Obľúbený rod fialky (Viola) zahŕňa jednoročné, dvojročné i trvalé druhy. Viete, že v záhrade môžeme pestovať nielen šľachtence, ale i naše pôvodné druhy?
Celosvetovo existuje až približne 500 druhov fialiek, pričom rastú od trópov až po veľhory. Najviac sa ich nachádza v severnej Amerike, Andách a v Japonsku. U nás môžeme rátať s niekoľkými desiatkami drobnokvetých druhov, ktoré sa medzi sebou hojne krížia. Akou farbou kvitnú? Od vzácnej bielej cez žltú, modrú až po fialovú, pričom niektoré sú aj viacfarebné. Mnohé druhy sa vyskytujú vo svetlom tieni krovísk, na okrajoch listnatých hájov, kde obľubujú pôdu bohatú na humus vytvorenú z opadaných listov. Nemajú rady príliš teplo, ktoré v kombinácii so suchom vedie k zamoreniu voškami. Sú však i druhy vyskytujúce sa na poliach, medziach či vedľa ciest, tým slnečný úpal až tak neprekáža.
Nenáročná a voňavá
Kto by nepoznal fialku voňavú (Viola odorata), ktorej malé kytičky sa dajú na jar kúpiť v uliciach? Ide o našu pôvodnú, pomerne hojne sa vyskytujúcu rastlinu svetlých lesov. Najčastejšie sa stretneme s jej modrofialovou formou, no farba kvetu môže variovať od svetlomodrej cez tmavomodrú až po ružovkastú. Táto trvalka dorastá do výšky cca 10 cm a plazivé zakoreňujúce sa výhonky – rizómy – môžu byť dlhé až 20 cm. Ide o liečivú rastlinu. Zbiera sa kvitnúca vňať a po usušení sa používa najmä pri ochoreniach dýchacích ciest (uľahčuje vykašliavanie) a pôsobí tiež močopudne. Jej kvety sú jedlé, používajú sa na zdobenie šalátov i koláčov.
Ako ju využiť v záhradke? Hodí sa najmä do prírodných a vidieckych záhrad, ako podsadba pod kry a stromy, do svetlého tieňa. Kvitne síce iba skoro na jar, no časom sa vysadené kusy rozrastú, zapoja a vytvoria jednoliaty zelený koberec. Aj z tohto druhu sú vyšľachtené kultúrne formy, i keď u nás nie sú príliš rozšírené.
Viacfarebné kvety
Fialku so zaujímavými viacfarebnými kvetmi môžeme „stretnúť“ na poliach, lúkach, suchých medziach či na okrajoch ciest. Farba kvetov fialky trojfarebnej (Viola tricolor) býva rôznorodá (v odtieňoch modrej, fialovej, žltej a bielej), pričom ide stále o ten istý druh. Najčastejšie sú horné kvetné lupienky jemne fialové, ostatné svetlo- až sýtožlté. Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá kvitne približne od apríla až do septembra. Rozširuje sa semenami. Jej kvety sú tiež jedlé a je liečivá. Podobne ako fialka voňavá uľahčuje vykašliavanie, pôsobí močopudne, no používa sa aj pri cievnych a kožných ochoreniach a proti zápalom.
Ak ju do záhrady zaveje vietor, môže sa stať súčasťou extenzívneho trávnika či skrášliť záhon s kvetinami a kríkmi. Uplatní sa najmä v prírodných a permakultúrnych záhradách. Dovoľme jej vysemeniť sa a každý rok nás prekvapí na inom mieste. Naučme sa poznať jej mladé lístky, aby sme ju nevytrhli spolu s nežiaducou burinou.
Na poliach sa pomerne často môžeme stretnúť s jednoročnou fialkou poľnou (Viola arvensis) so žltými či žltobielymi kvietkami. Podobne ako fialku trojfarebnú ju môžeme vo svojej záhradke tolerovať pre jej nenápadnú nežnú krásu, liečivé účinky a jedlé kvety.
Neprehliadnuteľné sirôtky
Fialky sa medzi sebou krížia pomerne ľahko, vďaka čomu vzniklo veľké množstvo kultivarov v širokej palete farieb. Najznámejším medzidruhovým krížencom, ktorý miluje snáď každý záhradkár, je sirôtka (Viola x witrockiana – „x“ znamená že nejde o pôvodný druh, ale o kríženec – hybrid). Je typická veľkými kvetmi s priemerom približne 5 cm. Kvety sa vyznačujú širokou paletou farieb v jemných aj výrazných odtieňoch, od silne fialovej až k zlatožltej, od snehobielej po zamatovú čiernu, od ružovej až po červenú. Kvetné lupienky sú buď jednofarebné, alebo zložené z dvoch i viacerých farieb. Môžu mať inak sfarbené okraje, výraznejší stred či tmavšie žilky. Rastlina rastie kompaktne, jej výška i šírka sú zvyčajne okolo 20 cm.
