Čo môže byť pre záhradného nadšenca lepšie, ak si dopestuje vlastnú úrodu bez akýchkoľvek kupovaných prípravkov? Skvelé potom je, keď si v deň zberu úrody môže povedať, že aj to hnojivo, ktoré sa zaslúžilo o bohatý výnos, je vlastne jeho práca.
K tomu poslúži kompostovanie rastlinného záhradného odpadu. Vyrobiť si vlastný a veľký kompostér nie je vôbec zložité. Mal by však spĺňať niekoľko podmienok, predovšetkým má byť vzdušný. Vzduch, konkrétne kyslík, je základný predpoklad na to, aby fungoval správne. Ak totiž nie je v kompostovanom materiáli dostatok kyslíka, hynú baktérie zodpovedné za rozklad organickej hmoty a naopak, rozmáhajú sa baktérie mliečneho kvasenia. V kompostéri potom nedochádza k rozkladným procesom, ale k mliečnemu kvaseniu s typickým zápachom. Ideálnym materiálom na kompostér sú preto drevené dosky, napríklad aj zo starých paliet, pomocou ktorých dokážeme vytvoriť vzdušnú koštrukciu.
Čo budeme potrebovať
Materiál:
- vyradené palety 8 ks
- skrutky do dreva
- klince
- pántiky
- lazúra
Náradie:
- rukavice, kladivo, skrutkovač, ceruzka, okružná píla, hrubá kefa, brúska, brúsny kotúč, ochranné okuliare, ručný horák s kartušou
Pracovný postup
1. ZLOŽENIE
Na kompostér použijeme 7 paliet, ktoré na rovnom povrchu zostavíme do dvojkomorového kompostéra.
2. DOČASNÉ SPÁJANIE
Palety majú k sebe “dosadať” tak, aby tvorili obdĺžnikový pôdorys.Dočasne ich spojíme krátkymi klincami.
3. DVE KOMORY
Vytvoríme rám zo 6 paliet a siedmu doplníme ako deliacu priečku. Ak má všetko sadnúť, nevyhneme sa rezaniu.
4. SPÁJANIE NAPEVNO
Hotovú konštrukciu pospájame napevno pomocou skrutkovača a samorezných skrutiek do dreva.
5. BRÚSENIE
Drevo očistíme kefou a kotúčovou brúskou prebrúsime celú drevenú konštrukciu. Nevynecháme žiaden záhyb, ani plochu.
6. DVIERKA
Zakreslíme si budúce dvierka na odoberanie organickej hmoty odspodu kompostéra a vyrežeme ich na oboch komorách.
7. PRIPEVNENIE DVIEROK
Na každú latu dvierok si vymeriame pántiky, vyznačíme otvory, prevŕtame a pevne priskrutkujeme.
8. ZABEZPEČENIE
Pántiky umiestňujeme tak, aby sa dvierka kompostéra otvárali smerom von. Skrutkujeme všetky rohy pántikov.
9. ZÁPADKA
Na spodok komostéra priskrutkujeme jednoduchú západku proti otvoreniu dvierok, ktorú vyrobíme hoci aj z dreva.
10. DOBRÚSENIE DETAILOV
Pred finálnou povrchovou úpravou ešte dobrúsime všetky čerstvé rezné plochy.
11. OPAĽOVANIE
Povrchová úprava môže byť klasická – náterom ochrannej lazúry na drevo alebo ohňom.
12. CELÁ KONŠTRUKCIA
Ručným horákom opálime všetky drevené časti, drevo bude odolnejšie a získame zaujímavý vzhľad.
13. OKRAJOVÝ LEM
Z ôsmej palety vyrežeme laty a vybudujeme z nich okrajový lem kompostéra, ktorý pripevníme skrutkami.
14. BRÚSENIE OKRAJOVÉHO LEMU
Celý lem dôkladne vyčistíme a prebrúsime. Na jeho konzerváciu použijeme bezfarebný lak, alebo oheň.
15. OPÁLENIE LEMU
Drevený lem opálime pomocou ručnej opaľovačky. Horák držíme v konštatnej vzdialenosti od povrchu.
16. UMIESTNENIE
Hotový kompostér umiestnime na vopred vyrovnané tienisté miesto tak, aby sme k nemu mali pohodlný prístup.
Dobré rady
Vlastné hnojivo
Vyrobiť každoročne dostatok vlastného hnojiva je úplne reálne, ak je kompostér dostatočne veľký a ideálne dvojkomorový. Jedna komora by mala mať objem minimálne jeden meter kubický a viac. Dvojkomorový system umožňuje kompostovaný material prehadzovať a tak ešte lepšie prevzdušňovať. Okrem toho musí mať kompostovaný materiál dostatok vlhkosti, preto kompostér nezakrývame a vo väčších suchách dokonca občas zalejeme.
Umiestnenie
Rozhodujúce je aj umiestnenie kompostéra. Veľkou a častou chybou je jeho situovanie na priame slnko, či nebodaj na spevnenú plochu bez kontaktu s pôdnym profilom odspodu. Kompostér je umiestňujeme do ľahkého tieňa, napríklad zeleného putujúceho tieňa koruny veľkého stromu a priamo na voľnú pôdu.
Ako na to?
Do kompostéra dávame všetky pozberové zvyšky, vňate, listy, byle bez semien a aj kuchynský odpad, ktorý nie mliečneho a mäsitého pôvodu alebo nie je pokazený. Pokojne doň dávame aj pokosenú trávu, no dodržiavame zásadu, že jednotlivé vrstvy odpadu priebežne striedame – to znamená, že jemný odpad, ako je tráva, prekladáme hrubším – napríklad konárikmi, či popadanými listami. Niekoľkokrát do roka kompostovaný materiál prehodíme z jednej komory do druhej, pričom pridáme aj zopár lopát obyčajnej pôdy. Ak checem tvorbu kompostu urýchliť, pridáme v záhradníctvach predávaný štartér kompostu, čo sú vlastne koncentrované rozkladné baktérie.
Čo do kompostu nepatrí?
Kosti, zvyšky mäsa, obsah žumpy, exkrementy zvierat, buriny s dozretými semenami, buriny rozmnožujúce sa koreňmi, napríklad pýr, kozonoha, väčšie množstvo odrezkov ihličnanov, veľa orechového lístia (prečítajte si viac v článku Čo s lístím v záhrade? Aj to orechové sa dá pri zachovaní určitých pravidiel kompostovať), šupy exotického ovocia.
Text: Martin Čurda
Foto: Martin Čurda
Realizácia: Ľudovít Kunovič, František Laššák, Rajmund Čurda
Zdroj: časopis Záhrada
Aký kompstér kúpiť? Ktorý máte?