Hlavným snažením vlastného semenárstva je získať z vlastnoručne vyprodukovaných semien každoročne stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti daných zelenín. Poradíme vám, ako získať semená zeleninových druhov a odrôd, ktoré sa oddávna na Slovensku pestovali.
Nepríjemné prekvapenie
Každý záhradkár si chce dopestovať tú „naj“ zeleninu, a preto si bez váhania kúpi semienka, podľa odporúčania, napríklad tých najchutnejších, najväčších, najkrajších rajčín, ako to sľubuje aj obrázok na vrecúšku, i keď sú podstatne drahšie. Vyseje ich, vypestuje i konzumuje. „Ozaj neklamali.“ A tak si z nich usuší semienka, aby mal také dobré paradajky aj na budúci rok.
Ale aké prekvapenie – namiesto krásnych veľkých mäsitých, šťavnatých rajčín, aké narástli v prvom roku, mu na jednej rastline narástli menšie, guľaté, málo šťavnaté rajčiny, na druhej rastline zasa vajcovité, žlté rajčiny, na ďalšej dokonca rebrovité a „čapaté“ paradajky… A tak dumá, kde vlastne urobil chybu, veď ich pestoval i ošetroval rovnako ako v prvom roku…
Spravil i nespravil chybu. V spôsobe pestovania určite nie. Len si nevšimol na vrecúšku so semenami označenie danej odrody „F1“. Niežeby to bolo označenie zlých paradajok, práve naopak. Sú to semená vypestované zámerným krížením vybraných odrôd, teda sú to programované hybridy spĺňajúce určité ciele šľachtiteľov, zvyčajne na objednávku veľkopestovateľov alebo obchodníkov, teda aby rastliny v prvom roku urodili plody napríklad určitej rovnakej veľkosti alebo naraz na celej rastline dozreli a podobne. Čo sa stane na ďalší rok veľkopestovateľov už nezaujíma, lebo oni semená nezberajú.
Prečítajte si tiež: Domáce rajčiny chutia najlepšie! Ako podporiť ich úrodu?
Semená hybridov „F 1“ sú geneticky nestabilné a majú odskúšané žiaduce vlastnosti len v prvej generácii, v ďalšej generácii sa ich vlastnosti obyčajne úplne rozštepia. Takže sú to vlastne semená na jedno použitie!!! Každý rok musíme znovu a znovu kupovať nové. Nehodia sa preto na záhradkárske pestovanie vlastných semien.
Dôvody, prečo sa venovať vlastnému semenárstvu
- Nespokojnosť s vytláčaním z pestovania a predaja osvedčených tradičných chuťovo i výživovo hodnotných i odolných zelenín a ich nahrádzanie buď hybridmi často neprispôsobenými miestnym podmienkam či podmienkam drobnopestovateľov, alebo najmä geneticky modifikovanými zeleninami.
- Nedostatok semien tradičných a osvedčených zelenín, ale aj semien z biologického pestovania.
- Záujem o ďalšie pestovanie osvedčených zelenín, ktorých semená sme získali vzájomnou výmenou medzi záhradkármi a odskúšali si ich vo vlastnej záhrade,
- Záujem o to, aby sa rozmnožili a uchovali aj naďalej miestne dlhoročne osvedčené odrody dobre prispôsobené miestnym podmienkam a pestovateľné bez alebo s minimom aj biologickej ochrany.
- Vyššia cena hybridov, ktoré pre použitý princíp kríženia pri ich výrobe musíme kupovať každý rok nové (rastliny vyrastené zo semien z nich získaných majú už iné vlastnosti, sú geneticky nestabilné), aby sme si zaistili kvalitné plody.
- Snaha o sebestačnosť i pri získavaní semien a prirodzená snaha ušetriť.
