Ficus pumila. Kúpiť ho môžeme v zelenej alebo panašovanej verzii. Na pestovanie nie je veľmi náročný, vyžaduje však vlhkejší vzduch a primerane vlhký substrát. Prílišná vlhkosť substrátu prináša riziko zahnívania jemných korienkov, sucho ich vysychanie. Bohužiaľ aj jednorazová odchýlka od jeho potrieb môže byť fatálna, po opade listov sa už nemusí prebrať.

Vhodným pestovateľským prostredím by mohli byť priestory s prirodzene vlhkým vzduchom, napríklad kúpeľne s oknami, zimné záhrady či rastlinné vitríny. Na svetlo nemá veľké nároky, znesie nepriame svetlo i tienistejšie expozície. Ako väčšina fikusov nemá rád prievan.

Substrát mu vyhovuje vzdušný a výživný, s veľkým podielom organickej hmoty. Ak má ostatné podmienky vyhovujúce a dostane sa na podklad, môže sa stať, že sa prichytí na stenu. Rastie po nej pomerne vitálne a rýchlo. Prichytáva sa drobnými premenenými pakorienkami, ktorých neskoršie prípadné odstraňovanie nemusí ostať bez stôp na podklade.

Ťahavá izbová rastlina Figovník popínavý
Figovník popínavý Foto: Shutterstock

Sukulentná Neoalsomitra sacrophylla

Neoalsomitra sacrophylla je veľmi odolná a nenáročná sukulentná rastlina s naozaj bujným rastom. Za socializmu bola táto rastlinka pomerne rozšírená a patrila medzi tie kancelárske druhy, na ktorých odolnosť sa dalo spoľahnúť. Znesie aj suchý vzduch, celé spektrum svetelných pomerov a keď už sa na danom mieste usadí, rastie veľmi dynamicky.

Pochádza z juhovýchodnej Ázie. Prekvapivo patrí do príbuzenstva tekvíc a melónov. V celej širokej oblasti jej výskytu (v Barme, Thajsku, vo Vietname, na Borneu, Sumatre, až po Filipíny) rastie obvykle ako podrast pod stromami, na ktoré sa v prípade možnosti šplhá až do výšky 3 – 5 metrov. Stonky má porastené úponkami, na konci ktorých tvorí lepivé terčíky. Nimi sa fixuje na podložku. Neoalsomitra je takto schopná prichytiť sa aj na hladkom povrchu rámov plastových okien. Výhonky držia stabilne, avšak nie je problém stenu od nich očistiť.

Zaujímavý je aj fakt, že pod zemou časom vytvára guľovitý kaudex (koreňovú hlavu), ktorý môžeme vybrať nad povrch substrátu a pestovať ju aj s efektom kaudexového sukulentu. V takom prípade sa však predpokladá odstraňovanie jej bujne rastúcej vňate, čo je škoda. V kultúre sa nestáva, že by kvitla.

Substrát jej vyhovuje univerzálny, môžeme ho odľahčiť pridaním piesku. Obvykle izbové teploty jej vyhovujú, znesie aj menej svetla. Zálievkou nie je nijako výnimočná a nemá na ňu zvláštne nároky.

Veľmi dobre si ju vieme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré necháme zakoreniť vo vode. Je to veľmi bezproblémový druh a dá sa predpokladať, že sa stane opäť veľmi populárnou a vyhľadávanou. Túto pozornosť si plne zasluhuje.

Neoalsomitra
Neoalsomitra sacrophylla Foto: Martin Kohútek

Čarovná monstera dubia

Do tretice si spomenieme rastlinu, ktorá by mohla byť symbolom novej vlny záujmu o rastliny – populárnu monsteru dubia.

Táto monstera je vďaka spôsobu rastu veľmi špecifická. Veľmi efektne sa dokáže prichytávať na pevné podložky, ktorých povrch charakteristicky kopíruje. Typické je jej fixovanie na hladké doštičky, avšak je možné nechať ju ťahať sa aj po stenách. V tomto prípade je to skôr vhodné v priestoroch vyhradených rastlinám, ako zimné záhrady, skleníky, prípadne v rastlinných vitrínach, aj kvôli potrebe vlhkejšieho vzduchu.

Listy monstery dubia sa ukladajú v typickom vzore, ktorého efekt ešte umocňuje svetlá kresba na mladších listoch. V prírode sa stáva, že pri šplhaní na strom sa dostane nad jeho korunu a teda plné slnko, vďaka čomu zmení spôsob rastu a zmení sa aj tvar a štruktúra listov. Táto premena je veľmi výrazná a málokto by spoznal, že ide stále o rovnaký druh rastliny. Z drobných lístkov s kresbou sa postupne stávajú fenestrované (deravé), tmavozelené, tak charakteristické pre rod Monstera.

Monstera dubia
Monstera dubia Foto: Shutterstock

Domovinou tejto monstery sú trópy Strednej a Južnej Ameriky, kde rastie vo vlhkých pomeroch, ktoré jej vyhovujú. Preto obľubuje pravidelné rosenie listov, čo sa v klasických interiéroch nezaobíde bez poškodenie stien. Ak má vyhovujúce osvetlenie – teda nie priame slnko a primeranú zálievku, dá sa povedať, že nie je náročná.

Substrát je vhodný ako pre ostatné druhy monster, zálievka by mala byť stredne výdatná, na prílišnú vlhkosť koreňov je citlivá. Aj preto je vhodné pridávať na spodok pestovacích nádob drenáž. V letných mesiacoch je vhodná citlivá zálievka aj 2x do týždňa, v zime zálievku obmedzíme na interval 10 – 14 dní. Treba si však všímať frekvenciu vysychania substrátu, zjednodušene povedané, udržiavať jeho strednú úroveň.

Teploty vyžaduje priemerné izbové, v prípade umiestnenia v zimných záhradách je potrebné si ustrážiť minimálnu teplotu na úrovni približne 13°C. Rozmnožuje sa odrezkami, zakorení vo vode, perlite či rašeliníku.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku