Vo veľkej záhrade môžeme spojiť úžitkovú časť s okrasnou, umiestniť do nej jazierko či oddychový altán, vyčleniť priestor pre zvieratá a vysadiť sad, hoci aj s veľkými stromami.
Veľká záhrada je dnes skôr vzácnosť ako samozrejmosť. Poskytuje našej fantázii a potrebám dostatok priestoru. V jej úžitkovej časti môžeme vyčleniť priestor zeleninovým hriadkam, viniču i ovociu. Základným rozdielom v porovnaní s menšími záhradami je, že umožňuje pestovať aj tie ovocné druhy, ktoré kvôli rozmerom nie je možné pestovať na menších plochách.
Cudzoopelivé gaštany a orechy
Vítanými a obľúbenými druhmi veľkých záhrad sú druhy zo skupiny škrupinového ovocia. Mandle i liesky síce môžeme pestovať aj v stredne veľkých, ba dokonca i menších záhradách, no o orechoch a gaštanoch sa to rozhodne nedá povedať. Tie dorastajú do rozmerov často presahujúcich 10 metrov na výšku i šírku, a pre pestovanie preto potrebujú dostatočný priestor.
Navyše, väčšina odrôd gaštanov a orechov patrí medzi cudzoopelivé odrody, preto vysádzame aspoň dva stromy rôznych odrôd. Pri plánovaní záhrady myslíme tiež na to, že pod orechy je najlepšie umiestniť kompostovisko. Strom totiž okrem potrebného tieňa zabezpečí i odpudzovanie múch a iného hmyzu.
Opäť populárne moruše
Niekoľko mohutných ovocných druhov nájdeme aj v sortimente menej známych ovocných druhov. Sú to napríklad moruše, ktoré v súčasnosti zažívajú svoju renesanciu.
Vzrastovo najvyššie sú moruše biele a ružové, ktoré dorastajú až do 15 metrov a menej rozšírená moruša červená, ktorá narastie dokonca do výšky 20 metrov. Najnižšia je moruša čierna, ktorá dorastá do výšky „iba“ 7 až 10 metrov.
Oskoruše na pálenku
Na popularite v ostatných rokoch naberajú oskoruše, a to najmä vďaka ich vhodnosti na destiláciu. „Oskorušica“ je jedným z najcennejších destilátov a jej cena za liter môže dosahovať aj stovky eur.
Oskoruša patrí medzi jarabiny. Jej plody dorastajú v typických okolíkoch. Tvarovo pripomínajú malé jablká alebo hrušky a práve podľa toho sa rozlišuje jabĺčkový alebo hruškovitý typ plodu. Oskoruše sú samoopelivé, postačí preto vysadiť jeden strom. Ten bude, vďaka svojej dlhovekosti, tvoriť veľmi dlho dominantu záhrady.
Klasické čerešne
Na veľký pozemok patria tiež klasické stromy čerešní, ktoré sa dnes zo záhrad vytrácajú. Nahradzujú ich stromy dopestované na slabšie rastúcich podpníkoch. Tieto majú síce množstvo superlatívov, na strane druhej však vyžadujú pevnú oporu a dostatok vlahy a živín.
Čerešne na klasických, silne rastúcich podpníkoch majú na rozdiel od nich hlboký koreňový systém, a preto výborne hospodária s vodou a živinami. Ich jednotkové úrody sú každoročne obrovské, no pripraviť sa treba na rebríkový zber.
Jablone a hrušky
V neposlednom rade môžeme veľkú záhradu využiť aj na pestovanie jabloní a hrušiek, a to na klasických podpníkoch. U hrušiek je to semenáč, u jabloní semenáč alebo podpníky A2, M1.
Veľké stromy jabloní a hrušiek sa z našich záhrad, podobne ako v prípade čerešní, vytrácajú, preto práve veľké záhrady môžeme využiť na ich zachovanie. Keďže jablone a hrušky sú cudzoopelivé, vždy pri výsadbe pamätáme na potrebu vhodného opeľovača a vysadíme niekoľko rôznych odrôd.
Výhody veľkých záhrad
Veľké pestovateľské plochy majú zaujímavé výhody. Jednou z nich je napríklad lepšie využitie potenciálu opeľovačov. Typickým príkladom je rakytník rešetliakovitý. Ten bezproblémovo dopestujeme aj v menšej záhrade, no musíme vysadiť jednu samčiu rastlinu a jednu či dve samičie rastliny. Jeden samčí jedinec má však potenciál opeliť 6 až 8 samičích rastlín a to môžeme vo veľkej záhrade hravo naplánovať. Podobne je to napríklad aj s aktinídiami, známymi ako kivi, pre ktoré je však potrebné vybudovať vhodnú opornú konštrukciu.
Ďalšou výhodou veľkej záhrady je možnosť pestovania nielen širokého spektra druhov, ale aj odrôd jedného druhu, čím predĺžime obdobie ich zberu. Niektoré ovocné druhy môžeme vďaka správnemu výberu odrôd zberať aj niekoľko mesiacov, čím si zabezpečíme dlhodobý prísun čerstvého ovocia počas celej tejto doby. Druhová rozmanitosť nám zasa umožňuje dopestovať si v záhrade aj množstvo menej známych ovocných druhov, na ktoré by sme v malej záhrade nemali dostatok priestoru.
Vysoké pestovateľské tvary sú dlhoveké a veľmi úrodné. Dokážu vytvoriť nádhernú dominantu záhrady a majú obrovský krajinotvorný efekt. Nedoceneným významom je skutočnosť, že vo vyšších pestovateľských tvaroch sa pestujú zväčša staršie odrody, čím sa uchováva cenný genofond pre ďalšie generácie. Korunkové tvary totiž starším odrodám vyhovujú oveľa viac ako moderné intenzívne tvary na slabo rastúcich podpníkoch.
Text: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, Levice
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v trenčianskom regióne?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v Brezne?
Vyberáme ovocie do stredne veľkých záhrad
Nový ovocný druh do svojej záhrady? Vyberte si z menej známych ovocnín
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v okolí Spišskej Novej Vsi?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v oravskom regióne?
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…