Včela medonosná je nenahraditeľným návštevníkom našich záhrad. Vedeli ste, že je tu už viac ako 9000 rokov?

O význame včiel sa učia už deti v škôlkach. Sú stelesnením usilovnosti a pracovitosti a ako zdatné opeľovače sa výrazne podieľajú na úrode.

Včela medonosná
Foto: Shutterstock

Bez produktov, ktoré včelstvá vytvárajú, si už náš svet nedokážeme ani predstaviť. Názov včela medonosná (Apis mellifera) zahŕňa približne sedem blízko príbuzných druhov, ktoré sú rozšírené na celom svete s výnimkou Antarktídy. Pôvodne sa vyskytovali v Afrike a Ázii, no s pomocou človeka sa rozšírili na ostatné kontinenty.

Prvé zmienky o využívaní včiel poznáme spred vyše 9-tisíc rokov, o čom svedčia jaskynné maľby vo Francúzsku. Ako zdroj potravy znázorňujú med získavaný od divo žijúceho včelstva z bútľavého stromu. Základy včelárstva položili pravdepodobne starí Egypťania pred vyše 5 600 rokmi. Do Ameriky ich priniesli Európania v roku 1622.

Dokonalá deľba práce

Hoci väčšina druhov včiel žije samotársky, pre včelu medonosnú je typické vytváranie veľkých spoločenstiev. Spoločenský spôsob života prináša mnoho výhod. Evolučne sa tak stalo pred vyše 60 miliónmi rokov. Divoko žijúce včely medonosné nachádzame v našej prírode aj v súčasnosti. Často hniezdia v bútľavých stromoch alebo v skalných štrbinách, či iných chránených priestoroch.

Aby si človek uľahčil prácu, naučil sa včelstvá chovať v umelo vytvorených hniezdach – úľoch. V úli sa zvyčajne nachádza jediná matka (kráľovná) a niekoľko desiatok tisíc robotníc. Medzi nimi existuje dokonalá deľba práce. Najmladšie robotnice čistia bunky, kŕmia a ošetrujú plod. Od 10. dňa čistia úľ, stavajú včelie dielo a prijímajú nektár a peľ od svojich starších kolegýň. Postupne objavujú vchod do úľa, ktorý strážia a vetrajú pohybom krídel.

Včely lietajúce okolo úľov
Foto: Shutterstock

Až od 20. dňa života vylietavajú von zbierať drahocenné suroviny. V letnom období sa dožívajú do 40 dní. Samce (trúdy) zabezpečujú prenos genetického materiálu. Chýba im žihadlo aj peľové košíčky na nohách.

Záhrada ako cieľ aj „tankovacia“ stanica

Včely lietajú rýchlosťou približne 20 až 24 km/h. Let je pre ne energeticky náročný, podľa záťaže pri ňom spotrebujú 2 až 40 mg medu na jeden kilometer letu. Pri hľadaní zdrojov potravy dokážu zaletieť aj viac ako 7 kilometrov od úľa. Pre včely je preto mimoriadne dôležité, aby počas letu nachádzali dostatok kvetov s nektárom, kde môžu „dotankovať“ drahocenný cukor.

Plytká miska s vodou a kamienkom pre včely
Plytká miska s kamienkami a vodou pomáha hmyzu v období sucha prežiť. Foto: Shutterstock

V opačnom prípade môžu uhynúť od vyčerpania. Aj z toho dôvodu sa neustále apeluje, aby bola výsadba v záhradách čo možno najviac nápomocná pre opeľujúci hmyz. Sterilné prostredie nízko koseného trávnika je pre opeľovače veľkou prekážkou, ktorú musia preletieť za cenu straty energie. Takémuto prostrediu sa včely následne vyhýbajú, čo sa odráža na slabšom opeľovaní pestovaných rastlín.

Pestrá záhrada slúži včelám pri hľadaní potravy nielen ako cieľ, ale aj ako miesto nevyhnutného odpočinku.“

My záhradkári by sme preto mali dbať na to, aby obhospodarované plochy boli čo možno najpestrejšie počas celého roka. Opeľovanie rastlín je jedna z mnohých „ekosystémových služieb“, ktoré v prírode len ťažko nahradíme umelo.

