Možno to znie neuveriteľne, ale faktom je, že hmyz v našej prírode z rôznych príčin pomaly, ale isto vymiera. Vhodnou výsadbou v záhrade však môžeme aj my prispieť k zvráteniu tohto trendu.
Intenzifikácia poľnohospodárstva spojená s nadmernou chemizáciou a neustály tlak rozrastajúcich sa ľudských sídiel sa podpísali na tom, že množstvo druhov rastlín a živočíchov stratilo v prírode svoj priestor na život.
Hmyz ubúda aj na Slovensku
Dlhé roky sa predpokladalo, že tieto problémy postihujú najmä ostatné krajiny a Slovenska s jeho unikátnou prírodou sa to netýka. Čoraz viac však aj slovenskí vedci upozorňujú na to, že pokiaľ sa chceme vyhnúť nepríjemným scenárom (strata rastlinných a živočíšnych druhov), musíme vo svojom správaní niečo zmeniť.
Najvýraznejšie sa to týka kultúrnej krajiny, kde v mnohých prípadoch cieleným ničením mokradí, stromoradí a remízok vznikajú nekonečné pláne bez života. V takýchto prípadoch neostáva organizmom na výber nič iné, len sa presunúť na iné, bezpečnejšie miesta na život. A práve tu sa ukazuje sila prírodných záhrad a sadov, ktoré aj napriek malej výmere dokážu poskytnúť živočíchom útočisko. Záhrady pritom nemusia nevyhnutne plniť funkciu miesta ich „trvalého“ pobytu, ale môžu sa stať aj akýmisi „čerpacími stanicami“ pri ich migrácii naprieč krajinou. Okrem odpočinku sa tam hmyz môže nasýtiť nektáru z kvetov, drobné cicavce sa napijú z malých napájadiel v čase horúceho leta a vtáky si čo-to zobnú zo zeme.
Naopak, sterilne zariadená záhrada spôsobuje úplne opačný efekt – živočíchy so slabou schopnosťou pohybu tam často hynú pre nedostatok potravy alebo takéto plochy fungujú v krajine ako bariéra, cez ktorú nerady prechádzajú či prelietajú.
Ak nás život v záhrade fascinuje a tešíme sa z každého motýľa či včely, vzdelávaním môžeme svoj malý kúsok prírody vycibriť na hotovú oázu života. V tomto ponímaní naberá pojem „ekologické hospodárenie“ oveľa širší rozmer, prináša potešenie z objavovania nového, a to všetko ruka v ruke s estetickým vzhľadom našej záhrady.
Prírode blízky trávnik
Záhradkári sa zväčšia delia na dva „tábory“ – tých, ktorým lichotí homogénnosť starostlivo udržiavaného trávnika, a tých ostatných, ktorí, naopak, vidia krásu postupne rozkvitajúcich rastlín v ňom. Oba prístupy prinášajú so sebou pozitíva aj negatíva. Kým pri údržbe týchto plôch nedochádza k priamemu ohrozeniu prírody, napríklad jedovatými postrekmi, sú oba v záhradnej praxi akceptovateľné.
Z pohľadu prírodných procesov však, pochopiteľne, vyhráva porast podobajúci sa na nízko kosenú lúku. Takýto prvok je dôležitou súčasťou každej ekologicky obhospodarovanej záhrady. Práve v jarných mesiacoch v ňom kvitnú dôležité rastliny, ako púpava, sedmokráska či zádušník, ktoré poskytujú prebúdzajúcej sa faune jedny z prvých zdrojov potravy.
Živočíchy cez takéto plochy aj výrazne ochotnejšie migrujú, čo sa v prípade užitočných druhov, napríklad predátorov škodcov, odrazí na rýchlosti, akou zasiahnu voči svojej koristi v rôznych častiach záhrady. Nízke lúčne porasty kosíme po odkvitnutí rastlín a postupne, po menších plochách. Ak máme radi motýle, takýmto spôsobom zabránime tomu, že ich húseniciam pokosíme všetky dôležité rastliny naraz.
Bez kvitnúcich bylín ani „na krok“
Vďaka posunutému spektru vidí hmyz farby odlišne ako my. V procese evolúcie si to „uvedomili“ aj rastliny, čoho výsledkom sú rôznorodé farby a tvary kvetov. Vďaka nim dokáže rastlina prilákať hmyz tak, aby si radšej sadol na jej kvet a nie na kvet konkurenčnej rastliny. Odmení ho chutným nektárom, pričom sa spolieha na to, že sa na hmyz nalepí peľ, ktorý prenesie na inú rastlinu (opelenie).
Hmyz najviac priťahuje fialová farba, následne žltá a biela. Pri pohľade na rozkvitnutú záhradu tak nie je prekvapením, že najčastejšie včelami navštevované kvety rastlín nesú práve tieto farby. Aby sme skĺbili príjemné s užitočným, nemôžu tieto rastliny v našej záhrade chýbať.
V skorom jarnom období to môžu byť napríklad modrice (Muscari), v polotieni stromov tavolín (Eranthis hyemalis) či pečeňovník (Hepatica). Pôsobivú scenériu dotvorí aj šafran (Crocus) alebo rôzne druhy korunkoviek (Fritillaria imperialis). Ak chceme pomôcť čmeliakom, tie počas jari uvítajú kvitnutie rôznych druhov šalvií (Salvia), kocúrniky (Nepeta), ale aj okrasné druhy cesnakov, tarice (Alyssum saxatile) či pivónie (Paeonia) a veroniky (Veronica). Trúfnuť si môžeme aj na liečivý kostihoj (Symphytum).
