Veľký prehľad inváznych rastlín. Viete, prečo sú hrozbou a ako sa ich zbaviť?

Invázne rastliny sú pre našu prírodu také nebezpečné, že sa im venujú nielen botanici či ochranári, ale aj zákonodarcovia.

Ich pestovanie aj predaj sú zakázané a hrozia za to dokonca pokuty. Prečo je to tak? Ide totiž o nepôvodné, čiže cudzokrajné druhy, ktoré k nám prenikli z iných kontinentov, pôvodne so zámerom obohatiť záhrady o nové a zaujímavé druhy.

Rozširovanie

Spoza oplotení záhrad však časom niektoré z nich ľahko unikli. Invázne rastliny postupne zabraňovali prenikaniu svetla a tepla iným rastlinám, oberali pôdu o dostupné živiny, ktoré využívali vo svoj prospech, a tak bránili rastu pôvodných druhov. Najsilnejší vplyv na pôvodné druhové spoločenstvá majú boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a rastliny z rodu pohánkovec (Fallopia sp.).

Sám človek prispel k ich šíreniu, a to či už priamou, alebo nepriamou činnosťou. Tieto druhy sa v niektorých prípadoch pestovali zámerne v parkoch a záhradách, odkiaľ sa ďalej šírili do okolitého prostredia. Mnohé z nich majú pre ľudí atraktívny vzhľad, a preto sa využívajú aj napríklad na aranžovanie kytíc, no počas premiestňovania sa môžu vysemeniť alebo iným spôsobom dostať na nové miesto. Takisto vyhodené, ale reprodukcie schopné, plodné rastliny, či už na skládkach, alebo smetiskách, prispievajú k rozvoju nových ohnísk výskytu.

Okrem estetického vzhľadu existovali aj hospodárske dôvody pre ich import, napríklad ako úžitkové jedlé plodiny, liečivé rastliny, krmivo pre zvieratá alebo s cieľom ich využitia ako medonosných rastlín. Podľa niektorých zdrojov práve včelári šírili bohato kvitnúce rastliny, ktoré im mali potenciálne zvýšiť produkciu medu.

Druhy však boli šírené aj neúmyselne, napríklad pomocou kontajnerov, vlakov, lodí či kamiónov. K rozširovaniu inváznych druhov rastlín prispievajú aj zvieratá a vietor. Celosvetová zmena v klíme, o ktorej už niet pochýb, je tiež jedným z hlavných faktorov, ktoré napomáhajú šírenie inváznych druhov rastlín. Dôvodom je zvyšujúca sa priemerná teplota, vďaka ktorej sú teplomilnejšie rastliny čoraz viac nútené posúvať sa do vyšších zemepisných šírok.

O inváznych rastlinách je potrebné hovoriť ako o hrozbe, ktorú je nevyhnutné regulovať. Druhy, ktoré sú v rámci Slovenska považované za invázne druhy, sa napríklad v oblasti Severnej Ameriky či Ázie, odkiaľ z nich pochádzajú, bežne vyskytujú. Platí to však aj opačne, európske druhy sa nekontrolovane šíria inými kontinentmi.

Invázne rastliny v prírodnom prostredí

Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť či už koreňmi, odlomkami, alebo semenami. Ich najväčším negatívom je fakt, že sú schopné vytláčať naše pôvodné rastliny, celkom ich nahradiť, a to aj na veľkých plochách. Spolu s pestrou paletou vymiznutých rastlín miznú však aj živočíchy a hmyz, na ktoré sú naše pôvodné druhy naviazané. Výsledkom je potom strata druhovej pestrosti vegetácie o tie druhy, ktoré podľahnú konkurenčnému tlaku s inváznym druhom. Okrem ničenia prírody môžu invázne rastliny spôsobovať veľké ekonomické škody či už v poľnohospodárstve, lesníctve alebo využívaní krajiny. Tieto rastliny tiež dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia, ako sucho či záplavy.