Ako pestovať materské rastliny na semená
Aby sme každoročne dosiahli stále rovnako dobrú kvalitu a vlastnosti pestovaných zelenín, nutne musíme dodržať určité pravidlá pestovania materských rastlín, ktoré sa ale neraz od druhu k druhu rastliny líšia podľa ich základných vlastností, ktoré musíme vopred poznať. Mali by sme teda vedieť:
- či je rastlina jedno- alebo dvojročná (kvitne v prvom alebo druhom roku),
- či je opeľovaná vetrom alebo hmyzom,
- či je samoopelivá alebo cudzoopelivá,
- či potrebuje izolačnú vzdialenosť pri pestovaní matiek alebo nie,
- či je pôvodné semeno geneticky stále (vlastnosti výpestkov sú každý rok rovnaké) alebo je to hybrid, ktorý udrží odskúšanú vlastnosť len rok,
- čas a dĺžku kvitnutia jednotlivých odrôd (skorých, neskorých) danej zeleniny,
- či je semeno z bežnej chemizovanej výroby alebo z ekologického pestovania,
- základné charakteristiky danej kvalitnej zeleniny, aby sme vedeli vyselektovať pri pestovaní vhodné a nevhodné jedince,
- optimálny pestovateľský postup materských rastlín jednotlivých zelenín,
- zberový postup a postup sušenia, spracovania, čistenia a uloženia semien,
- oficiálnu štatistickú klíčivosť daných semien a vedieť si ju odskúšať na vlastných semenách.
Ako zachovať odrodovú čistotu zeleniny
Dvojpohlavnosť rastlín je príčinou problému so zachovaním odrodovej pravosti pri ich množení semenami. Peľ na danú bliznu kvetu môže preniesť vietor alebo hmyz aj z kvetu inej odrody, a tým vznikne hybrid, ktorý má už iné vlastnosti ako odroda, ktorú chceme množiť. Trochu nám to zjednoduší skutočnosť, že sa, všeobecne povedané, krížia, opeľujú navzájom len odrody a formy v rámci jedného druhu rastliny. Tak napríklad cukina sa nekríži s tekvicou hokaido, pretože cukina patrí k druhu tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) a hokaido k druhu tekvice veľkoplodej (Cucurbita maxima).
Rovnaký druh poznáme podľa latinských názvov tak, že obyčajne sú prvé dve mená rovnaké. Pri niektorých zeleninách nám toto komplikujú nielen kultúrne zeleniny, ale i príbuzné buriny, s ktorými sa krížia, napríklad :
- mrkva s mrkvúsom alebo planou mrkvou (Daucus carota subsp.carota),
- šalát s locikou kompasovou (Lactuca serriola),
- hlúbovité s ohnicou (Raphanus raphanistrum),
- paštrnák s planým paštrnákom (Pastinaca sativa subsp.satina var. Pratensis),
- čakanka s čakankou planou (Cichorium intybus subsp. Intybus).
Aby sme týmto nežiaducim kríženiam zabránili, musíme odrody, ktoré sú toho schopné, od seba navzájom tým najvhodnejším spôsobom izolovať. Týka sa to najmä cudzoopelivých, pri samoopelivých (ako je napríklad šalát, hrach, paradajka) toto kríženie nastáva zriedkavejšie.
Autor radí:
Na začiatok by sme si mali na odskúšanie našich možností vybrať tie najjednoduchšie realizovateľné zeleniny, najmä také, v prípade ktorých môžeme využiť i bežné konzumne pestované zeleniny, snáď len s trochou úpravy ich izolačnej vzdialenosti od inej odrody, s ktorou by sa mohli skrížiť.
Kvalitatívne výberové hľadiská semenných matiek hlavných druhov zeleniny
- šalát: hlávka tvrdá, stredná až väčšia, dobre uzavretá a má menej bočných listov a vydrží čo najdlhšie bez vybiehania,
- pór: hrubé dlhé stvoly, list kratší, široký, tmavozelený, letné druhy ich skorosť, zimné druhy ich otužilosť,
- petržlen koreňový: silné, hladké, nerozvetvené korene bez bočných korienkov,
- petržlen kučeravý: dobre skučeravený bohatý list,
- reďkovka: najkrajšie buľvičky zodpovedajúce tvarom a farbou danej odrode, hladká, tenká pokožka, olistenie skromné, s čo najmenšími listami a ich malý počet, nevybiehajúce skoro do kvetu,
- ružičkový kel: rastliny s peknými, bohato a rovnomerne nasadenými a veľkými, dobre zavinutými ružičkami,
- zeler: hľuzy veľkosti asi stredného jablka bez bočných vegetačných vrcholov, povrch koreňa hladký, menej bočných koreňov, list krátky,
- paštrnák: koreň s pekným tvarom, hladký, biely, stredne hrubý, nie veľa vňate,
- karotka: hladký rovný koreň, valcovitý, tupo ukončený, svetločervený, sladký, vňať krátka,
- mrkva: dlhý, hladký, čistý koreň, kužeľovitý, ku koncu sa zužujúci, list jemnejší,
- šalátová repa: hladké korene bez bočných korienkov, buľvy strednej veľkosti, v typickom tvare danej odrody, tmavočervená dužina, sladkastá, listy kratšie, tmavočervené,
- cibuľa: typický tvar odrody, stredné cibule, dobre zatiahnuté bez krku (bez dužinatej stonky nad cibuľou), hladké žlté šupky, dlho uchovateľná bez klíčenia,
- kaleráb: typický tvar odrody (ploché alebo vyššie), stredne veľké, neprerastené, olistenie skromné, rýchly vývoj, modré majú mať pokožku tmavofialovú, dužina jemná, krehká, maslová,
- kapusta: pevná, tvrdá, zdravá hlávka, tvar zodpovedá danej odrode, s menším počtom okrajových listov.
