Prunus spinosa, trnka obyčajná. Mesiace som čakala na mráz a už celé tie mesiace som tušila, že toto čakanie bude mať jeden vážny dôsledok. Máme na lúke za domom nekonečne dlhé „trnkoradie“, v lete som mala veľké plány, že hádam aj na víno trnkové bude, toľko sa na konároch skvelo modrých guličiek.
V septembri som badala, že ich výrazne ubudlo. Bolo ich viditeľne menej a ďalšie sa začali veľmi skoro scvrkávať, znehodnocovať. Váhala som, či neobrať, čo sa dá, ale degustácia bola trpká ako fras, tak som si capla po prstoch a neobrala. (Na fotografiách vedľa seba krík v septembri a krík v novembri.)
Mrazy pobozkali už aj juhozápadný cíp Slovenska, takže nastal deň trnkobrania. Prechádzam krík za kríkom, na niektorých nič, na niektorých trošku, jedna dobrá gulička, dve, na najlepšom kríčku desať. Zbierané samozrejme usušené za slnečného počasia na obed, nie skoro ráno vyzdobené inovaťou.
Je ich o poznanie viac zošúverených ako pekných napnutých. Skúšam obrať aj také, ale sú nepožívateľné. Z veľkej oberačky, malá miska.
Najprv sa durdím a myslím na susedu, ktorá sa chystala oberať tiež (všakže Lenka!), ale šípim, že ona nebude hlavný likvidátor plodov. Viac ako jedna suseda bude za týmto úbytkom miestne a prelietavajúce vtáctvo. Hádam im padli na úžitok.
Nevadí, než pôjdem naoberať niekam inam viac, aj s takouto miskou sa dajú spraviť trnkové divy.
Sušiť na čaj
Trnkové guličky vcelku usušíme a máme pripravené na čajové odvary do sychravých dní. Spolu so šípkami to je silná dvojica napríklad na imunitu.
Na hodvábnu pleť
Sľubovala som, že sa oplatí pozbierať ich aj tým, ktorí neplánujú trnky jesť. Dajú sa totiž použiť aj zvonka. Ako pleťová maska.
Vidličkou som popučila 7 mäkkých plodov, vybrala kôstky, pridala veľkú lyžicu kyslej smotany a čajovú lyžičku medu.
Vymiešať, trnkovú pastu naniesť na tvár, prípadne dekolt a po 20 minútach dobre zmyť. Vyživujúca maska je vhodná aj na ekzémy, ale určite sa za ňu poďakuje aj normálna pleť. Čo vám ostane, môžete zjesť. Je to čosi ako chutný sladučký smotanový jogurt, priam dezert!
Trnkovo-jablkový džem
Trnky sa využívajú aj na džem, povaríte s trochou vody, prepasírujete, pridáte cukor, povaríte do stuhnutia, hotovo. Ak aj vám obžrali úrodu vtáky, veľa toho z malého množstva nenamútite, preto ponúkam alternatívu v objatí s jablkom.
Umyjeme trnky, načistíme a nastrúhame jablká, aby to vyšlo približne v pomere 1:1. Dáme variť do úplného rozvarenia, podliate vodou len toľko, aby ovocie neprihorelo, ale sa varilo.
Celé prepasírujeme cez redšie sito, kôstky v trnkách sú veľké a zachytia sa aj v redšom site, netreba sa trápiť s hustým. Poriadne vyžmýkame. Získanú hmotu som ešte premixovala ponorných mixérom, aby sa to celé dobre spojilo. Pridáme cukor, aby tvoril maximálne polovicu objemu, určite nie viac. Štipka kyseliny citrónovej. Varíme do príjemnej džemovej konzistencie.
Za horúca fľaškujeme, otočíme hore dnom, necháme v deke vychladnúť. Rovnako dobrá kombinácia by bola s hruškou a ideálna so slivkami. Moje trnky ešte stále trochu sťahujú ústa. Pri priamej konzumácii to nie je také citeľné, v džeme o niečo viac. Zrejme to chce mrazy ešte hlbšie.
Kôstky na vyhrievanie
Trnkové kôstky škoda vyhodiť, stačí poriadne umyť, vysušiť. Čistím ich v horúcej jarovej vode opakovane niekoľkokrát, nechám schnúť cez noc na vzduchu a krátko dosuším v sušičke.
Fungujú úplne rovnako ako napríklad čerešňové kôstky ako príjemná výplň do výhrevného vrecúška. Pre deti to môže byť napríklad výhrevné zvieratko alebo iná potvora.
Ja som siahla po výnimočnom kúsočku zo šatky na nosenie detí v bylinkovom dizajne od slovenskej značky Sestrice. Sú v nej vlákna bavlny, merina a tenclu, vlákna s výbornými termoregulačnými schopnosťami, čiže vrecúško má výnimočné tepelné vlastnosti už aj bez kôstkovej výplne a bez nahriatia. Potom už ale stačí len krátko nahriať, preferujem otvorenú rúru, sušičku ovocia či fén a priložiť napríklad na hruď alebo aj na studené nohy po dlhej prechádzke.
Text a foto: Martina Töröková
Chodite niekto na trnky? Poradite nejaky dobry recept z nich? Objavili sme ich n…