Dosah na ľudské zdravie

Invázne druhy nevplývajú iba na prírodu, ale aj na samotné zdravie človeka. Aj pre nás predstavujú určité nebezpečenstvo. Môžu spôsobovať rôzne poranenia, dokonca niektoré sú známe ako zdroje alergénov. Napríklad boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) vyvoláva pri styku s pokožkou závažnú kožnú reakciu podobnú popáleninám. Rastlina je najnebezpečnejšia v júni, pretože v tomto období má najvyšší obsah látok, ktoré spôsobujú popálenie. Ohrozenou skupinou sú napríklad pracovníci, ktorí boľševník obrovský odstraňujú manuálne, ale aj deti, ktoré používajú duté stonky pri hrách. V súčasnosti čoraz väčšia populácia ľudí trpí na alergické ochorenia, ktoré spôsobujú aj niektoré druhy inváznych rastlín. Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) spôsobujú aj peľové alergie.

Globálna hrozba

V súčasnosti sa invázne druhy rastlín, ale aj živočíchov čoraz viac začínajú považovať za celosvetový problém. Komplikácie, ktoré sú spojené s ich šírením, sa týkajú, možno okrem trvalých ľadových polárnych oblastí, všetkých typov suchozemských ekosystémov. Zavlečenie druhov na miesta, kde sa predtým nevyskytovali, sa stalo častým javom postupne s rozvojom medzinárodného alebo skôr medzikontinentálneho obchodu na prelome stredoveku a novoveku.

Dôsledky pôsobenia inváznych rastlín

Dôsledkom pôsobenia inváznych rastlín môžu vznikať veľké ekonomické škody v poľnohospodárstve, lesníctve alebo vo využívaní krajiny. Tieto druhy predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu. Okrem ohrozenia samotného ekosystému majú negatívny vplyv aj na životné prostredie. Podľa niektorých zdrojov prerastajú do komunikácií a poškodzujú asfaltové cesty, dlažby alebo obrubníky. Okrem cestných komunikácií ich nájdeme aj v okolí železničných tratí, kde vytvárajú husté porasty, a tým spôsobujú zhoršenú priehľadnosť na trati. V prípade ich výskytu je povinnosťou vlastníka pozemku, aby zabezpečil ich odstránenie a na čo najnižšiu možnú mieru znížil riziko ich šírenia do prostredia. Aj v rámci Národných parkov alebo v rámci chránených území je potrebné vykonávať ich likvidáciu. V opačnom prípade dochádza k neželanému potláčaniu cenných pôvodných rastlinných druhov.

Likvidovať, alebo nechať tak?

Kým zákon hovorí jasne o povinnosti likvidácie inváznych druhov majiteľmi a správcami pozemkov, prax, najmä vo verejných priestoroch, v krajinných porastoch a lesoch, ukazuje, že sa tak málokedy deje.

Ako likvidovať nebezpečné a invázne rastliny

Kým mnohé jedovaté rastliny, napríklad oleander, s obľubou pestujeme a pestovať budeme, invázne druhy musíme likvidovať. Bylinné nebezpečné a invázne druhy, ktoré sa rozhodneme zlikvidovať, vytrhávame alebo vykopávame pred vytvorením semien, aby sa nerozširovali. Používame aspoň rukavice, podľa druhu rastliny aj dlhé nohavice a rukávy či pracovné okuliare, alebo tvárový štít. Pri druhoch, ktoré pri reze alebo pílení vylučujú dráždivé šťavy, by mal byť ochranný oblek nepriepustný pre tekutiny. Samozrejme, keď vieme, že povedzme mrkvové či petržlenové listy, alebo iné rastliny nám nič nespôsobujú, zbytočnú paniku okolo nich nerobíme.

Odstraňovanie inváznych rastlín

Pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín potrebujeme mať poznatky o ich biológii a spôsobe ich šírenia. Ak sa rozrastú, ich ničenie je veľmi náročné a môže trvať aj viac rokov. Na ich reguláciu využívame mechanické, chemické alebo kombinované spôsoby. Pri druhoch, ako je boľševník alebo pajaseň, sme veľmi opatrní, keďže môžu spôsobiť podráždenie kože až bolestivé pľuzgiere.

Ručne stručne

Mechanický spôsob odstraňovania inváznych druhov rastlín je vhodný najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte, čiže v záhradkách, v chránených územiach alebo pri výskytoch v ochranných pásmach vôd. Ide najmä o vytrhávanie, vykopávanie, kosenie a mulčovanie. Vykopávanie a vytrhávanie ide lepšie, keď sú rastliny mladé a pôda mierne vlhká. Snažíme sa, aby v nej neostali žiadne koreňové ani stonkové úlomky.

Pri kosení dodržíme základné pravidlo, že ich kosíme skôr, ako vykvitnú. Kosenie v kvete je často už neskoro, pretože veľa druhov dokáže dodatočne dozrieť a vysemeniť sa tam, kde ich necháme ležať.
Kým výrub drevín pri istých rozmeroch vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, súhlas na výrub inváznych drevín sa nevyžaduje (§ 47, ods. 4 písmeno h, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

Rastliny, ktoré sa nedokážu regenerovať z odrezkov a úlomkov a neobsahujú semená, môžeme skompostovať. Ľahko koreniace úlomky, podzemky a časti so semenami je najvhodnejšie spáliť.

Pri veľkom výskyte

V prípade hustých a plošne rozsiahlych porastov možno využiť kombinovaný spôsob odstraňovania inváznych rastlín. Rastliny sa najskôr mechanicky odstránia (vypília, zrežú, vysekajú alebo vykosia) a následne sa na regenerujúce časti aplikuje autorizovaný herbicíd. Chemickú ochranu je vhodné vykonávať v čase najväčšej tvorby listovej plochy, cez listy sa chemikália dostane až do koreňov a zničí aj tie. Ošetrený porast necháme vyschnúť a odstránime. Zvyčajne je postup nutné opakovať, aby sa zničili aj nové vzchádzajúce rastliny. Podrobnosti o odstraňovaní inváznych druhov rastlín sú uvedené v prílohe č. 2a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Invázne rastliny Slovenska

Momentálne je v rámci Slovenska známych 6 bylinných druhov (ambrózia palinolistá, glejovka americká, boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská), jeden rastlinný rod (pohánkovec) a štvorica inváznych drevín (pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia, javorovec jaseňolistý).

Prehľad inváznych druhov

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)

Pôvod: Severná Amerika

Výskyt u nás

Do Európy sa dostala pravdepodobne s osivom inej kultúrnej rastliny. Stretneme sa s ňou na poliach, odkiaľ sa postupne šíri popri cestách a železničných tratiach. Vyskytuje sa najmä v južných častiach Slovenska, pozorovaná bola aj v kotlinách stredného a severného Slovenska.

Ako ju poznať

Ide o jednoročnú bylinu dorastajúcu do výšky 20 – 150 cm. Stonka je rozkonárená, chlpatá až plstnatá. Listy sú na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené. Koreň siaha do značnej hĺbky. Kvitne od augusta do októbra.

Zaujímavosť

Má bohatú produkciu peľu a je silným peľovým alergénom. Reaguje na ňu vysoké percento peľových alergikov. Pri dotyku môže spôsobovať aj kožné problémy, ako je začervenanie kože, opuch. Paradoxne, v oblasti jej pôvodu sa používa aj ako liečivá rastlina.

Šíri sa

Jedna rastlina vyprodukuje veľké množstvá semien, ktoré roznáša vietor na veľké vzdialenosti.

