Kým milovníkov prírody pohľad na vážky upokojuje, vo vode či vo vzduchu sa ich obáva všetok hmyz. Ich mrštnému pohybu totiž unikne len máloktorá korisť.
Stavbou tela sa takmer nezmenili už vyše 320 miliónov rokov. Otravných múch zbavujú dnes nielen záhradkárov, ale kedysi aj starobylé dinosaury. Patria totiž k najstarším zástupcom hmyzu vôbec. Žili už v prostredí prasličiek a plavúňov, z ktorých sa časom vytvorili ropa a uhlie. Vďaka vysokému obsahu kyslíka vo vtedajšej atmosfére dosahovali veľkosť nepredstaviteľných 70 centimetrov.
Dnešné vážky sú menšie, tie najväčšie žijúce na Slovensku merajú v rozpätí krídel približne 10 centimetrov. Rôznorodosť však rozhodne neutrpela. Z viac ako 7 000 opísaných druhov vážok sveta ich u nás žije približne 70. Všetky z nich sú viazané na vodné prostredie.
Dospelce kladú do vody vajíčka. Z nich sa vyvíjajú larvy, ktoré sa živia výlučne drobnými vodnými živočíchmi. Ich potravou sú tak často aj larvy komárov, ktorých populácie dokážu výrazne regulovať. Dĺžka vývinu vo vode je druh od druhu rôzna, najčastejšie však ide o dva až tri mesiace. Larvy následne vyliezajú na povrch, kde sa z nich liahnu imága, čiže dospelé jedince. Liahnutie a rozvoj krídel môže trvať aj vyše hodiny. Dospelce žijú prevažne len niekoľko dní až týždňov.
Letia rýchlosťou až 50 km/h
Vážky sa dokážu pohybovať len pomocou krídel. Nohy im slúžia iba na dosadanie a uchytenie sa o povrch. V rámci hmyzu patria k najdokonalejším letcom. Ich krídla kmitajú viac ako 30 kmitov za sekundu a vedia lietať rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu.
Majú výborný zrak a korisť s veľkosťou muchy vedia zaznamenať už na vzdialenosť 2 metre. Buď ju prenasledujú vo vzduchu, alebo vyčkávajú na rastlinách, odkiaľ prudko vyštartujú. Ulovenú potravu držia prednými nohami, ktoré sú tŕnité, aby znemožnili jej únik. Dokážu ju požierať aj za letu. Výskumy ukázali, že úspešnosť ich lovu je až 95 %. Keďže poháňať pomerne ťažké telo a masívny lietavý aparát vyžaduje veľké množstvo energie, sú vážky nútené uloviť napríklad stovky komárov za jediný deň, inak hynú hladom.
Kde nájdeme vážky
Až 90 % našich druhov je viazaných na stojatú vodu alebo pomaly tečúce toky riek. Aké druhy a v akom množstve sa vyskytujú, závisí najmä od kvality vody. Mnohé z nich sú nenáročné a ich larvy sa dokážu vyvinúť dokonca v záhradných jazierkach. Prirodzene ich nachádzame v jazerách, rybníkoch, ale aj v melioračných kanáloch okolo polí.
Najväčším postrachom pre ich život je nadmerné používanie pesticídov a hnojív, ktoré môžu stekať do vôd. Kým pesticídy usmrcujú vážky priamo, hnojivá nepriamo. Presycujú vodu živinami a tá následne zarastá sinicami a riasami. To je spojené so znižovaním obsahu kyslíka vo vode a prostredie sa tak stáva pre väčšie organizmy nehostinné.
Vhodný biotop pre vážky by mal zároveň obsahovať množstvo vodnej vegetácie po brehoch, v ktorej sa skrývajú a o ktorú sa prichytávajú. V opačnom prípade sú ľahkou korisťou pre ryby.
Spoznajte naše druhy
Medzi najbežnejšie druhy u nás patrí hadovka lesklá (Calopteryx splendens). Nájdeme ju v okolí jazier aj riek. Meria približne päť centimetrov. Samce majú nápadne kovovo modré sfarbenie tela s výraznými modrými škvrnami na krídlach. Samica je zelená. Lieta od mája do septembra.
Veľmi hojná je aj vážka červená (Sympetrum sanguineum), ktorá upúta svojím nápadným sfarbením a veľkosťou asi štyri centimetre. Má rada husto zarastajúce vodné telesá a mokrade. Pozorovať ju môžeme od júna do októbra.
Matné modré sfarbenie a robustné telo je, naopak, typické pre vážku ploskú (Libellula depressa). Veľmi ochotne obýva novovzniknuté jazierka a mokrade. Dokáže sa rozmnožiť aj vo väčších záhradných jazierkach.
Obrovský, stále pomerne bežný druh je šidlo obrovské (Anax imperator). Vyznačuje sa modrozeleným sfarbením a dosahuje veľkosť až osem centimetrov. Preferuje väčšie jazerá s bohatou vodnou vegetáciou.
Rady biológa
Adrián radí, ako podporiť výskyt vážok v záhrade aj v prírode.
- Najviac vážkam pomôžeme, keď budeme aktívne zamedzovať ničeniu mokradí, jazierok či potokov v našom okolí, kde najčastejšie žijú. Zasypávaním, orbou, chemizáciou a inými zásahmi dochádza k vážnemu poškodeniu lokálnej prírody, ktoré sa odrazí aj v zhoršení života v našej záhrade.
- Ak máme záhradu pri rieke či jazere, rozhodne ponecháme aspoň časť pobrežnej vegetácie na samovoľný vývoj. Korene krovín a steblá vodných rastlín sú nevyhnutné nielen pre život vážok, ale sú aj úkrytom pre poter rýb a iných živočíchov.
- Neváhame si vybudovať v záhrade vlastné jazierko. Časť jeho brehov upravíme kamienkami tak, aby z neho mohli živočíchy poľahky piť vodu. Jazierka väčších rozmerov opatríme vo vode koreniacimi rastlinami. Tie môžu prilákať nenáročné druhy vážok, ktorých larvy rady pomôžu s komármi. Dávame však pozor na osádzanie veľkým počtom rýb, pre ktoré sú larvy vážok pochúťkou.
- V okolí vodných telies dbáme na správne používanie chemických prípravkov. V žiadnom prípade ich neaplikujeme počas veterného počasia. Zbytočne si tak otrávime vážky vo svojom okolí, ktoré sú užitočnými pomocníkmi v boji proti škodcom.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?