Sirôtky sa pestujú ako jedno- alebo dvojročné rastliny s jesenným a jarným termínom výsadby. Keď sa vysadia na jeseň, prezimujú a na jar rozkvitajú medzi prvými. Netolerujú vysoké teploty, preto s príchodom leta odumierajú a to je čas ich v záhone aj v kvetináčoch nahradiť letničkami. V chladnejších polohách kvitnú o niečo dlhšie. Sú okrasou záhonov, či už ako líniový lem, alebo ako farebné plôšky. Sú tiež výbornou rastlinou na výsadbu do kvetináčov. Vysádzajú sa samostatne aj v kombináciách, napríklad s jarnými kríkmi alebo cibuľovinami. Pri pestovaní v kvetináčoch im odstraňujeme odkvitnuté kvety. Nenecháme ich vyschnúť. Majú rady slnečné stanovište chránené pred vetrom.
Náš tip:
Keď sirôtky vysadíme už na jeseň, prikryjeme ich ľahkým krytom z čečiny, aby pri silných holomrazoch nevymrzli. Čečinu skoro na jar odstránime.
Minisirôtky
V poslednom čase sa okrem sirôtok predávajú kultivary fialky rohatej (Viola cornuta). Pôvodný druh pochádza z Pyrenejí, kde je trvalkou. Vyšľachtené kultivary sa podobne ako sirôtky najčastejšie pestujú ako jednoročné a dvojročné, iba niektoré sú trvalky. Vzhľadovo sú si veľmi podobné, preto sa im hovorí aj minisirôtky. V porovnaní s nimi ale majú vyšší počet o niečo menších kvetov. A nájdeme ešte jeden rozdiel. Fialka rohatá je odolnejšia proti vysokým teplotám, a keď nie je príliš horúca jar, vydrží kvitnúť dlhšie, až do júna.
Množenie
Cena fialkových sadeníc je veľmi priaznivá, a tak si ich väčšina z nás kupuje už „hotové“. Dajú sa však pestovať zo semena výsevom v druhej polovici leta, aby do jesene dorástli priesady, ktoré prezimujú. Pri vlastnoručne nazbieraných semenách nemáme nikdy istotu, že vyrastie identická rastlina ako tá rodičovská, keďže polovicu dedičnej informácie v semienku je z ktovie ktorého kvetu. Trvalkové druhy sa okrem semien dajú rozmnožiť delením trsov. Menej známy spôsob je množenie pomocou stonkových odrezkov. Odoberáme bazálne stonky so zárodkami korienkov alebo používame koreňový stimulátor.
Druhy fialiek
1. Viola odorata
Kvety fialky voňavej intenzívne voňajú, a ak nie, ide o iný druh. Rastie vo svetlom tieni okrajov lesov, v krovinách, parkoch. Na podobné stanovište ju možno vysadiť i do záhrady.
Kvitne: III – V
V. × Š.: 20 cm × 30 cm
2. Viola tricolor
Jednoročnú fialku trojfarebnú nájdeme na násypoch, v záhradkách, na poliach. Keď ju necháme v záhrade vysemeniť, sama sa bude obnovovať aj bez nášho zásahu.
Kvitne: IV – X
V. × Š.: 10 – cm × 30 cm
3. Viola x wittrockiana EVO Violet Face
Obľúbená trojkombinácia farieb, kde vo fialovom orámovaní vynikne na bielom pozadí výrazné čierne „očko“. Krásnu letnú fialovú môžete i nemusíte skombinovať s inými farbami.
Kvitne: IX – XI, III – VI
V. × Š.: 20 × 20 cm
4. Viola x wittrockiana EVO Big White Blotch
Kvety s čiernym „očkom“ patria ku klasike. Bielu ľahko skombinujeme s ľubovoľnou farbou. Samostatne presvetlí tmavšie zákutia.
Kvitne: IX – XI, III – VI
V. × Š.: 20 × 20 cm
5. Viola x wittrockiana EVO Big Yellow
Intenzívna a veselá žltá farba patrí neodmysliteľne k jari. Kvety bez čierneho „očka“ pôsobia o niečo jemnejšie. Hodí sa do jednofarebnej aj viacfarebnej skupinky na záhon alebo do nádob.
Kvitne: IX – XI, III – VI
V. × Š.: 20 × 20 cm
6. Viola cornuta EVO Mini White
Pre množstvo menších kvetov takmer nevidno listy. Žlté stredy vytvárajú pomyselné bodky na bielom vankúši kvetov. Ideálna do viacfarebných kombinácií aj s inými druhmi rastlín.
Kvitne: IX – XI, III – VI
V. × Š.: 25 cm × 25 cm
7. Viola cornuta EVO Mini Denim Jump Up
Rozkošná farebná kombinácia tohto kultivaru pôsobí milo a prívetivo. Horné kvetné lupienky môžu niekomu pripomínať klobúčik nasadený na samotný modrý kvietok so žlto-bielym stredom.
Kvitne: IX – XI, III – VI
V. × Š.: 25 cm × 25 cm
8. Viola cornuta Johnny Jump up
Tento kultivar fialky rohatej je krátkoveká trvalka s menšími kvietkami a s dlhým časom kvitnutia. Tvorí trsy rozrastajúce sa z rizómov – zakoreňujúcich sa premenených stoniek.
Kvitne: III – VIII
V. x Š.: 15 cm × 15 cm
Text: Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock, iStock,
Foto kultivarov: Florensis, Agri Special, osiva-semena.sk
Zdroj: časopis Záhrada
Dobrý deň, potreboval by som poradiť čo spôsobuje žlté fľaky na listoch fialky.…