Glejovka americká  (Asclepias syriaca)

Pôvod: východná časť Severnej Ameriky

Výskyt u nás

Do Európy sa pôvodne doviezla ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa na železničných násypoch, popri poliach, vodných tokoch, cestách a priekopách. Ide o teplomilnejší druh, ktorý sa šíri najmä v južných oblastiach Slovenska.

Ako ju poznať

Ide o trvalku. Dorastá do výšky 100 – 200 cm. Dutá byľ je jemne ochlpená, zvyčajne málo rozkonárená, prípadne nerozkonárená. Listy sú na vrchnej strane tmavozelené, hladké, naopak, spodná strana je typická hustým sivastým ochlpením. Hlboko korení dlhým plazivým podzemkom, hrubým 2 – 3 cm. Kvitne v júni až auguste.

Zaujímavosť

Pri poranení rastliny z nej vyteká biela latexová šťava, ktorá môže podráždiť pokožku. Rastlinné šťavy sú jedovaté pre človeka aj pasúce sa zvieratá. Plody so semenami sú podlhovasté mechúriky, ktoré tvarom pripomínajú malé vtáčiky. V krajine pôvodu sa využívala v textilnom priemysle a aj ako liečivka.

Šíri sa

Semenami aj podzemkami.

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

Pôvod: horské oblasti Ázie

Výskyt u nás

Od 19. storočia je rozšírený aj v Európe, kam bol privezený ako okrasná rastlina. Darí sa mu najmä na piesočnato-hlinitých, vlhkých pôdach, bohatých na živiny a dusíkaté látky. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v severnejších častiach, od západu až po východ.

Ako ho poznať

Dorastá do výšky až 5 m. Ryhovaná, dutá, fialovo alebo červeno škvrnitá byľ môže byť hrubá až 10 cm. V hornej časti môže byť rozkonárená. Kvitne od júla do augusta.

Zaujímavosť

Pozor, pri dotyku a likvidácii spôsobuje vážne poškodenia kože a slizníc podobné popáleninám. Prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný, až po vystavení kože slnečnému žiareniu nastanú problémy, najmä výskyt pľuzgierov.

Šíri sa

Na jednej rastline môže dozrieť až niekoľko tisíc semien. Šíria sa najmä vetrom a tečúcou vodou. Dlho si udržiavajú klíčivosť, no aby vyklíčili, potrebujú prežiť chladnú a vlhkú zimu.

Netýkavka žliazkatá  (Impatiens glandulifera)

Pôvod: západná časť Himalájí

Výskyt u nás

Na Slovensko bola dovezená v 19. storočí ako okrasná rastlina a dnes ju môžeme stretnúť prakticky na celom území. Vyhovuje jej okolie vodných tokov, rastie na vlhších humóznejších pôdach.

Ako ju poznať

Ide o jednoročnú statnú bylinu s výškou do výšky 3 m. Dutá stonka môže mať v spodnej časti až 5 cm. Listy sú dlhé až 30 cm. Kvitne v júli až septembri.

Zaujímavosť

Dozreté, až 3 cm dlhé tobolky so semenami praskajú a vystreľujú semená na veľkú vzdialenosť, až do 7 metrov. Oceňujú ju včelári, no pre svoju atraktivitu môžu včely zanedbávať opeľovanie domácich druhov.

Šíri sa

Predovšetkým semenami, ktoré prúd vody zanáša do ďalších miest, zriedka úlomkami stonky. Semená prežijú iba jednu zimu.

Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)

Pôvod: Severná Amerika

Výskyt u nás

Do Európy bola dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa hlavne na nevyužívaných plochách, násypoch železničných tratí, skládkach, poľných cestách, bývalých hnojiskách, medziach a pri vodných tokoch. Jej výskyt bol pozorovaný na väčšine územia Slovenska.

Ako ju poznať

Je to plytšie koreniaca trváca rastlina s nerozkonárenou stonkou, ktorá je dole holá a vyššie drsná, dorastá do 1,5 m. Hlavný vretenovitý koreň má množstvom plazivých výbežkov. Kvitne od augusta do októbra.

