Vyberáme ovocie do stredne veľkých záhrad

Stredne veľké záhrady nám umožňujú dopestovať si širšiu paletu ovocia v porovnaní s malými. Nedajme sa však zlákať väčším priestorom a nesaďme ani sem stromy bez dôkladného premyslenia.

Čo je vlastne stredne veľká záhrada? Jej rozmery nevieme jednoznačne definovať, pretože samotná plocha záhrady nebýva rozhodujúcim ukazovateľom. Časť totiž môže patriť okrasnej výsadbe, časť altánku, bazénu alebo hospodárskym budovám. Počítajme však s niekoľkými ármi záhradnej plochy.

Mnohé ovocné druhy dorastajú do veľkých rozmerov, preto ak zle vyberieme podpník alebo zvolíme nevhodný spôsob rezu a tvarovania, priestor si nevhodne zahustíme. Vysoké stromy potom zatieňujú tie nižšie alebo i zeleninové záhony. Vyššie ovocné druhy teda pre tienenie vysádzame do severnej, západnej či severozápadnej časti záhrady. Pri ich výsadbe však rozhodne zohľadňujeme aj susedné pozemky, aby sme predišli neskorším nepríjemným susedským sporom.

Vyberáme ovocie do stredne veľkých záhrad

Drobné ovocie

Čo sa týka drobného ovocia, možnosti sú rovnaké ako v prípade malých záhrad, keďže všetky druhy sú nenáročné na priestor. Rozdiel je najmä ten, že vďaka väčšej ploche si môžeme vysadiť väčší počet rastlín. To nám zároveň umožňuje pestovať oveľa širší sortiment, prípadne cielene pestovať určitý ovocný druh na razantnejšie spracovanie – napríklad ríbezle na účely výroby ríbezľového vína, jahody na domáce marmelády, maliny na sirupy.

Vyberáme ovocie do stredne veľkých záhrad

Štíhle vreteno

Stredne veľké záhrady nám poskytujú dostatočný priestor na pestovanie základných ovocných druhov, nosné sú jablone. Pre tie je dnes štandardným pestovateľským tvarom štíhle vreteno, čo je intenzívny tvar pestovaný na slabo rastúcich podpníkoch. Štíhle vretená sa sadia od seba na vzdialenosť 1 m, v 10-metrovom páse tak dokážeme pestovať až 10 jabloní, ktoré nám prinesú ročnú úrodu 100 až 200 kg plodov.

Vyberáme ovocie do stredne veľkých záhrad

V tomto pestovateľskom tvare však nemusíme pestovať iba jablone. V pohode pri rovnakom spone dopestujeme hrušky, ázijské hrušky, duly či mišpule. V tvare štíhleho vretena môžeme dokonca dopestovať aj kôstkoviny, konkrétne čerešne, broskyne, nektárinky, slivky, ringloty, marhule i višne. Predpokladom je, samozrejme, slabo rastúci podpník a špecifický prístup k rezu. V prípade kôstkovín však spon rozšírime aspoň na 1,5 m. Tento tvar je vhodný aj pre čerešne, ktoré na klasických podpníkoch dorastajú do značných rozmerov, a preto nie sú vhodné do stredne veľkých záhrad.

Korunkové tvary

Kôstkoviny v takýchto záhradách však môžeme pestovať aj v klasických korunkových tvaroch. Pokiaľ ich budeme pravidelne udržiavať správnym rezom, môžeme ich pokojne vysadiť na vzdialenosť 3 m od seba bez obavy, že si budú neskôr konkurovať. Medziradia, samozrejme, rozšírime aspoň na 4 m, aby sme vedeli medzi stromami chodiť a ošetrovať ich, ale aj aby sme im poskytli dostatok slnečného žiarenia.

Na túto univerzálnu vzdialenosť môžeme pokojne vysadiť i jablone pestované v klasických korunkových tvaroch na stredne silno rastúcich podpníkoch a rovnako aj hrušky či duly v tomto tvare. V prípade čerešní sa opäť hodia výpestky na slabo rastúcich podpníkoch.

Oriešky a mandle

Stredne veľká záhrada nám umožňuje siahnuť už aj do sortimentu škrupinovín. Z tých si môžeme vysadiť dve či tri odrody liesok, samozrejme, s prihliadnutím na vzájomné opeľovanie. Podobne je to aj s mandľami, ktoré v čase kvetu rozžiaria záhradu a v jesennom období potešia chutnou úrodou. Veľmi málo odrôd mandlí je samoopelivých (napr. Tuono či Supernova), myslite na to, najmä ak sa rozhodnete iba pre jeden mandľový strom.

Ovocie na konštrukcii

Ak budujeme v záhrade opornú konštrukciu potrebnú pre štíhle vretená jabloní, mali by sme zvážiť pridanie jedného či dvoch ďalších obdobných radov. Na tých si dopestujeme popínavé ovocné druhy či druhy vyžadujúce oporu, čím si rozšírime sortiment čerstvého ovocia z vlastnej záhrady.

Medzi najpestovanejšie popínavé druhy patria drobnoplodé či veľkoplodé aktinídie (kivi), stolový vinič a schizandra čínska. K drôtenke vysádzame tiež černice a malinočernice, rovnako aj robustne rastúce maliny.

Kivi

Exotika na juhu Slovenska

Kto rád experimentuje a žije v južnejších regiónoch Slovenska, môže siahnuť aj po niektorom z exotickejších ovocných druhov. Dnes už sú bežne dostupné. Patria medzi ne najmä figovníky, ebenovník rajčiakový (známy pod menom hurmikaki) či granátovníky. Tieto druhy vysádzame na chránené stanovište, napríklad v blízkosti domu, ktorý vyžaruje teplo.

Netradičné ovocniny

Veľký výber nám ponúka tiež skupina menej známych ovocných druhov. Môžeme vysadiť čučoriedky, ktorých je dnes na trhu veľké množstvo. Ich správnou kombináciou si predĺžime obdobie zberu o niekoľko týždňov.

Trendové a v poslednom čase spopularizované sú i arónia čiernoplodá, hloh alebo rakytník rešetliakovitý. Z tých menej známych môžeme skúsiť muchovníky, zemolez kamčatský, drieň, ale tiež jarabinu či niektorý z jej zaujímavých krížencov s inými ovocnými druhmi.