Výsadba prezimovaných semenných matiek
Robíme ju čo najskôr na jar, teda v marci až začiatkom apríla, najlepšie za podmračného počasia, aby citlivé orgány semenných matiek slnko nepoškodilo, alebo ich po výsadbe zatienime, kým sa neadaptujú na svetlo.
Pred výsadbou odstránime choré rastliny alebo ich poškodené časti. Vysádzame ich (hlavne hlúboviny) o niečo hlbšie, ako boli pôvodne, lebo v druhom roku už nevytvárajú také pevné korene, ale ich kvetné stvoly sú často vysoké a ťažké a rastliny by sa mohli vetrom vyvrátiť. Preto kvitnúce stvoly vždy vyväzujeme ku kolíkom alebo k drôtom, prípadne k sieťovine natiahnutej nad záhonom. Pred kvitnutím prihrnieme pôdu k rastlinám tak, aby stáli pevnejšie. Spon výsadby koreňovej zeleniny by mal byť väčší a vysádzame ju tak, aby srdiečko bolo nad zemou.
Aby bolo vzájomné opelenie cudzoopelivých rastlín danej odrody lepšie, je vhodné ich vysádzať do uzavretých štvorcových či obdĺžnikových záhonov.
Zrenie a zber semien
Väčšina semien zreje postupne, preto ich semenníky aj postupne prebierkou zberáme, a to vždy za suchého, slnečného počasia. Niektoré rastliny (hrach, fazuľu) vytrhávame celé, necháme na slnku a potom v kôlni, na povale voľne zavesené dosušiť. Postupne zrejúce okolíky mrkvy prebierkou odstrihávame a súčasne ich triedime na hlavné okolíky, ktoré produkujú kvalitnejšie semeno, a bočné okolíky, z ktorých semeno, keď nemusíme, nepoužívame, lebo je menej kvalitné.
Semenníky a vňate so semenom dosušujeme buď na papieri na zemi, alebo zavesené na špagáte v zväzkoch, pod ktorými je položený papier zachytávajúci vypadané semená, či ich sušíme rozložené na lieskach v suchej a dobre vetranej miestnosti. Dbáme, aby sa semená nepomiešali. Zrelé semená sú obyčajne tmavšie.
Ako získať semená
Z vysušených semenníkov musíme semená uvoľniť, čo robíme podľa druhu semien a ich veľkosti v malom buď:
- ručne vylúpaním zo strukov – fazuľa, bôb, hrach, cícer…
- vymlátením vo vreci pomocou obuška, ktorým s citom po ňom bijeme, alebo po ňom šliapeme.
Z dužinatých plodov plodovej zeleniny (paradajky, uhorky) po jej dobrom pozberovom dozretí na slnku semená lyžičkou vyberieme a bez vody dáme do sklených pohárov na slnko za občasného miešania (aby nevznikla pleseň) na asi 3 dni prekvasiť, aby sa zbavili slizovitého obalu. Čas kvasenia nepredlžujeme, aby semená nezačali klíčiť. Potom semená prenesieme na sito, dobre vodou prepláchneme a necháme na nasiakavom papieri dobre vysušiť, pričom teplota nesmie prekročiť 35 °C. Semená tekvíc a melónov obyčajne stačí len dobre premyť vodou a usušiť.
Ak preprané semená zmiešame v pohári s väčším množstvom vody, navrch vyplávajú tie, ktoré sú ľahké, prázdne a nekvalitné, a ťažšie a kvalitné sa usadia na dne. Tak ich od seba oddelíme.
Čistenie semien
Vymlátené semená musíme pred uložením zbaviť nečistôt. Najprv ich preosejeme cez sito a tak ich zbavíme hrubých nečistôt. Potom semená dočistíme od ľahších nečistôt previatím vetrom: stály, dokonca regulovateľný prúd vzduchu získame pomocou ventilátora, vysávača alebo sušiča na vlasy. V prúde tohto vzduchu presypávame čistené semená z jednej hornej nádoby do druhej, spodnej, ktorá je širšia s vyššími okrajmi a je postavená na rozprestretej fólii, na ktorú padá ľahší odfúknutý odpad zo semien. Z malého množstva semien môžeme ľahšie nečistoty vyfúkať aj ústami.
Uloženie semien
Semená dobre vysušené a vyčistené ukladáme buď do papierových, alebo látkových vrecúšok, vždy dôsledne označených dátumom zberu, odrodou, spôsobom pestovania, pôvodom semien podľa matky, prípadne výsledkom testu klíčivosti s dátumom jeho vykonania. Vrecúška ukladáme buď do uzatvárateľných sklených pohárov, alebo krabíc a tieto do tmavých, suchých, chladných miestností so stálou teplotou i vlhkosťou.
Strukovinové semená môžu byť napadnuté zrnokazom, ktorý dokáže všetky zničiť, a preto ich preventívne uložíme na 10 h do mrazničky pri teplote –12 °C. Podmienkou ale je, aby semená boli dobre vysušené, inak ich mráz môže zničiť.
Semená chránime pred myšami v pohároch alebo kovových nádobách. Dôležitá je aj ochrana proti moliam, napríklad pomocou rastlinného odpudzovadla molí, ktorým je sušená levanduľa.
Test klíčivosti semien
Na tanier položíme 3 – 4 vrstvy navlhčeného filtračného papiera alebo navlhčenú vatu a na ňu rovnomerne rozmiestnime spočítaný počet kontrolovaných semien (25 alebo 50). Tanier prekryjeme priesvitným vekom a necháme pri izbovej teplote asi 10 dní semená klíčiť. Z vyklíčených semien si vypočítame % klíčivosti. To nám do určitej miery pomôže odhadnúť kvalitu semien, a tiež to, ako husto a koľko semien máme vysiať, aby sme dostali požadovaný počet rastlín.
Aj prestarnuté semená môžu vyklíčiť, ale klíčia veľmi pomaly a vyklíčia až za dlhší čas, čo je zlé, lebo sú v pôde dlho vystavené pôdnym patogénom a ani úrodnosť rastlín z takých semien nie je dobrá. Treba tiež vedieť, že napríklad čerstvé semená uhoriek klíčia zle, najlepšie sú dvoj- až trojročné semená.
Prečo pestovať ekologicky
Dnes už dedičný princíp zakotvený v DNA nie je chápaný ako absolútne nemenný, lebo inak by sme boli ako roboti – celý život absolútne závislí na zdedenom programe fungovania zakotvenom v DNA. Mnohé závažné udalosti v našom živote, ako aj naša životospráva sa určitým spôsobom zakotvia i do našej dedičnej DNA, ktorú odovzdávame svojim potomkom. To sú vo veľmi zjednodušenej forme objavy novej epigenetiky, ktorá sa ale týka nielen človeka, ale všetkých živých bytostí, teda i rastlín.
Toto má svoj význam vo vývojovej adaptabilite druhov na nové podmienky, čo môže byť výhodné. Dedičný program však ovplyvňujú aj negatívne skutočnosti v živote predkov, ktoré sa prenesú cez dedičnú DNA i do ďalších generácií živočíchov i rastlín. Teda napríklad, ak rastliny pestujeme vyslovene na báze chémie, hnojivej či ochrannej, dokonca i manipulačnej (pomocou rastlinných hormónov), tak tým bude poznačená i ďalšia generácia rastlín vyrastená z ich semien, a to napríklad ich slabšou odolnosťou proti chorobám a škodcom, a tým bude táto generácia rastlín viac závislá od chemickej ochrany.
Ak tomu chceme predísť alebo to aspoň zmierniť, tak by sme svoje semienka, samozrejme aj zeleninu na konzum, mali zásadne pestovať maximálne ekologicky, teda bez chémie alebo len za pomoci bioprostriedkov, aby sme tak dobré gény odovzdali cez dopestované semienka i ďalším generáciám našich konzumných rastlín a ich pozitívum cez zdravšiu stravu prijali aj my.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím záhradkári, prosím Vás, kto mate skusenosti, vyhodila som odpad z hokkai…