Všetko o pestovaní letničiek: Kde sa im bude dariť a ktoré treba vyštipovať?

Intenzitou kvitnutia aj množstvom kvetov sa letničkám žiadne kvety nevyrovnajú. Hodia sa do záhonov, kvetináčov i na rez. Niektoré sú navyše aj liečivé.

S rozdelením letničiek to nie je úplne jednoduché. V niektorých prípadoch totiž vlastne ani nejde o jednoročné rastliny, pretože vo svojej domovine rastú ako trvalka. Keďže im však naše podmienky úplne nevyhovujú, chovajú sa tu ako letničky. Preto ich nazývame nepravé letničky.

Najväčšou prekážkou pre ne najčastejšie bývajú dlhé a tuhé zimy, s ktorými sa vo svojej domovine, čo sú väčšinou púšte alebo polopúšte Európy, Ázie či Ameriky, jednoducho nestretnú. Jednoročný životný cyklus, keď rastlina vyklíči, vyrastie, vykvitne a v tom istom roku vytvorí semená, je typický pre letničky označované ako pravé. V miernych zimách sa môže dokonca stať, že niektoré druhy vydržia do ďalšieho roka, čo býva bežné napríklad pri papuľkách alebo aj nechtíku.

Ktoré letničky budú pre našu záhradu ideálne? A čo vlastne potrebujú na svoj rast?

Letničky a voda

Aj keď takmer všetky letničky pochádzajú z oblastí púští alebo polopúští, väčšinou sa im v úplnom suchu nedarí. Pokiaľ chceme presne porozumieť požiadavkám našich obľúbených kvetín, zaujímajme sa o ich pôvod a klimatické podmienky danej oblasti. Práve tieto informácie dokážu odpovedať na všetky otázky týkajúce sa pestovania.

Nenecháme sa zmiasť tým, že letničky väčšinou pochádzajú zo suchých oblastí, sucho totiž prichádza až ku koncu ich životného cyklu, keď už rastliny tvoria semená. Všeobecne sú to ale rastliny, ktoré na úspešný rast vyžadujú teplo a slnko. V období klíčenia a rastu vyžadujú vodu, tá je dôležitá na tvorbu zelenej hmoty a pukov.

Aby sme sa dočkali intenzívne kvitnúcich letničiek, pravidelne ich zalievame. Rovnako ako pri zelenine, aj tu platí, že lepšia je menej častá, ale o to intenzívnejšia zálievka, vďaka ktorej voda vsiakne hlbšie do pôdy. Príliš časté zmáčanie listov a kvetov rastlinám vyslovene nesvedčí. Extrémne sucho v prvej polovici rastu môže spôsobiť predčasnú tvorbu semien, čo pre rastlinu znamená predčasný úhyn.

Požiadavky na pôdu a hnojenie

Väčšina letničiek nemá v obľube extrémy. Krásnych a zdravých kvetín sa dočkáme v neutrálnej pôde, prípadne v pôde s o niečo vyšším obsahom vápnika. Pred výsadbou alebo výsevom pôdu skypríme a pohnojíme buď rozloženým kompostom, alebo minerálnym hnojivom.

Letničky neznášajú hnojenie čerstvým hnojom, sú totiž náročné na minerály, nie na dusík, ktorý sa z hnoja uvoľňuje vo veľkom množstve. Počas vegetácie je vhodné pôdu prihnojovať buď kvapalným hnojivom na letničky, alebo minerálnym hnojivom, ktoré sa zapracuje motyčkou do vrchnej vrstvy pôdy. Kyprenie záhon zbaví buriny aj pôdneho prísušku, ktorý je pre vodu a vzduch nepriepustný, preto na to počas leta nezabúdajme.

S predpestovaním alebo bez?