Zaujímavosť

Ide o peľový alergén. Patrí k liečivým rastlinám, zbiera sa tesne pred kvitnutím.
Používa sa aj v kvetinárstve do kytíc.

Šíri sa

Veľkým množstvom semien a koreňovými výbežkami.

Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)

Pôvod: Severná Amerika

Výskyt u nás

Do Európy bola dovezená ako okrasný a medonosný druh. Je nenáročná. Vyskytuje sa v okolí vodných tokov, v riedkych lesných porastoch. Je rozšírená takmer na celom území Slovenska.

Ako ju poznať

Je to trváci druh. Dorastá do výšky až 2,5 m, stonka je sivozelená, v spodnej časti červenkastá, holá. Kvitne od augusta do septembra.

Zaujímavosť

Patrí medzi peľové alergény a je tiež dobrá medonosná rastliny. Podobne ako zlatobyľ kanadská je liečivou rastlinou. Používa sa na podporu močových ciest a obličiek, duševného zdravia, metabolizmu a pôsobí detoxikačne.

Šíri sa

Semenami, ktoré roznáša vietor, a koreňovými výbežkami.

Pohánkovec japonský (Fallopia japonica)

Pôvod: Východná Ázia

Výskyt u nás

Je známy aj pod názvom krídlatka. V prvej polovici 19. storočia bol dovezený do Európy ako okrasná a medonosná rastlina. U nás sa vyskytuje už na celom území. Šíri sa najmä popri brehoch, v okolí vodných tokov, ale i na lúkach.

Ako ho poznať

Ide o trvácu, dvojdomú rastlinu, ktorá dorastá do výšky 1,5 – 2 m. Byľ je priama, oblá a dutá, bohato rozkonárená. Listy sú pomerne veľké. Vytvára robustné a vysoké porasty. Kvitne od júla do augusta.

Zaujímavosť

Podzemky rastú veľmi intenzívne a uvádza sa, že sú schopné narušiť aj múry, chodníky, prípadne kanalizačné alebo odvodňovacie systémy. V Ázii a Severnej Amerike sa mladé výhonky tejto rastliny bežne konzumujú. Pohánkovec japonský je bohatým zdrojom polyfenolu resveratrol, ktorý má pozitívne účinky na ľudské zdravie.

Šíri sa

Predovšetkým vegetatívne, úlomkami koreňových podzemkov. Semená nestrácajú klíčivosť desiatky rokov.

Pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis)

Pôvod: Rusko, Ďaleký východ

Výskyt u nás

Do Európy bol dovezený ako okrasná rastlina v polovici 19. storočia. Šíri sa v okolí vodných tokov a ľudských obydlí.

Ako ho poznať

Ide o vytrvalú, dvojdomú bylinu vysokú 2 – 4 m. Byle sú priame, duté. Z rodu Fallopia má najväčšie listy, dlhé až do 40 cm a široké takmer 30 cm. Listy sú na báze v tvare srdca, na rozdiel od japonského príbuzného. Dorastá do výšky 2 – 4 m, stonka sa v hornej časti rozkonáruje. Listy sú na rube sivozelené, na líci tmavozelené. Kvitne od júla do augusta.

Zaujímavosť

Mladé výhonky sú jedlé, upravujú sa podobne ako špargľa.

Šíri sa

Rozmnožuje sa vegetatívne, čo umožňuje rýchle osídľovanie nových stanovíšť. Uvádza sa, že za mesiac sa plocha výskytu posunie až o jeden meter.
Poznámka: K inváznym rastlinám patrí aj tretí druh, Fallopia x bohemica – pohánkovec český, ktorý vznikol skrížením pohánkovca japonského a sachalínskeho.

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)

Pôvod: Čína.

