Ako vybrať vhodné ovocné druhy do svojej záhrady

V každej prírodnej lokalite sa spontánne uchytia a prospievajú hlavne tie rastliny, ktorým dané prostredie vyhovuje. Takáto spontánna prírodná selekcia druhov je tou najlepšou a najefektívnejšou, ale i najstabilnejšou a najtrvácnejšou selekciou vôbec.

Mladý vysadený ovocný stromček so štítkom z predajne

Ak chceme ísť ruka v ruke s prírodou, netreba nič iné, len tento prírodný princíp uplatniť aj u nás v záhrade. Nemôžeme tu však bezhlavo kopírovať výber druhov či odrôd, ich výber musíme prispôsobiť daným podmienkam. Toto obdobie je ideálne na vysádzanie nových ovocných drevín. Vyberme si do záhrady tie najvhodnejšie ovocné druhy a odrody, aby sme potom nemuseli zvádzať ťažký boj s chorobami či škodcami.

Mnohí z nás si totiž stále vyberajú odrody podľa výzoru, farby, plodnosti, možno i podľa chuti, ale na ich pestovateľskú náročnosť, na ich klimatické požiadavky a náchylnosť na choroby pri kúpe stromčekov často nemyslia. Dôsledným výberom odrôd totiž môžeme znížiť intenzitu chemického ošetrovania, vďaka čomu prilákame viac predátorov a alternatívne spôsoby prevencie tak budú oveľa účinnejšie.

Jabloň s jablkami

Nie je odolnosť ako odolnosť

Treba pripomenúť, že pri výbere odrôd vhodných do našej záhrady by sme sa zásadne nemali riadiť odrodami ovocia, ktoré sa predávajú v supermarketoch, lebo tu sa nedbá na odolnosť, ale predovšetkým na predajnosť, teda pekný lákavý vzhľad, farebnosť, veľkostnú a tvarovú jednotnosť či na skladovateľnosť a mechanickú odolnosť pri manipulácii. Toto všetko sú jednoznačne obchodné kritériá. Pred vysádzaním v záhrade by sme mali dbať hlavne na odolnosť proti chorobám. Pod pojmom odolnosť či náchylnosť si mnohí často predstavujeme niečo iné. Tieto odborné termíny sú jasne definované v literatúre.

Aby choroba rastliny vznikla, musí ju vyvolať nejaký patogén (baktéria, huba, vírus…), len to však nestačí, tento patogén zároveň musí mať možnosť dostať sa do rastliny a rozmnožiť sa. Záleží teda na tom, ako je rastlina náchylná či citlivá na patogén a aký silný je jej obranný mechanizmus, teda ako je vlastne odolná či rezistentná proti patogénu spôsobujúcemu chorobu. Odolnosť či rezistencia sú len dve označenia s tým istým významom a obsahom a znamenajú, že rastlina sa vie do určitej mieri brániť proti chorobe a je schopná zmenšiť alebo prekonať jej nepriaznivé účinky. Ale ako odolnosť, tak i jej opak, teda náchylnosť na chorobu pri jednotlivých odrodách zvyčajne nie je 100-percentná – odolnosť a náchylnosť majú rôzne úrovne intenzity označované v stupňoch od 1 do 9. Daná odolnosť sa zvyčajne vzťahuje len na jeden patogén, na jeden druh ochorenia. Najvyššia, teda 100-percentná odolnosť proti danej chorobe sa označuje ako imunita alebo absolútna rezistencia.

Ovocné stromčeky v kontajneroch

Nie všetko je v tabuľkách

Existuje množstvo faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú aj deklarovanú rezistenciu. Jedným z takýchto faktorov, o ktorom vieme, ale ktorý nevieme veľmi ovplyvniť, je prirodzená vlastnosť všetkých prírodných druhov, teda ich maximálna snaha o prežitie. A tak ako baktérie mutujú a prispôsobujú svoju obranu stále novým antibiotikám liečiacim ľudské choroby, to isté robia aj rastlinné patogény. Stávajú sa proti našim fungicídom rezistentné, a preto musíme stále vytvárať nové a nové druhy fungicídov, a tým provokovať rastlinné patogény, aby sa znovu a znovu prispôsobovali. A je z toho nekonečný chemický boj s prírodou, ktorý však v konečnom dôsledku poškodzuje tak prírodu, ako aj človeka konzumenta. Tieto prispôsobené patogény, ale aj tie ich prirodzené mutanty, sa nazývajú biotypy alebo rasy. Napríklad pri plesni šalátovej je ich až 26 a vznikajú stále ďalšie, aby sa patogén ubránil stále novším fungicídom.

Ak je rastlina odolná proti všetkým existujúcim rasám patogénu, resp. choroby, označujeme tento jav za rasovo nešpecifickú rezistenciu, ak je však odolná len proti niektorým rasám patogénu, hovoríme o rasovo špecifickej rezistencii.

Žena sadí ovocný strom pred chatou

Tolerancia voči patogénu

Niekedy sa zdá, že daná odroda, napríklad sliviek, je absolútne odolná proti veľmi nebezpečnej viróze šárke, lebo na strome sa jej prítomnosť navonok nijako neprejavuje. Strom však môže byť infikovaný. Stačí, ak ho presadíme medzi domáce, proti šárke málo odolné slivky a za jeden až tri roky zistíme, že všetky okolité slivky sú napadnuté šárkou, čo sa prejaví špecifickou kresbou na listoch, plodoch a ich kôstkach, ovocie sa stane nekvalitné, nechutné, nepredajné, ba aj úrodnosť silne poklesne a strom budeme musieť nakoniec spáliť, lebo šárka je neliečiteľná a vysoko infekčná. Horšie je, že sa dokáže šíriť priam lavínovite do okolia prostredníctvom cicavého hmyzu, ako sú napríklad všadeprítomné vošky, prostredníctvom nedezinfikovaných nožníc či píl pri strihaní stromov, ale často aj pri zakúpení infikovaných stromčekov, ktoré môžu byť deklarované ako tolerantné, čo však neznamená, že nie sú vírusonosičmi schopnými infikovať.

Toto sa dá vysvetliť špecifickou vlastnosťou danej odrody slivky – hoci je napadnutá, táto viróza sa na jej listoch, plodoch ani na úrodnosti (aspoň za mladi) neprejaví, a práve toto sa nazýva znášanlivosť alebo tolerancia odrody. Pre samotnú odrodu viac-menej táto viróza nie je negatívna, no takýto strom sa pre ostatné okolité stromy stáva nebezpečným zdrojom nákazy a dokáže zlikvidovať nielen neodolné slivky, ale aj marhule i broskyne, keďže vírus sa už prispôsobil, je teda pre nás priam katastrofou. Preto by sme nemali stromčeky kupovať od pokútnych predajcov.

Dievčatko v žltej bundičke polieva vysadený strom

Latentná infekcia

Existuje však ešte jeden stupeň tolerancie, najmä pri kôstkovinách voči šárke. Ide o tzv. latentnú (skrytú) infekciu – tá sa vôbec neprejaví na plodoch a plodnosti, len občas na listoch. Lenže nielen patogén sa prispôsobuje zmeneným podmienkam, aj rastliny sa snažia urobiť svoje obranné zbrane účinnejšie.

Zistilo sa, že niektoré rastliny alebo odrody disponujú originálnym obranným systémom. Miesto infekcie, napríklad list, ktorý cicaním infikovala voška, rýchlo odumrie, a tak sa choroba v rastline nemôže ďalej šíriť. Táto originálna obranná schopnosť rastliny sa nazýva hypersenzibilita a práve na nej je založená odolnosť slivkovej odrody výstižne nazvanej Jojo. Je zaujímavé, že ak by sme chceli vrúble tejto odrody naštepiť na podpník napadnutý šárkou, obranný mechanizmus odrody Jojo toto spojenie odmietne a vrúbeľ s podpníkom nezrastie. Ak by sme však na virózny podpník chceli naštepiť nejakú tolerantnú odrodu (ale aj klasickú neodolnú odrodu), bez problémov zrastie.

Starší pán v ovocnom sade

Výber odolných odrôd

Mnohé druhy nášho veľkého ovocia sú citlivejšie na jeden alebo viaceré chorobné patogény, a teda častejšie trpia určitými pre ne charakteristickými chorobami. Tak napríklad jablone trpia hlavne chrastavitosťou a múčnatkou, slivky šárkou, moníliou, broskyne kučeravosťou a moníliou, marhule moníliou a mŕtvicou. Niektoré choroby sú však spôsobené alebo silne podporované nevhodným pestovateľským zásahom, ako je napríklad mimo vegetačný rez broskýň a marhúľ, čo často vedie k vzniku glejotoku alebo k mŕtvici.

Deklarovanú odolnosť odrôd však môže znížiť i nadmerné a neskoré vegetačné hnojenie dusíkom, celkovo nevyvážené hnojenie s nedostatkom draslíka v pôde, ako aj nadmerná úroda, nevhodný termín a spôsob rezu… Tu však nie je na vine odroda, ale pestovateľ.

Jablko na strome

Pri šľachtení, hodnotení a schvaľovaní odrôd jednotlivých ovocných druhov sa okrem karanténnych chorôb sleduje najmä náchylnosť na uvedené a niektoré ďalšie choroby, čo sa uvádza aj v ovocinárskych pomológiách. Z tohto hodnotenia sa vychádza aj pri odporúčaní odrôd do jednotlivých klimatických regiónov krajiny.

Na lepšiu orientáciu uvádzame príklady rezistentných a tolerantných odrôd veľkého ovocia, ako ich uvádzajú aktuálne pomológie. Šľachtenie ovocia ide stále ďalej a objavujú sa stále novšie a zaujímavé odrody. Ich odolnosť je veľmi živá záležitosť ovplyvnená mnohými lokálnymi i pestovateľskými faktormi, takže uvedené odolnostné charakteristiky daných odrôd berme síce seriózne, ale s istou rezervou.

Žena s košíkom jabĺk v záhrade

Prehľad odrôd

Jablone

Letné jabloňové odrody:

rezistentné proti chrastavitosti, ale s nižšou odolnosťou proti múčnatke: Ametyst, Hana, Lena, Nela
tolerantné voči chrastavitosti, ale s nižšou odolnosťou proti múčnatke: Dima, Discovery, Miodar, Mínibe, Zita, Júlia (stredná odolnosť proti múčnatke)

Jesenné jabloňové odrody:

rezistentné proti chrastavitosti, ale s nižšou odolnosťou proti múčnatke: Akane, Vesna, Dolores (stredná odolnosť proti múčnatke)

Skoré zimné jabloňové odrody:

rezistentné proti chrastavitosti so strednou odolnosťou proti múčnatke: Aneta, Dantes, Flordika, Moonlight, Rondo, Selena, Sonet, Vanda, Vysočina, Rozela (vysoká odolnosť proti múčnatke), Lotos a Melodia (obe nízka odolnosť proti múčnatke)

ˇuroda jabĺk na jabloni

Zimné jabloňové odrody:

rezistentné proti chrastavitosti so strednou odolnosťou proti múčnatke: Blaník, Diamant, Durit, Heliodor, Karmina, Lipno, Opal, Rajka, Red Topaz, Tábor, Topaz, Viktoria
rezistentné proti chrastavitosti s vysokou odolnosťou proti múčnatke: Biogolden, Goldlane, Rubinola, Sunlight
rezistentné proti chrastavitosti s nižšou odolnosťou proti múčnatke: Florina, Jarka, Jonalord, Kordona, Orion, Produkta, Pyrop, Resista, Svatava, Rosana

Neskoré zimné jabloňové odrody:

rezistentné proti chrastavitosti: so strednou odolnosťou proti múčnatke: Goldstar, Luna, s nižšou odolnosťou proti múčnatke: Otava, Shalimar, Sirius

Mladé plody jabĺk na jabloni

Hrušky

Letné odrody

s vysokou odolnosťou proti chrastavitosti: Alfa, Alice, Izolda, Milada, Radana

Jesenné odrody

s vysokou odolnosťou proti chrastavitosti: Armida, Blanka, Denisa, Elektra, Karina, Manon, Monika

Skoré zimné odrody

s vysokou odolnosťou proti chrastavitosti: Decora, Dicolor, Gracie, Konferencia

Zimné odrody

s vysokou odolnosťou proti chrastavitosti: Delta, Jana, Konvert, Luna, Milka, Nela, Petra, Vladka

Neskoré zimné odrody

s vysokou odolnosťou proti chrastavitosti: Bohemica, Dita, Erika

Hrušky na strome

Slivkoviny

Veľmi tolerantné voči šárke:

veľmi skoré: Carpatin, Ialomita, Katinka, Opal, Topfive
stredne zrejúce: Jojo (hypersenzitívne), Nancyská mirabelka, Gabrovská, Toptaste, Čačanskaja najbolja
neskoré: Elena, Tophit

Tolerantné voči šárke:

veľmi skoré: Topfist, Herman, Topking, Topstar, Ontario ringlota, Oullinská ringlota
stredne zrejúce: Stanley, Wazova ringlota, Chrudimská, Techobuzická, Jubileum, Topper
neskoré: Anna Späth, Bluefre, Presenta, Amers, Top

Čerešne

Odolné proti moníliovej hnilobe plodov:

Aranka, Helga, Vanda, Debora, Sandra, Amid

Čerešne na strome

Broskyne

Odrody tolerantné voči šárke: Envoy, Favorita, Morettini 3
Odrody s vyššou odolnosťou proti kučeravosti: Amsdenova, Primissima Delbart, Redwin, Fenix, Tercia, Tenora, Telura, Favorita, Morettini 3, Albatros, Flamingo, Harbrite, Teska, Harrow Beauty, Revita, Symphonie, Benedicte
Odrody s priemernou citlivosťou na kučeravosť: Redhaven, Cresthaven, Fairhaven
Odrody so strednou citlivosťou na kučeravosť: Burbank July Elberta, Earliglo, Luna, Radosť, Sunhaven
Odrody veľmi citlivé na kučeravosť: Dixired, Halehaven, Harbinger