Letničky sú natoľko rôznorodé, že na ich pestovanie neplatí iba jedno pravidlo. Metóda predpestovania sa odvíja hlavne od dĺžky klíčenia osiva, ale aj od charakteru koreňového systému. Rastliny s krátkym obdobím klíčenia a s kolovitým koreňom vysievame priamo na záhon, zatiaľ čo nepravé letničky s dlhým obdobím klíčenia vysievame do nádob naplnených výsevným substrátom a až do výsadby ich pestujeme v skleníku, parenisku alebo doma na okennom parapete.

Tieto rastliny veľmi dobre znášajú pikírovanie, za čo vďačia husto vetvenému koreňovému systému. Predpestované rastliny na záhon vysádzame až v druhej polovici mája, aj menšie mrazy by ich poškodili.

Kedy kvety vyštipovať a kedy nie

Druhy s veľkým množstvom drobných kvietkov vyštipovanie nepotrebujú, majú totiž dobrú samočistiacu funkciu. Pri veľkokvetých letničkách je to však potrebné.

Odstránením odkvitajúceho kvetu zabránime tvorbe semien, ktoré pre rastlinu predstavujú veľkú záťaž. Niektoré rastliny navyše v blízkosti odstráneného kvetu vytvoria ďalšie kvitnúce výhony, čo je bežné pri obľúbených papuľkách, astrovkách alebo cíniách. Pokiaľ letničky pestujeme pre dekoratívny semenník, čo je napríklad prípad makov, odkvitnuté kvety pochopiteľne neodstraňujeme.

Oplatí sa vedieť

Letničky vhodné na priamy výsev sa hodia napríklad do záhrad chatárov a chalupárov, pre ktorých môže byť časovo náročné alebo technicky nemožné predpestovanie v skleníku. Osivo vo vrecúšku je navyše oproti predpestovanej sadbe ľahko skladovateľné a dá sa pri ceste na chalupu jednoducho priviezť.
Všimli ste si, že niektoré letničky už nemusíme na záhony vysievať opakovane? Sú totiž schopné samovoľného vysemeňovania. Ich semená majú navyše aj dlhú schopnosť klíčivosti, a to približne okolo troch až piatich rokov. Aj táto vlastnosť im zaručuje prežitie a zabezpečenie generácií do budúcnosti v extrémne suchom a teplom podnebím.
Hoci letničky väčšina z nás vníma najmä ako rastliny na okrasu, pravdou je, že sa medzi nimi skrývajú aj jedlé alebo dokonca liečivé druhy. Stačí si spomenúť napríklad na nechtík lekársky, kapucínku väčšiu alebo harmanček pravý. Ich veľkou výhodou je aj to, že ich stačí vysiať priamo na záhon, predpestovanie nie je s výnimkou kapucínky príliš vhodné, a to z dôvodu koreňovému systému.
Spon výsadby záleží na výške aj šírke rastlín. Väčšinou sa letničky vysádzajú do sponu 30 × 40 cm. Pri príliš zahustenej výsadbe hrozí výskyt hubových chorôb aj hmyzích škodcov.
Letničky znášajú veľmi dobre opakované pestovanie na rovnakom stanovišti. Jedinou výnimkou sú astrovky, ktoré sú náchylné na fuzariózu. Ak sa u nás v záhone táto choroba vyskytne, bude lepšie sa ich pestovania v ďalších rokoch vzdať a radšej zvoliť iný druh. V tomto prípade príliš nepomôže ani pestovanie na inom záhone.
Sortiment s priamym výsevom sa často používa na zintenzívnenie kvitnutia trvalkových záhonov. Medzi trvalky s kratším obdobím kvitnutia možno ako pôdny pokryv vysiať nápadnú slncovku kalifornskú alebo černušku damascénsku, ktorá zase zaujme jemnou štruktúrou, ale aj dekoratívnym mechúrikovitým semenníkom.
Medzi letničkami nájdeme druhy, ktoré sa dajú použiť aj do hlbšieho tieňa, väčšinou však aj týmto rastlinám vyhovuje slnečné stanovište. V ich prípade ide o to, že viac tolerujú aj iné svetelné podmienky.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada