Zabudnite na tuje! Takýto živý plot ozdobí každú záhradu

Dostavali ste dom a prišiel rad na oplotenie a premýšľate, ako si najlepšie uchrániť súkromie? Od susedov vás spoľahlivo oddelí nepriehľadná zelená stena. Viete, že si ju môžete vytvoriť aj z iných drevín ako len z opozeraných tují či vtáčieho zobu?

Môže ísť o dreviny kvitnúce, okrasné listom, plodmi či vždyzelené dreviny, ktoré vyniknú aj počas zimných mesiacov. Kvitnúci živý plot môže byť kombináciou viacerých druhov drevín.

Vhodným výberom možno docieliť, že časť z nich bude kvitnúť na jar, časť počas leta a ostatok zažiari na jeseň svojimi farebnými plodmi.

Zlatovka — Bohaté kvitnutie zlatovky podporí každoročný rez po odkvitnutí.

Očaria kvetmi

Vyššie a stredne vysoké kvitnúce živé ploty sa dajú vytvoriť zo známej zlatovky (Forsythia x intermedia). Táto drevina kvitne skoro na jar, ešte pred olistením, možno ju nechať rásť voľne, ale i tvarovať.

Na tvarované kvitnúce živé ploty je vhodný aj dulovec (Chaenomeles speciosa), ktorý kvitne bielymi alebo tehlovočervenými kvetmi, prípadne aj tavoľník (Spiraea x vanhouttei). Voňavými, nádhernými bielymi súkvetiami sa popýši pajazmín (Philadelphus coronarius), ktorý lepšie vynikne ako voľne rastúci živý plot. V čase kvitnutia ide o mimoriadne atraktívny ker, žiada si však rez, inak narastie do ohromných rozmerov.

Tavoľník je rovnako ako budleja lákadlom pre motýle.

Vo forme voľne rastúceho aj tvarovaného živého plota sa dá pestovať kéria (Kerria japonica). Tá púta nielen bohatými žltými kvetmi, ale počas zimy aj lesklými zelenými výhonkami.

Čoraz obľúbenejšie sú v živých plotoch muchovníky (Amelanchier lamarckii) – na jar kvitnú bielymi kvetmi a na jeseň sa im zasa pekne vyfarbujú listy. Použiteľný je aj trojpuk (Deutzia magnifica) či kolkvícia (Kolkwitzia amabilis). Obe dreviny sú pestovateľsky nenáročné, rýchlo rastúce, dorastajú do výšky až 3 m. Najkrajšie sú v čase kvitnutia na konci jari vďaka svojim jemne ružovým kvetom.

Klasikou je orgován (Syringa vulgaris), prípadne menej odnožujúci orgován čínsky (Syringa chinensis). Menej známa, no o to príťažlivejšia je tavoľa (Physocarpus opulifolius), ktorá má viacero pekných kultivarov. Jeden konkrétny – ’Diabolo‘ – má nápadné bordové listy a jemne ružové súkvetia. Ide o naozaj prekrásne spojenie.

Ruže — Na tvorbu nepreniknuteľných zákutí sú vhodné aj sadové ruže, ktoré okrem kvetov na jeseň prekvapia i liečivými plodmi.

Počas leta vo forme voľne rastúceho živého plota zažiari budleja (Budleia davidii) – láka motýle a vyhovujú jej suchšie a slnečné miesta s vyšším obsahom vápnika v pôde. Efektný je skôr mohutnejší ker.

Pri výsadbe väčšiny krov počítajte s 2 až 3 rastlinami na 1 m. Živé ploty spravidla obľubujú slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou.

Vavrínovec alebo krušpán?

Vždyzelený krušpán (Buxus sempervirens) je atraktívny po celý rok, je vhodný na tvorbu nižších až stredne vysokých živých plotov do výšky 1,5 m. Jeho nevýhodou je pomalší rast. Na 1 m sa vysádza približne 6 ks rastlín. V posledných rokoch trpí inváziou agresívneho škodcu– vijačky krušpánovej, ktorá dokáže v priebehu niekoľkých dní zlikvidovať celý porast. Preto treba byť ostražitý a počítať s tým, že v prípade potreby bude nutné použiť chemickú ochranu.

Vždyzelené kry — Vždyzelené dreviny sú málo premenlivé. Živý plot sa časom môže „okukať“. Aby nepôsobil nudne, využite ho ako kulisu iných okrasných kvetov.

Vavrínovec (Prunus laurocerasus) má väčšie lesklé listy. Dorastá až do výšky 2 m, napríklad kultivar ’Rotundifolia‘. Vavrínovec prosperuje na polotienistom mieste (krušpán znesie slnko aj polotieň). Vysádzať treba aspoň 4 rastliny na 1 m. Obe dreviny sú vhodné na tvarovanie, dokonca je to oveľa lepšia alternatíva, ako ich ponechať rásť voľne.