Hoci máme skvelých susedov, mať priestor len pre seba chce každý. Je to úplne prirodzené a pochopiteľné.
Ak máte navyše pozemok položený výrazne nižšie ako ten susedný, je optická izolácia doslova nevyhnutnosťou. Predsa len, pri rodinných akciách, ale aj pri takmer každodenných posedeniach pri káve asi nepotrebujete mať nad sebou hlavy susedov. Latová zástena je však nielen ochranou pred zvedavými pohľadmi, ale aj zmierňuje prúdenie vzduchu, takže je akýmsi vetrolamom. Okrem toho môže slúžiť ako stena na zavesenie črepníkov s balkónovkami alebo (počas sezóny) aj s izbovými rastlinami. Ak ju zladíte s terasou, čiže vyrobíte ju z rovnakého druhu a farby dreva, vytvoríte príjemný kompaktný priestor, akúsi obývačku pod holým nebom, kde môžete v sezóne tráviť väčšinu voľného času.
Pri realizácii však dajte pozor na tri „slabé“ miesta, ktoré sa ľahko podcenia. Predovšetkým, chemickú kotvu nechajte dostatočne vytvrdnúť, pretože neskôr bude musieť uniesť veľkú záťaž. Dajte jej minimálne 10 minút, aby ste mali istotu. Až keď závitové tyče „sedia“ ako v betóne, až potom nasúvajte stojky predvŕtanými otvormi na závitové tyče.
Veľmi dôležitá je aj stabilita konštrukcie z trámov. Zavetrenie určite nevynechajte, pretože je nevyhnutnou súčasťou stability celej konštrukcie. Toto nie je dizajnová záležitosť.
Nakoniec je tu podkladový rošt. Keď ho prisypete makadamom, dôkladne makadam utlačte a potom znova prisypte a opätovne utlačte. Doslova sa s tým pekne „pohrajte“. Toto je totiž spôsob, ako podkladový rošt pevne zafixujete, ak nechcete používať zemné skrutky.
Výška vertikálnej steny
Vertikálny prvok by nemal presahovať múr alebo stenu, do ktorej je kotvený, o viac ako 50 % jej výšky. Ak to situácia vyžaduje, je, samozrejme, technicky možné spraviť aj väčší presah. V tom prípade ho treba kotviť špeciálnymi oceľovými profilmi alebo inou staticky prijateľnou konštrukciou, ale len do betónového múru, pomocou chemickej kotvy a na drevených stojkách hrúbky 10 cm x 10 cm alebo 12 cm x 12 cm. Tak je to aj v našom prípade. Za bežných okolností však má mať presne takú minimálnu výšku, aby opticky odizoloval najviac otvorený pohľad.
Medzery medzi latami
Aj toto si môžeme zvoliť sami a určite ich treba spraviť, hoc len minimálne. Čím bude totiž drevená zástena vzdušnejšia, tým viac znížime riziko poškodenia pri nárazových vetroch. Netreba však zabúdať ani na dizajn, aby laty neboli príliš riedko a celá zástena nevyzerala len ako veľká drevená „europaleta“. Trvanlivý a príjemný výsledok je teda správnou kombináciou hlavne týchto dvoch limitov. Pri veľmi úzkych medzerách môžeme prísť aj o svetelnosť v priestore. A napokon, aj údržba, teda čistenie a opätovné brúsenie a natieranie, by bola komplikovanejšia.
Drevo
Drevo je organický materiál, ktorý podlieha skaze. Preto je veľmi dôležitá drenáž pri kontakte s pôdou. Ak ju nemôžeme spraviť, aspoň drevo zaizolujeme, aby neprišlo do kontaktu s vodou. V podstate sa to týka všetkých druhov dreva, menej dubového a agátového dreva alebo hustej a húževnatej exotiky. O životnosť dreva sa však musíme starať aj mimo rizika kontaktu s pôdnym roztokom. Keďže drevo v exteriéri hlavne vplyvom počasia a UV žiarenia rokmi degraduje, musíme pomôcť zvýšiť jeho trvanlivosť, resp. životnosť a prevádzkyschopnosť. Každoročne mu venujeme pozornosť pravidelnou údržbou, čistením, prebrúsením a natieraním ochrannými nátermi. Ideálne hneď po skončení sezóny, prípadne až na jar, keď nám to počasie dovolí.
Stavba drevenej zásteny s terasou krok za krokom
1. HRANOLY
Smrekové hranoly s hrúbkou 10 x 10 cm poukladáme tak, aby sme ich mohli zoradiť podľa ich rovnosti, a dva najrovnejšie použijeme ako stojky.
2. SKRÁTENIE
Vybrané smrekové hranoly o hrúbke 10 cm x 10 cm zarežeme na budúcu výšku vertikálnej steny, v našom prípade na výšku až troch metrov.
3. OBRÚSENIE
Reznú plochu aj rezné hrany na hranoloch dôkladne prebrúsime. Prebehneme aj hrany a všetky plochy po dĺžke hranolov.
4. VYMERANIE STOJOK
Opracované stojky si priložíme k opornému múru a metrom si presne vymeriame ich kotvenie. Fixkou si označíme vnútornú vzdialenosť stojok.
5. PREDVŔTANIE
Cez stred stojky predvŕtame dieru do oporného múrika. Stojku predbežne fixujeme ručne vo výške 5 cm nad úrovňou podkladového betónu.
6. VŔTANIE
Vŕtačkou s príklepom alebo búracím kladivom vyvŕtame do oporného múrika v mieste predvŕtaných dier postupne štyri diery s hĺbkou 15 cm.
7. ZÁVITOVÁ TYČ
Závitovú tyč hrubú 10 mm narežeme uhlovou brúskou na štyri odrezky s dĺžkou 18 cm. Rezné hrany potom zabrúsime brúsnym kotúčom.
8. CHEMICKÁ KOTVA
Do všetkých vyvŕtaných dier natlačíme pomocou pištole zmes chemickej kotvy čo najhlbšie tak, aby trochu zmesi vytekalo z vyvŕtaných dier.
9. NASUNUTIE
Odrezky závitovej tyče nasunieme do predvŕtaných dier a nabijeme kladivom nadoraz, prípadne doplníme zmesou z pištole a uhladíme na povrchu.
10. DOTIAHNUTIE
Keď chemická kotva stvrdne, nasunieme stojky do predvŕtaných dier na závitové tyče. Pomocou kľúča dotiahneme matice nadoraz, až sa vnoria do dreva.
11. ZABRÚSENIE
Závitovú tyč nad dotiahnutou maticou odrežeme uhlovou brúskou s rezným kotúčom a zabrúsime brúsnym kotúčom tak, aby matica netrčala do priestoru.
12. ZAREZANIE LATY
Pohľadové laty si pomocou pokosovej píly narežeme v kolmom reze na požadovanú dĺžku a brúsnym papierom zľahka zabrúsime rezné plochy aj hrany.
13. MEDZERA
Vymeriame si umiestnenie lát na vertikálnej stene tak, aby mali všetky medzery medzi nimi rovnaký rozmer – v našom prípade polovicu šírky laty.
14. SKRUTKOVANIE DVOJMO
Každú latu priskrutkujeme na každú stojku dvomi samoreznými skrutkami. Dierky si predvŕtavame vrtákom rovnakého priemeru, ako sú skrutky.
15. STOJKA
Stojku bočného vertikálneho prvku kotvenú do zeme „obujeme“ do kotviacej pätky, prevŕtame diery skrz a dotiahneme skrutkami nadoraz.
16. REZANIE
Z hranolov, ktoré sme nepoužili na stojky, narežeme zavetrovacie prvky. Rezy vedieme kolmo na seba a brúsnym papierom obrúsime rezné plochy i hrany.
17. ZAVETRENIE
Zavetrovacie hranoly skrutkujeme dlhými skrutkami do konštrukcie pod uhlom 45 stupňov, a to jednou skrutkou do stojky a jednou do pomúrnice.
18. PODKLADOVÝ HRANOL
Vymerané podkladové hranoly v šírke 10 cm x 10 cm položíme na oddrenážovanú líniu budúcej terasy z oboch strán. Samozrejme, vodorovne.
19. VÝPLŇ
Vzniknutý priestor prekryjeme netkanou textíliou a vyplníme drenážnou vrstvou – makadamom, a to rovnomerne až na úroveň podkladových hranolov.
20. PODKLADOVÝ ROŠT
Podkladový rošt položíme na makadam a ukotvíme o podkladové hranoly v rozstupoch 50 cm. Doplníme makadam tak, aby bol rošt prisypaný.
21. KLADENIE LÁT
Narezané podlahové laty skrutkujeme o každý jeden roštový hranol jednou skrutkou. Nenechávame veľké medzery medzi latami, asi len pol centimetra.
22. NÁTER
Na záver celú zástenu aj terasu ručne štetcom zakonzervujeme bezfarebným lakom. Použiť môžeme aj silnovrstvovú, vodou riediteľnú lazúru do exteriéru.
Text: František Laššák, Martin Čurda
Realizácia: Pavol Rudinec, Jakub Palárik, František Laššák
Foto: Martin Čurda
Zdroj: časopis Záhrada
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?