Nielen med je pre nás cenný

Pôvodnou motiváciou chovať včely v úľoch nebolo získať užitočné opeľovače. Skutočný dôvod bolo získavanie medu a včelieho plodu, ktorý sa kedysi konzumoval. Neskôr sme sa naučili využívať aj vosk, propolis a materskú kašičku.

Včely v prírode zlizujú nektár a iné sladké výlučky z rastlín, či dokonca vošiek. Túto zmes uchovávajú v žalúdku, kde dochádza k jej enzymatickým úpravám. Následne ju vylúčia do špeciálnych komôrok v úli a postupne sušia tak, aby klesol obsah vody na približne 20 %. Med v tejto podobe nekvasí ani nehnije a stáva sa tak ideálnou zásobou energeticky bohatej potravy.

Včela na pláste s medom
Foto: Shutterstock

Vosk včely vylučujú prostredníctvom špeciálnych žliaz, ktoré majú na spodnej strane bruška. Propolis vzniká premenou rôznych rastlinných výlučkov, napríklad živice. Používajú ho na utesnenie nechcených otvorov a škár v hniezde v snahe zamedziť vniknutiu škodcov a vzniku hnilobných procesov.

Materská kašička smotanovožltej farby je výlučok hltanových žliaz a slúži na kŕmenie plodu, kráľovnej a trúdov. Získava sa z buniek plástov, v ktorých sa vyvíjajú budúce matky. Aby včelári zvýšili jej inak nízku trvanlivosť, zmiešavajú ju s medom.

Okrem nektáru včela z kvetu zbiera i peľ, ktorý ukladá do peľových košíčkov na zadnom páre nôh. Ako sa plnia, zväčšujú sa a zafarbia podľa farby peľu, najčastejšie do žlta, ale napríklad ak opeľuje bodliaky, do fialova. Peľ sa v menšom množstve uchytáva aj na chĺpkoch jej tela, čím ho prenáša z kvetu na kvet, a tak prichádza k opeľovaniu.

Rady biológa

Adrián radí, ako si poradiť so včelím bodnutím a ako eliminovať straty včiel pri chemických postrekoch.

■ Včelie bodnutie nie je nebezpečné, s výnimkou prudšej alergickej reakcie, vtedy ihneď volajte zdravotnícku pomoc. Ak nemáte alergickú reakciu, miesto vpichu sa snažte chladiť napríklad studenou vodou. Keď ste vonku v prírode, poslúžiť môže aj vlhká pôda. Následne prikladajte nakrájanú cibuľu či vhodnú masť a zmierňujte opuch.

■ Žihadlo včiel má jedový vačok. Vďaka spätným háčikom zostáva zachytené v koži cicavcov. Jed sa z jedového vačku uvoľňuje do tela postupne. Najväčšou chybou je vybrať si žihadlo prstami, pretože stlačením jedového vačku jed vytlačíte do tela. Žihadlo preto vyberajte opatrne pomocou pinzety či ostrého nástroja. Samotná včela po „bodnutí“ umiera.

■ Včely opeľujú najmä doobeda a neskôr poobede, v ideálnych teplotách počas celého dňa. So západom slnka aktivita klesá. Ak teda nevyhnutne potrebujete ošetriť plodiny insekticídom, vyvarujte sa postreku počas dňa a aplikujte ho až podvečer. Taktiež sa ho snažte aplikovať mimo obdobia kvitnutia. V prípade aplikácie na väčšej ploche koordinujte svoje aktivity s miestnym včelárom tak, aby ste zabránili stratám na včelstvách.

■ Skonštruujte si na záhrade malé jazierko či inú nádržku s vodou a kameňmi zmierňujúcimi breh. Tú ocenia všetky včely a iný hmyz v čase častých dlhotrvajúcich období sucha.

■ Pre včelie produkty oslovte najlepšie miestnych včelárov. Nielenže tak podporíte včely a ľudí hospodáriacich vo vašom regióne, ale aj znížite zbytočnú uhlíkovú stopu, ktorá vzniká nákupom zo vzdialených zdrojov.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku