Pri zbere a skladovaní úrody, ale aj pri drahocennom odpočinku v záhrade môžeme nájsť hmyz, ktorý je známy typickým útvarom na konci tela – „klieštikmi“. Ide o ucholaky.
Pri prvom pohľade na ne sa mnohým vynorí tradičná povera o tom, ako tento živočích úmyselne vchádza do ľudského ucha a prepichuje ušné bubienky. Táto ľudová legenda, rozšírená naprieč Európou, sa, našťastie, nezakladá na pravde, a tak sa niet čoho obávať.
Načo sú im „klieštiky“?
Ucholaky majú na hornej strane hrude kožovité krídla, pod ktorými sa ukrývajú pomerne veľké blanité krídla. Vďaka nim sú schopné lietať, no robia to iba veľmi zriedkavo. Práve klieštikovité prívesky na konci tela slúžia na to, aby boli schopné tieto blanité krídla schovať pod značne menší ochranný kožovitý pár krídel. „Klieštiky“ však používajú aj v sebaobrane, pri získavaní potravy a počas párenia, samček má zakrivenejšie klieštiky ako samička. Stisnutia sa nemusíme báť, nie je bolestivé a okrem vypustenia páchnucej tekutiny pri podráždení nám ucholaky nijako neublížia.
Cez deň schované, v noci aktívne
Ucholaky sú nočné živočíchy. Počas dňa žijú ukryté pod rôznymi predmetmi, v škárach pod kameňmi či v puklinách pôdy. V noci, naopak, vyliezajú von hľadať potravu. Sú všežravé, čo znamená, že pojedajú živočíšnu aj rastlinnú potravu.
Iba sedem druhov
Na našom území rozoznávame len sedem rôznych druhov ucholakov, pričom iba jeden sa pomerne hojne vyskytuje v okolí ľudských sídel. Ide o najznámejšieho ucholaka obyčajného (Forficula auricularia), ktorý meria približne 1,5 cm a je rozšírený takmer na celom území Slovenska. Oveľa vzácnejší druh môžu vo svojich záhradách objaviť obyvatelia Záhoria a iných oblastí Slovenska s piesčitým typom pôd. Je ním najväčší druh ucholaka v Európe, konkrétne ucholak veľký (Labidura riparia). Jeho telo krémovej farby, ktorá pripomína farbu piesku, dosahuje takmer 4 cm. Aj keď môže vďaka svojej veľkosti vzbudzovať pozornosť, je veľmi plachý. Živí sa takmer výlučne mŕtvym hmyzom a pre svoju vzácnosť je zaradený medzi chránené živočíchy našej fauny. Ostatné druhy obývajú prevažne vlhké lesy a ľudským príbytkom sa skôr vyhýbajú.
Výnimočná starostlivosť
To, čo robí ucholaky jedinečnými vo svete hmyzu, je schopnosť samičiek starať sa o potomstvo. Po spárení so samčekom na jeseň si samice hĺbia malú komôrku v pôde, kde nakladú vajíčka. Tie strážia a čistia od plesní počas celej zimy. Keď príde jar, vajíčka rozmiestnia rovnomerne po komôrke a vyčkávajú, kým sa vyliahnu mláďatá. Matka postupne opúšťa hniezdo a zháňa potravu, ktorou ich kŕmi, až pokým neopustia hniezdo. Potravu tvorí všetok organický odpad v záhrade, ako sú rastlinné zvyšky, uhynutý hmyz, hnijúci materiál, sinice a riasy, ale aj vajíčka iného hmyzu a menšie živočíchy, napríklad vošky. Často vyliezajú na kvety a pojedajú peľ, prípadne si pochutnávajú na rôznych plodoch.
Škodca aj predátor vošiek
V prípade výskytu veľkého počtu na malom území sa ucholaky môžu stať škodcami, no vo vyváženom ekosystéme záhrady sú v menšom počte, naopak, vítaným predátorom vošiek. Škody po ucholakoch sa často prejavujú na listoch rastlín v podobe menších vyhryzených dier.
Ako dostať ucholaky z príbytku a zo záhrady alebo ako ich v záhrade udržať?
Ucholaky často vchádzajú aj do interiéru domov, kde vyhľadávajú vlhké miesta so
slabým pohybom vzduchu. Namiesto použitia „tvrdej“ chémie ich môžeme poľahky odchytiť do pasce. Najjednoduchšie je zrolovať vlhké papierové noviny a vložiť ich na miesto, kde sme ucholaky pozorovali. Môže trvať niekoľko dní, kým toto nové zátišie objavia a využijú ako svoj úkryt. Noviny následne aj s ucholakmi odstránime, napríklad vynesením do prírody.
Ak v záhone s úžitkovými rastlinami pozorujeme škody spôsobené ucholakmi, pokúsime sa vytvoriť jednoduchú pascu na ich odchyt. Použijeme nepriehľadnú plastovú krabičku s objemom asi 1 l, do ktorej nalejeme približne 2 cm rastlinného oleja a vsypeme niekoľko granúl pre mačky alebo psy. Nádobu uzavrieme a do veka vyrežeme zopár malých otvorov s priemerom asi 1 cm. Takto upravenú krabičku zakopeme do pôdy tak, aby veko nádoby bolo zarovno s terénom. Ucholaky, ktoré zacítia rozkladajúcu sa potravu, vlezú do krabičky cez malé otvory, kde prepadnú a utopia sa v rastlinnom oleji. Takto vytvorená pasca dokáže sama „pracovať“ aj niekoľko týždňov.
V prípade, ak je prítomnosť ucholakov v našej záhrade žiaduca a radi by sme ich nalákali na konkrétne stanovište, aby pomohli napríklad v boji proti voškám, niet ľahšej a estetickejšej cesty ako vytvoriť pre ne nové zákutie. Použijeme na to hlinené alebo betónové nádoby s rastlinami, ktoré patria k ich obľúbeným miestam na život, rovnako ako vlhkejšie zoskupenia kameňov.
Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Nenechajte si zničiť úrodu voškami, privítajte v záhrade týchto prirodzených predátorov
Ako si vyrobiť domček pre hmyz
Prečo si do záhrady umiestniť domček pre hmyz
Invázia z Ázie, ktorá sa vymkla spod kontroly: Lienka východná sa na jeseň tlačí do našich obydlí
Ako sa zbaviť mravcov na jabloniach?
Tieto choroby a škodce číhajú na vaše rastliny počas leta. Poradíme, ako s nimi zatočiť!
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?