Z jednej rastliny veľa nových sadeníc: Ako na rozmnožovanie odrezkami? Jednoducho a zadarmo!

Hovorí sa, že v živote nie je nič zadarmo.  Dalo by sa však povedať, že jedna výnimka predsa existuje: z odrezkov si dopestujeme veľa nových sadeníc. A je to jednoduchšie, ako si myslíme.

Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov. Odrezky totiž majú rovnakú genetickú výbavu ako rastliny, z ktorých boli odobraté, na rozdiel od semien, ktoré v sebe spájajú gény oboch rodičov.

No i táto metóda, čiže rezkovanie, má svoje obmedzenia.

Čo sa dá rezkovať

Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť. Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto. Komerčné škôlky používajú drahé metódy, aby niektoré z nich primali tvoriť korene, iné sa zase dajú len vrúbľovať.

Vo všeobecnosti ak je sadenica v záhradnom centre alebo v škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme. Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho. Pomocou odrezkov ľahko získame krátkoveké druhy ako levandule či klinčeky.

Vieme si takto tiež „poistiť“ nezvyčajné druhy pre prípad, že by zo záhona vypadli, napríklad menej známe šalvie Salvia microphylla alebo Salvia gregii. Prebytky rastlín navyše môžeme rozdeliť medzi priateľov. Ak by sa nám neskôr niektorá z rozdaných rastlín zo záhona vytratila, budeme vedieť, u koho sa zastaviť a získať odrezky.

Odrezky sú tiež lepší spôsob uchovania niektorých vonku neprezimujúcich trvaliek, ako sú muškáty, fuksie či chryzantémovky v porovnaní s udržaním nažive rodičovských rastlín.

Veľa záhradkárov si myslí, že rezkovanie je náročná technika, ale nie je. Začať by sme mali s jednoduchšími rastlinami. Patria k nim ľahko koreniace druhy, napríklad brečtan. Tam, kde sa dotkne zeme, hneď púšťa korienky. Veľa rastlín má takúto schopnosť, i keď slabšiu ako brečtan.

V prírode, keď sa nalomí konárik muškátu či fuksie a dotkne sa zeme, v mieste dotyku a za vhodných podmienok za istý čas zakorení. Rastliny totiž produkujú hormóny, ktoré nakoniec „rozhodnú“, kde a kedy tvoriť korene. Keď napríklad vznikne rana, z uzla, z ktorého vyrastá list, sa môžu začať tvoriť korene. Túto neraz na prvý pohľad skrytú schopnosť rastlín využívame práve pri rezkovaní.

Kedy rezkovať

Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Pozrime sa najskôr na správne obdobie. Rastliny, ktoré prirodzene a ľahko pustia korene, ako sú muškáty, fuksie, osteospermum či dračík (Penstemon), sú schopné zakoreniť od neskorej jari do skorej jesene vrátane leta.

Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Pre pomaly alebo ťažko koreniace druhy je vhodné obdobie na odobratie odrezkov leto, keďže vtedy dobre rastú.

Pokiaľ ide o to, aký typ odrezka vziať, či mäkký bylinný, polodrevitý (polovyzreté), alebo drevitý, závisí najmä od toho, v akom štádiu sa nachádza materská rastlina.

Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Využívame ich pri ľahko zakoreňujúcich druhoch.

Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení. O rezkovaní sa hovorí, že ide o preteky medzi zakorenením a zvädnutím, prípadne preteky medzi životom a vysychaním.

Ako odoberať odrezky

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Zároveň má o to viac povrchu, cez ktorý sa môže strácať vlhkosť.

Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky. V takom prípade odstránime stonky s kvetmi a pukmi, odrezok tak nebude môcť smerovať svoju energiu do nich.

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Fungujú tak, že dopĺňajú koreňové hormóny, ktoré sa prirodzene zhromažďujú v uzle, keď je rastlina zranená, odstrihnutá či zrezaná.

Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku. Hormóny totiž časom strácajú účinnosť.

Ako sa starať o zasadené odrezky

V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Avšak z vody je niekedy ťažšie ich „preprogramovať“ na substrát v porovnaní so zakoreňovaním od začiatku v kvetináčoch či nádobách so substrátom a podmiskou, v ktorej stále bude stáť voda.

Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy. Jahody či izbová rastlina zelenec vyháňajú šľahúne s novými rastlinami, stačí pod ne podložiť kvetináč.

Akúkoľvek metódu množenia rastlín zvolíme, následná starostlivosť je základom prežitia a budúceho rastu. Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko. Počas prvých štyroch až šiestich týždňov ich prikryjeme väčším priesvitným plastovým krytom.

Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Zakryjeme ich väčším skleneným pohárom obráteným hore dnom, prípadne ešte sklo prekryjeme bielou netkanou textíliou.

Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Pri niektorých druhoch je to už o približne 6 týždňov, iným to trvá mesiace, prípadne pri niektorých kroch a ružiach až do nasledujúcej jari.

Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Prvý rok vyžadujú našu zvýšenú pozornosť.

Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre. To môže trvať rok až dva.

Celý proces zakoreňovania odrezkov je finančne nenáročný a peniažky, ktoré by sme inak vydali za množstvo rastlín v obchode, môžeme použiť na niečo iné.

Text: Alan Titchmarsh
Foto: Sarah Cuttle/Gardener´s World
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

5 základných spôsobov množenia trvaliek: Získajte nové rastliny spoľahlivo a jednoducho Krok za krokom: Pestujeme ruže z odrezkov. S týmto postupom to hravo zvládnete Zaobstarajte si nové muškáty zadarmo pomocou odrezkov Floxy: Rozmnožte si obľúbené trvalky pomocou koreňových odrezkov Fotonávod: Rozmnožujeme fuksie pomocou odrezkov Ako a kedy si môžeme rozmnožiť muškáty? Poznáme dva spôsoby

Urob si sámAko rozmnožiť monsteru? Je to jednoduché, avšak toto potrebujete vedieť!Urob si sámOdpad z jabĺčok nevyhadzujte! Poznáme výborný spôsob, ako ho môžete premeniť na domácu dobrotuDom z tehlyPodkrovný byt s odhalenými tehlovými múrmiASB.sk10 miest, ktoré sa oplatí navštíviť v Ríme: od slovenskej ambasády po park s výhľadom na akvadukt