Výlety, ochotu pomáhať a učiť iných im môžeme závidieť. Záhradkári z Opatoviec nad Nitrou sú ako jedna rodina

V časoch, keď mnohí okolo seba staviame vysoké betónové múry, záhradkári z Opatoviec nad Nitrou dúfajú, že múry ich nikdy nerozdelia a doslova si užívajú spoločné aktivity.

Navštevujú podujatia, usporadúvajú spoločné akcie, robia výlety, spolu sa učia a degustujú. Na žiadnom zo stretnutí nesmie chýbať predseda ZO SZZ Opatovce nad Nitrou Miloš Polcer.

Odkedy funguje vaša organizácia a aká je jej história?

Organizácia bola založená vo februári 2007, zakladajúcich členov bolo 19. Postupne počet členov narastal, momentálne je nás 93. Tento počet kolíše, niektorí členovia ukončia členstvo pre vysoký vek a zdravotný stav, ale každý rok, prichádzajú na našu veľkú radosť i noví členovia.

Ako dlho sa vy osobne venujete záhradkárstvu a kedy vás to chytilo za srdce?

Vyrastal som na dedine, mali sme tam záhradu, v ktorej rodičia pestovali zeleninu a ovocie pre vlastnú potrebu. Tu som získaval prvé poznatky o pestovaní a prácach s touto činnosťou spojených. Ako na dedine, skoro v každom dvore sa aj niečo chovalo – hydina, zajace… Samozrejme, už ako deti sme museli i my priložiť ruku k dielu a rodičom pomáhať – pri sadení, zbere, kŕmení. Až potom sme sa mohli venovať iným činnostiam spojeným so životom na dedine – rôznym hrám. Pohybu sme mali neúrekom – žiaľ, to chýba dnešnej generácii – aktívny pohyb. Po skončení základnej školy som sa prihlásil na SPTŠ v Novákoch, odbor záhradníctvo. Poznatky získavané štúdiom som sa snažil uplatňovať aj doma v záhrade.

Neskôr, keď som sa oženil, mali svokrovci 18-árovú záhradu, v ktorej boli vysoké stromy a veľa miesta na sadenie. Mojou snahou bolo, aby sme sa v záhrade veľa nenarobili, ale mali čo najlepší úžitok a radosť z vykonanej práce, ktorej výsledkom bude pekná úroda. Postupne som zavádzal nové veci – malé stromčeky, iné metódy pestovania. Nebolo to vždy ľahké presadiť, ale čas mi dal za pravdu. V súčasnosti máme v záhrade posadených približne 300 stromčekov, hlavne jablone, okrajovo kôstkoviny.

Aké vekové zloženie má vaša organizácia? Koľko rokov má najmladší a najstarší člen? Čím sa snažíte osloviť mladšie ročníky?

V čase, keď sme zakladali ZO, sme boli vo veku 50 – 60 rokov, teraz je to už, samozrejme, viac. Je však potešujúce, že priebežne vstupujú aj mladší členovia a ženy – z celkového počtu máme 29 žien. Najstarší člen má 84 rokov, najmladší 38. Väčšina z nás má v priemere 60 rokov.

Neustále sa snažíme získavať aj mladších členov. Ročne nám pribudne tak jeden, dvaja, máme tam aj manželské páry, otcov so synmi. Záujem o členstvo sa snažíme zvyšovať našou činnosťou – organizovaním inštruktáží k zimnému a letnému rezu, prebierke plodov, očkovaniu, poznávaniu plodov, výžive a ochrane, robíme výstavy ovocia a zeleniny, súťaže o najkrajší balkón, predzáhradku, naaranžovaný košík, najchutnejší múčnik…

Aj podľa fotiek na stránke obce sa naozaj radi a často stretávate. Čo všetko organizujete a o čo je najväčší záujem?

Okrem pravidelných inštruktáží k rezu mávame ukážky štepenia, očkovania, prebierky plodov a poznávania odrôd. O našej činnosti priebežne informuje aj stránka obce.

Organizovali sme tiež súťaže v reze v rámci ZO, ale ostatné roky sa zameriavame hlavne na inštruktáž.

V spolupráci s obecným úradom robíme výstavu plodov z našich záhrad, kde ZO SZZ zabezpečuje technickú časť a obec kultúrny program.

Na úrovni okresu dosiahli naši záhradkári všetky najvyššie vyznamenania, prvé miesta v súťaži o najkrajšie jablko, hrušku, o najkrajšiu expozíciu, v reze, získali sme tiež viacero čestných uznaní pre členov za aktívny prístup. Rovnako sa nám darí aj v celoslovenských súťažiach, kde sa v konkurencii približne 1500 vzoriek umiestňujeme vždy na popredných miestach.

V roku 2009 sme založili občianske združenie a vďaka tomu sa môže naša činnosť lepšie rozvíjať. Každý rok organizujeme poznávacie zájazdy, navštevujeme kultúrne pamiatky, ovocinárske, vinohradnícke podniky, výstavy. Mávame spoločné obedy s degustáciou vína.

Najväčší záujem je práve o tematické zájazdy spojené s návštevou kultúrnych pamiatok, ovocinárskych, vinohradníckych podnikov, odborných výstav, okrasných záhrad. Na zájazdy chodíme 1 – 2x ročne.

Niektorí naši záhradkári sa riadia lunárnym kalendárom, niektorí dbajú na pranostiky. Ako je to u vás? Prenikol lunárny kalendár aj k vám alebo dodržiavate nejaké zvyklosti?

Ja osobne sa lunárnym kalendárom neriadim ani ho nesledujem. Nezbadal som, že by to malo vplyv napríklad na štepenie – raz mi niekto povedal, že som to nemal v danom termíne robiť, lebo sa to neprijme. Ale v mojom prípade sa prijalo, podobne to bolo aj pri výseve zeleninových semien. Ak má niekto dobré skúsenosti, nech sa ho drží, avšak ja v tom význam nevidím.

Nuž a čo sa týka pranostík, klimatické zmeny zmenili aj niektoré pranostiky. V minulosti možno mali svoje opodstatnenie na základe dlhodobých pozorovaní, ale tiež to nie vždy platilo. Dnes to platí ešte menej, napríklad traja zamrznutí už málokedy bývajú v polovici mája, v našej oblasti sa často vyskytuje jarný mráz okolo 21. – 24. 4.

Ako je to so semienkami? Podarilo sa vašim záhradkárom zachovať pôvodnú odrodu, odkladáte si vlastné semienka alebo si každoročne kupujete nové?

Ja si jednoznačne myslím, že by sme si mali kupovať overené osivo, sadbu. Vlastné semená nemusia mať vlastnosti rodičovskej rastliny, lebo dochádza k náhodnému opeleniu a výsledok potomstva je neistý, môžu aj nemusia sa vydariť. Môže sa stať, že šľachtiteľ počas svojho života nevyšľachtí žiadnu odrodu, ktorá by sa uplatnila na trhu. Aj ja som robil pokus, že som si z pekného jablka, ktoré sa odlišovalo od pôvodnej odrody, zobral semienka. Po urýchlenom procese som po 4 rokoch dopestoval prvé plody, ale výsledok nebol dobrý – plod bol pomerne pekný, ale chuť a konzistencia zlá – čiže touto cestou by som sa neuberal. Keď rozmnožovať, tak štepením, očkovaním, potápaním alebo tzv. rezkovaním – pre záhradkárov zvládnuteľná technika.

Čomu sa u vás najviac darí? Skúšate pestovať aj niečo netypické?

Najviac sa pestuje ovocie. Jedným z dôvodov, prečo mám ovocie najradšej, je, že sa pri práci nemusím krčiť a ovocie máme od mája – hlavne kôstkoviny – do septembra, následne jadroviny – prakticky po uskladnení až do apríla. Rád skúšam niečo nové, čo sa v našich podmienkach predtým nepestovalo, napríklad melón vodný – dyňa. Dopestovali sme ich okolo 150 v dobrej kvalite. Podobne je to aj s paprikou, na poli sme dopestovali krajšiu ako v skleníku.

Čo najviac teší a, naopak, trápi vašich záhradkárov?

Najväčšiu radosť máme z dopestovanej úrody, úspechov na výstavách na všetkých úrovniach, zo spoločenských akcií. Teší nás tiež záujem našich detí a vnúčeniec o záhradkárčenie, výmena skúseností, poznávanie sa navzájom a nadväzovanie nových priateľstiev.

Čo nás trápi? Najväčšie vrásky nám robí počasie, ktorého vrtochy prakticky nemôžeme ovplyvniť – mráz nielen v dobe kvetu, ale aj v zimných mesiacoch, keď dochádza k poškodeniu kvetných orgánov už v puku. Tento jav záhradkári veľmi nesledujú – na jar môžu kvety zakvitnúť, ale pohlavné orgány kvetu môžu byť zamrznuté. Aj ľadovec môže znehodnotiť celú úrodu prakticky počas celého vegetačného obdobia. Dá sa čiastočne chrániť ochrannými sieťami, zadymovaním v období kvetu, ale nie vždy to pomôže.

Ako člena OV SZZ ma mrzí postoj niektorých členov v záhradkárskych osadách, keď vystupujú doslova celé osady zo SZZ. Ľudia zabudli na to, ako prišli k záhradkám a za aké ceny si ich mohli odkúpiť. Sú aj prípady, keď Slovenský zväz záhradkárov v minulosti prispel k vybudovaniu muštárne a organizácia potom vystúpila zo SZZ.

Rovnako ma trápi, že pestovanie plodín postupne upadá. Je to hlavne pre nízke ceny v obchodoch. Dovolím si tvrdiť, že to doma lacnejšie nevypestujeme – to je len jedna stránka mince. Druhá stránka je, že chemický postrek je v prípade dovezených jabĺk vykonaný 20- až 25-krát, zelenina musí byť podtrhnutá, čiže oberá sa ešte nezrelá a dozrieva po ceste do veľkoskladov. Určite sú doma dopestované ovocie a zelenina chutnejšie ako tie, čo sa dovážajú zo zahraničia, hlavne z oblastí mimo Európy.

Tiež mi je ľúto, že členská základňa sa zmenšuje a pôvodný zámer záhradkárov v záhradách a v záhradkárskych osadách – dopestovať si ovocie a zeleninu pre vlastnú potrebu – sa pomaly vytráca. Je dobré, že záhradkári využívajú svoje záhradky aj na relax, ale tie sa pomaly začínajú meniť na výsostne okrasné záhrady.

Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Môj názor je, že každá záhradka by mala mať aj úžitkovú, aj okrasnú časť. Je však na nás, akú cestu si zvolíme. Určite si zasaďte stromy. Ja som zástancom malých stromčekov na slabo rastúcich podpníkoch. Majú výhodu pri všetkých prácach – robíme všetko zo zeme. Citujem svoju svokru, ktorá mi raz povedala: „Miloško, akžu som si nemyslela, že ja raz budem oberať jablká pokolenačky.“

Vizitka

Miloš Polcer

Miloš Polcer vyrastal na dedine, kde získaval prvé poznatky o pestovaní a prácach v záhrade. Po ukončení vojenskej služby sa zamestnal v JRD Dolné Vestenice na ovocinárskom úseku. Tu prešiel všetkými prácami od zakladania sadov, výsadby, rezov, výživy, ochrany, zberu po zabezpečenie odbytu. Vzdelanie si doplnil na Vysokej škole poľnohospodárskej (Vysoká škola zemědělská) v Lednici na Morave, kde získal vysokoškolské vzdelanie v odbore ovocinárstvo.

V roku 1996 sa s rodinou presťahoval do Opatoviec nad Nitrou.  V oblasti ovocinárstva pracoval 20 rokov, neskôr pracoval v chemickom priemysle a v roku 2015 odišiel do dôchodku. V rokoch 1998 – 1999 založil jabloňový sad s výmerou 3,2 ha s počtom stromov 2 740, ktorý spolu s rodinou obhospodarovali do roku 2012.

Keď obec usporiadala výstavu plodov z tamojších záhrad, prispel pár exponátmi. Práve tam vznikla myšlienka založiť ZO SZZ, ktorú 19 zakladajúcich členov zrealizovalo v roku 2007. Od založenia je aj jej predsedom a spolu s výborom až na malú zmenu vedú ZO úspešne až doteraz. Momentálne je aj členom OV SZZ a zastáva funkciu tajomníka.

Predseda ZO SZZ Opatovce nad Nitrou

Obec Opatovce nad Nitrou

Obec Opatovce nad Nitrou

V časoch, keď mnohí okolo seba staviame vysoké betónové múry, záhradkári z Opatoviec nad Nitrou dúfajú, že múry ich nikdy nerozdelia a doslova si užívajú spoločné aktivity.

+37

A ako to funguje vo vašej záhradkárskej organizácii? Je niečím výnimočná, chcete sa pochváliť? Napíšte nám na michaela.horbanova@zahrada.sk a radi nazrieme aj do tej vašej 😉 .

Text: Michaela Horbanová
Foto: Miloš Polcer, archív ZO SZZ Opatovce nad Nitrou

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Záhradkárska osada: Komunita, ako si ju pamätajú naši otcovia a mamy. Čo sa zachovalo? Poznáte kormošky? Záhradkári z východu pestujú pôvodné odrody i exotické ovocie Ivanskí záhradkári: Mladé združenie s bohatou históriou a podporou profesora Hričovského Úspešný život motýľov v záhrade ovplyvňujú maličkosti. Čo všetko pre ne môžeme urobiť? Výmenný systém QuikFit™ – nástroje, ktoré vám padnú do ruky Plachtárky – pavúčí kúzelníci a pomocníci záhradkárov. Nahliadnite s odborníkom do ich mikrosveta

Urob si sámMáte svahovitú záhradu a neviete, ako si pohodlne oddýchnuť? Inšpirujte sa riešením, ktorému neodoláte!Môj domByt v Martine sa zmenil na nepoznanie! Zo zastaraných priestorov vytvoril architekt pre rodinu s deťmi perfektné bývanieMôj domNa čistenie a dezinfekciu domácnosti stačí ocot. Je to fakt alebo mýtus? Čo na to odborníci?Môj domNebojte sa týchto vzorov, ich kombinácia dokáže zázraky, vraví dizajnérka. Stačí aj koberec a atmosféra v miestnosti sa úplne zmení!