Užitočné a obratné stonôžky: Prečo by sme tieto tvory mali ako záhradkári poznať?

Pri pohľade na stonôžky, mnohonôžky a viacnôžky sa veľa ľudí zľakne. Majú stonôžky skutočne sto nôh? Koľko ich potom majú mnohonôžky?

Najzákladnejším rozdielom medzi mnohonôžkami a stonôžkami je fakt, že mnohonôžky sa živia prevažne rozkladajúcou sa rastlinnou potravou a sú tvorcami užitočného kompostu. Naopak, stonôžky sú takmer výlučne dravé a živia sa lovom iných živočíchov. Mnohonôžky sa nemajú kam ponáhľať, lebo žijú v podstate vo svojej potrave, naopak, stonôžky sú často extrémne rýchle, aby polapili korisť.

Hoci v tropických oblastiach nájdeme druhy stonôžok veľkých aj vyše 30 centimetrov, v podmienkach Slovenska dosahujú veľkosť nanajvýš 5 centimetrov. Majú žltkasté až hnedé telo, ktoré výborne splýva s farbou pôdy. Splývaním sa snažia skryť pred predátormi, najmä rôznymi vtákmi. Ich podlhovasté telo je mimoriadne obratné. Dokážu sa vrtko otočiť a rozbehnúť úplne opačným smerom. K pohybu im dopomáha množstvo nôh.

Zaujímavý fakt je, že počet párov nôh je u stonôžok vždy nepárny. Nikdy preto nemôžu mať 100 nôh, ale 98 alebo 102. V prednej časti majú okrem nich aj tykadlá. Posledný pár nôh nepoužívajú na kráčanie, ale má funkciu podobnú tykadlám – stonôžky ich využívajú pri párení, ale aj ako „cúvacie kamery“.

Bránia sa útekom

Pri pohľade na stonôžku sa veľa ľudí zľakne. Jej pohyb a tvar nám inštinktívne hovorí, aby sme ju nechytali. Stonôžky sú skutočne jedovaté. Našťastie v našej faune sa nemáme čoho obávať. Jed majú uložený v predných hryzadlách a slúži na omráčenie ulovenej koristi.

Niektoré veľké jedince dokážu preniknúť aj pokožkou človeka, no bolesť pripomína jemné pichnutie špendlíkom. Jed našich pôvodných druhov je priveľmi slabý na to, aby dokázal spôsobiť významnejšiu reakciu organizmu, a to dokonca ani alergikom. Stonôžky hryzú len extrémne výnimočne. Ich hlavnou obrannou stratégiou je rýchly únik do bezpečia.

Noční lovci

Stonôžky sú nočné živočíchy. Cez deň ich takmer vôbec nevidno. V záhrade sú ukryté na rôznych miestach, najčastejšie pod veľkými kusmi driev, kameňov, v komposte či v opadanom lístí. V rôznych veľkostiach ich môže byť až niekoľko desiatok na štvorcový meter.

Sú veľmi nenáročné na potravu. Pojedia všetko, čo nedokáže zjesť ich. Lovia nielen mravce, húsenice a chrobáky, ale aj dážďovky a slimáky. V boji proti slimákom a slizniakom v záhrade sú stonôžky tí praví pomocníci. Veľmi rady si totiž pochutnajú na ich vajíčkach.

Starostlivá matka

Stonôžky sa rozmnožujú takmer celoročne, a to aj počas teplej zimy. Samička si nájde v pôde priestrannejšiu dutinu, kde nakladie vajíčka. Je to starostlivá matka, ktorá kôpku vajíčok obopne vlastným telom a stráži ich. Zároveň ich čistí od plesní či iných nečistôt, až pokým sa z nich nevyliahnu malé stonôžky. Tie sa o niekoľko dní po vyliahnutí rozídu do okolia a vedú samostatné životy.

Stonožky v našich záhradách

Na Slovensku žije vyše 50 rôznych druhov stonôžok. Tie sú veľmi náročne rozlíšiteľné. Najbežnejším druhom európskych záhrad je stonôžka obyčajná (Lithobius forficatus). Má približne 3 centimetre a do 15 párov končatín. Ťaží zo svojej absolútnej nenáročnosti na potravu. Uloví dokonca aj menšie pavúky a dokáže rozhrýzť aj mäkšie ulity slimákov.

Zaujímavý druh stonôžky môžeme nájsť počas rýľovania pôdy. Sú nimi zemovky (Geophilus). Sú mimoriadne úzke a podlhovasté, až sa javia ako pohybujúce sa nite. Často sú žlto sfarbené. Ich telo je prispôsobené na pohyb v úzkych puklinách pôdy, kde im neunikne ani dobre sa skrývajúca korisť.

Vzhľadom na veľkú početnosť a nevyberavosť v potrave sú stonôžky veľmi významnými predátormi pôdnej fauny a z pohľadu záhradkára ich radíme medzi užitočné živočíchy.

Rady biológa

Adrián objasňuje, kde v záhrade žijú stonôžky a ako v záhrade podporiť ich výskyt.

• Stonôžkam nevyhovujú nízko kosené trávniky, keďže v nich nenachádzajú úkryt. Je preto vhodné ponechávať kde-tu zanedbanejšie zákutia a kosiť mozaikovite. Tu môžu nájsť svoj úkryt, z ktorého budú po nociach vychádzať do okolia na lov.
• Najbežnejšie druhy stonôžok vyžadujú na úspešné rozmnožovanie v záhrade vhodné úkryty. Môžu nimi byť rôzne priestrannejšie skalky či uskladnené hnijúce drevo a kompost. Tieto prvky sú miestom, ktoré okrem stonôžok využíva na život aj množstvo iných užitočných predátorov, napríklad bystruškovité chrobáky.
• Stonôžky nikdy nechytáme holými rukami. Hoci zástupcovia našej fauny nie sú nebezpeční, mnohé druhy sú krehké. Pokiaľ je to možné a potrebujeme stonôžku premiestniť, podoberieme ju lopatkou a vložíme do vhodnej nádoby. Stonôžky nie sú schopné šplhať po klzkom povrchu, a tak sa nemusíme obávať, že z nej vylezú.

Galéria k článku:

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Na návšteve: Inšpirujte sa záhradou, v ktorej si každý nájde to svoje Nenahraditeľné opeľovače, zemné samotárske včely Kompostujte v obývačke, kancelárii aj kuchyni: S týmito dážďovkami to ide všade! Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Čo všetko pre ne môžeme urobiť? Výmenný systém QuikFit™ – nástroje, ktoré vám padnú do ruky Včela medonosná možno nie je naším najdôležitejším opeľovačom. Poznáte tieto tvrdo pracujúce druhy?

ASB.skKvíz: Ako dobre sa vyznáte v dotáciách Obnov dom? Otestujte sa!ASB.skInvestícia do tepelného čerpadla sa oplatí s dotáciou. Bez nej je návratnosť problematickáMôj domZapojte sa do súťaže o prenosnú autochladničku Orava TF-200 v hodnote 69 eur!Dom z tehlyHlina s vôňou kávy: Navštíviť túto kaviareň je zážitok!