Výskyt u nás

Do Európy bol dovozený ako okrasný strom už v 18. storočí. U nás sa s ním stretneme zväčša na južnom Slovensku, kde sa masovo vyskytuje v lesných porastoch, popri cestách, na nevyužívaných plochách a v okolí vodných tokov. Častý je i v mestách na neudržiavaných plochách. Darí sa mu vo všetkých pôdach. Dokáže pomerne v krátkom čase obsadiť opustené plochy, stráne, násypy.

Ako ho poznať

Ide o rýchlo rastúci dvojdomý strom s výškou do 25 m a priemerom kmeňa do 1 metra. Listy sú protistojné, nepárno perovité a majú sýtooranžovú stopku. Na jeseň vyniká veľkým množstvom semien. Kôra na kmeni je hladká, sivohnedá.

Zaujímavosť

Listy po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie. Korene aj listy najmä mladých jedincov pôsobia na priame okolie tak, že obmedzujú rast okolitej vegetácie. Jeho listy môžu byť potravou priadky morušovej, z ktorej zámotkov sa získava prírodný hodváb.

Šíri sa

Semenami a koreňovými a pňovými výmladkami.

Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)

Pôvod: Severná Amerika

Výskyt u nás

Vyskytuje sa v teplejších oblastiach Slovenska. Rozširuje sa v okolí tokov riek a v lužných lesov južného Slovenska od druhej polovice 19. storočia. Pozorovaný bol aj na poliach a rumoviskách. Má malé nároky na stanovište, dobre znáša sucho a nízke úhrny zrážok.

Ako ho poznať

Ide o málo rozkonárený ker s výškou do 6 m. Listy má striedavé, nepárno perovité, dlhé až 30 cm. Kvitne atraktívne, na konci výhonov vyrastá množstvo drobných fialových kvetov.

Zaujímavosť

Ide o medonosnú rastlinu. Dobre znáša znečistené prostredie a má pevnú koreňovú sústavu. Preto sa využíval na zazelenenie priemyselných zón a častý je i ako zeleň na svahoch popri diaľniciach.

Šíri sa

Semenami a drevnatými odrezkami.

Kustovnica cudzia (Lycium barbarum)

Pôvod: Ázia, juhovýchodná Európa

Výskyt u nás

Na Slovensku bola vysádzaná začiatkom 20. storočia do živých plotov a neskôr okolo ciest ako okrasný ker. Postupne sa nekontrolovateľne rozšírila, najmä v južných častiach Slovenska. Rastie na neudržovaných suchých svahoch, násypoch, rumoviskách, pozdĺž múrov, na hrádzach, okolo ciest a železničných tratí. Je nenáročný na pôdu.

Ako ju poznať

Ide o ker s výškou 2,5 m. Má oblúkom previsnuté, riedko tŕnité dlhé konáriky, na ktorých sú listy elipsovitého tvaru. Kvitne od mája do októbra. Má veľmi veľké jasnočervené alebo oranžovožlté plody.

Zaujímavosť

Je dobrou medonosnou rastlinou. Nezamieňame ju s jej príbuznou, liečivou kustovnicou čínskou, ktorej sušené plody sú známe ako goji.

Šíri sa

Semenami, odnožami alebo drevnatými výhonkami.

Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)

Pôvod: Severná Amerika

Výskyt u nás

Javorovec bol dovezený ako okrasná rastlina. Je nenáročný na živiny a znáša pomerne dobre aj znečistené prostredie. Vyskytuje sa najmä na juhu Slovenska v okolí vodných tokov, zaburiňuje lužné lesy, neobývané plochy v ľudských sídlach.

Ako ho poznať

Strom dorastá do výšky až 20 m. Má holé konáriky a protistojné, nepárno perovito zložené listy. Plody sú podobné naším domácim javorom.

Zaujímavosť

Na účely výsadby v okrasných záhradách boli vyšľachtené aj rôzne farebné kultivary.

Šíri sa

Semenami, ktoré roznáša najmä vietor.

Text: Ing. Ivana Horváthová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada