Je to len zopár pozbíjaných dosiek s dierou po vypadnutej hrči. Ak sa však rozhodnete vyvesiť vo svojej záhradke búdku pre vtáky, môžete si byť istí, že skôr či neskôr váš dvor ožije.
Rok po roku budú vtáčie páry odchovávať dve či tri generácie potomstva a za vašu starostlivosť sa vám odvďačia prekrásnym vzhľadom, šantivým štebotom a zberom nepríjemného hmyzu.
Hoci to znie trocha zvláštne, predsa len môžeme niektoré vtáky v našich záhradách nazývať predátormi. Každý druh si pritom buduje hniezdo po svojom. Niektoré vystielajú jamky vo vysokej tráve, iné sa ukrývajú v hustých kríkoch, ďalšie pletú hniezda v korunách stromov. Nájdu sa aj také, čo sú odkázané na dutiny stromov. Práve pre ne je hniezdna búdka náhradou starých drevín, ktoré miznú z našej krajiny.
My, čo máme skúsenosti s operencami v búdkach za našimi domami, môžeme s istotou povedať, že v nich vídame sýkorky, brhlíky, žltochvosty, škorce, mucháre aj vrabce. Z času na čas sa však v niektorej z búdok zahniezdi i červienka, ďateľ, trasochvost, muchárik, oriešok či drozd. Čím menej príležitostí je v okolí, tým väčšia šanca, že búdka nájde využitie. Hoci sa vtáčatá riadia pudmi, predsa len majú svoj vkus. Nezaujíma ich však to, či je vtáčia búdka pekne vymaľovaná alebo či má plechovú striešku proti zatekaniu. Miesto, ktoré poskytuje útočisko na hniezdenie, musí byť praktické a bezpečné. Čo presne hľadajú?
Miery, ktoré dávajú zmysel
Dutiny v stromoch nevznikajú podľa výkresov. Príroda nepočíta milimetre ani nemeria uhly. Tak ako si sýkorka na hniezdenie nezvolí opustenú psiu búdu, tak sa žltochvost nenatlačí do vtáčej búdky s malým okrúhlym otvorom.
Vletový otvor je brána, ktorá vpustí vtáky, no zabráni vniknutiu predátorov. Nie je tajomstvom, že priemer otvoru je jedným z rozhodujúcich pravidiel a od neho sa odvíjajú aj vtáčie druhy, ktoré sa v búdke udomácnia. Drobné druhy sýkoriek vyhľadávajú búdky s 28-milimetrovými otvormi, škorec potrebuje 50-milimetrový otvor, väčšina spevavcov obýva búdky s otvormi 30 až 35 mm. Len žltochvosty, trasochvosty a červienky obľubujú búdky, ktoré majú veľký vstupný otvor. Neraz taký veľký ako polovica strany samotnej búdky.
Vnútro búdky nesmie byť pritesné, avšak ani priveľmi plytké či hlboké. Ak je búdka pritesná, mláďatá môžu uhynúť, pretože sa pridusia. Ak je prihlboká, môžu mať problém s vylietavaním z hniezda von. Malým sýkorkám vyhovujú búdky s vnútorným priestorom 10 × 10 × 25 cm, brhlíky a veľké sýkorky ocenia štandardné búdky s rozmermi 12 × 12 × 30 cm, škorcovi zasa ulahodí vtáčí apartmán vo veľkosti 14 × 14 × 30 cm.
Vyhotovenie je vecou šikovnosti
Ak má búdka vtákom poskytnúť ochranu pred vetrom a dažďom, záleží aj na drobných detailoch. Dosky treba pospájať tak, aby pomedzi spoje neprefukovalo. Či ich budeme klincovať, lepiť vodoodolným lepidlom alebo skrutkovať, to je na každom z nás.
Dôležité je, aby bolo možné búdku po každej sezóne otvoriť a vyčistiť. Výklopné dná na pántoch, odnímateľné striešky či bočnice, ktoré možno vyklopiť alebo vypáčiť, sú tradičným riešením a existujú desiatky fígľov, ako na to. Drevo však pracuje – napučí vo vlhku a rozsuší sa na suchu. Tesné vložené dvierka preto na rozdiel od predsadených nebudú fungovať.
Strieška nemusí byť sedlová ako na rodinných domčekoch. Ak budeme búdku osádzať pod sklonom, voda si nájde cestu preč. Dôležité je urobiť všetko pre to, aby nezatekala dnu. I preto je lepšie búdku prekryť strieškou cez obvodové steny, ako vkladať ju medzi ne. A ak pridáme pre každý prípad na dno búdky odtokový otvor, vtáčatá sa nevytopia ani pri pohrome.
Vešiame bez kompasu
O svetových stranách sa toho napísalo veľa, pravdou však je, že na nich veľmi nezáleží. Omnoho dôležitejšie je vyvesiť búdku tak, aby naplnila svoje poslanie. Nám sa osvedčilo upevniť ju na kmeň z tej strany, ku ktorej sa strom nachyľuje. Otvor tak smeruje trochu nadol a málokedy doň zaprší. Skrutky, klince a drôty sú tiež hrozbou. Ako strom rastie, pomaly pohlcuje všetko, čo je na ňom upevnené. Drôtené oko strom dusí, klince a skrutky sa vnárajú čoraz hlbšie. Závesy treba obnoviť každých 4 – 5 rokov, inak sa búdka ocitne na zemi. Jednoducho ju pôvodný záves prestane niesť.
Búdka nie je osamotená oáza
Ak začneme do dosky zatĺkať prvé klince, aby sme vyrobili búdku, mali by sme si uvedomiť, že búdky sú súčasťou širšieho ekosystému, v ktorom vtáčatá žijú. Ich počet bude po každom hniezdení narastať a budú hľadať ďalšie a ďalšie príležitosti na hniezdenie, ale aj útočiská a potravu, bez ktorých sa nezaobídu.
Preto dáva zmysel, ak drôtené ploty vymeníme za živé a v prázdnych kútoch dvora vymeníme trávniky za užitočnú výsadbu. Či to budú byliny, drobnoplodé dreviny, alebo dokonca stromy, záleží len na osobnom vkuse. A ak k tomu pridáme aj betónové napájadlo, budeme mať príležitosť vychutnať si výsledky svojej snahy príjemným pohľadom z lavičky. Povieme si: „Tie vtáčatá sú naše“.
Dobrá rada
Búdke svedčí drevo z vnútornej strany nehobľované, hrubé aspoň 15 mm. Odpustite si však bidielko pod vletovým otvorom, vtáky ho nepotrebujú. Iba čo dáva predátorom šancu na úlovok.
Text: Marcela Gigelová
Foto: autor, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada
Ako chranite ovocie pred vtakmi? Tie siete su take..no bojim sa, aby v nich vtak…