Letné obdobie ponúka širokú paletu rastlín, ktoré sú vhodným zdrojom nektáru a peľu pre motýle, včely a iné opeľovače. Na vlhkých stanovištiach môžeme vysadiť impozantnú žltušku (Thalictrum), ale aj vojnovku (Polemonium). Množstvo chutnej potravy pre hmyz vyprodukuje aj astilba (Astilbe arendsii), hlaváč (Scabiosa caucasica), kráska (Coreopsis), šuškarda (Liatris spicata), kokarda (Gaillardia pulchella), agastache (Agastache foeniculum) či večernica (Hesperis matronalis). Určite by nemali chýbať rôzne kultivary kotúčov (Eryngium) a ježibaby (Echinops).
Neskoré leto doplní rozchodníkovec (Sedum spectabile), angelika (Angelica gigas), astry (Aster) a ploštičník (Cimicifuga ramosa).
Ako vybrať kry, aby kvitli celú sezónu
Častou chybou pri tvorbe prírodnej záhrady je nevedomý nákup rastlín s približne rovnakým obdobím kvitnutia. Nie je preto na škodu vopred si napísať, ktoré rastliny nás vzhľadom a vlastnosťami zaujali, a následne ich podľa obdobia kvitnutia zoradiť. To pomôže zistiť, či netreba doplniť ďalšie druhy alebo upraviť výber.
Fakt, že záhrada bude rozkvitnutá od predjarného obdobia priebežne až do jesene, poteší nielen naše oko, ale aj živočíchy. Tie sa po zime potrebujú napásť sladkého nektáru a výživného peľu, aby nabrali energiu do novej sezóny. Na jeseň si zas pripravujú zásoby na prečkanie obdobia chladu.
Potravový zdroj tvoria počas roka nielen byliny, ale aj stromy a kry. Jar je sprevádzaná kvitnutím ovocných drevín, najmä jabloní, hrušiek či čerešní. Pokiaľ máme v záhrade alebo jej okolí miesto, prebúdzajúce sa živočíchy poteší kvitnúca lieska (Corylus) a vŕba rakytová (Salix caprea). Dekoračný a užitočný je aj lieskovníček (Corylopsis), skoro kvitnúca mahónia (Mahonia bealei), elegantný pieris (Pieris japonica), rododendrony (Rhododendron), okrasný zemolez (Lonicera), hloh (Crataegus laevigata), ríbezľa krvavá (Ribes sanguineum), vavrínovec (Prunus laurocerasus) či kalina (Viburnum).
Leto je sprevádzané dlhými obdobiami sucha, ktoré hmyzu pomôžu prekonať kvitnúce dreviny, napríklad pestro sfarbená škumpa (Cotinus coggygria), cezmína (Ilex aquifolium), tavoľa (Physocarpus opulifolius). Babie leto krásne doplní rozkvitnutý bradavec (Caryopteris × clandonensis), perovskia (Perovskia atriplicifolia) či dlho kvitnúce hortenzie (Hydrangea aspera).
Krásna pre nás, užitočná pre prírodu
Ekologické zákonitosti platia v plnej miere aj v našej záhrade, ktorá je súčasťou prírody. Ideálnym príkladom dobre fungujúcich prírodných vzťahov a procesov je prales, kde vďaka ohromujúcemu množstvu organizmov a ich vzájomných interakcií vzniká stabilné spoločenstvo, v ktorom sa nedokáže presadiť žiaden škodca.
Naopak, rozsiahla monokultúra rastlín je naplno odkázaná na pomoc človeka formou pesticídov, v opačnom prípade vplyvom škodcov zaniká.
Záhrady sú odrazom našej kreativity, časových a aj finančných možností. Ak sa stane, že sa dlhodobo nemôžeme starať o časti pozemku, vhodným riešením je výsadba rôznych druhov nenáročných stromov a krov. Ak ich vyberieme rozumne, vytvoríme aj skvelé prostredie pre živočíchy. Neobrábanú pôdu môžeme premeniť aj na kvetnatú lúku z čoraz širšej palety dostupných lúčnych zmesí. Podobné jednorazové realizácie môžu byť napríklad zaujímavým darčekom pre našich blízkych.
Čo všetko žije v prírodnej záhrade?
Čmeliaky
Vytvárajú jednoročné hniezda zložené z kráľovnej a niekoľkých desiatok robotníc. Skoro na jar pozorujeme mladé kráľovné veľkého vzrastu, ktoré hľadajú nektár a peľ pre prvú generáciu plodu. V priebehu jari ich aktivita poklesne a nahradia ich prvé drobné robotnice.
Na rozdiel od ostatných opeľovačov lietajú vonku za každého počasia. Pohybom krídel sa dokážu zohriať aj na teplotu okolo 30 °C, čo im umožňuje lietať, aj keď je chladno. Vďaka tomu dokážu rastliny opeľovať aj počas nečakaného ochladenia. Obľubujú porasty hluchaviek, šalvií, zvončekov a materinej dúšky. Väčšina druhov hniezdi v dutinách v zemi. Často zahniezdia aj v komposte, preto sme pri práci s ním obozretní, aby sme hniezdo zbytočne nepoškodili.
Motýle
Isto každého v záhrade potešia vznešene lietajúce motýle. Práve ony patria k hmyzu, ktorý ťažšie znáša rozsiahle plochy monotónnych trávnikov.
Každý pohyb krídel vyžaduje veľké množstvo energie, ktorú dopĺňajú pitím nektáru. Tú potrebujú pri vyhľadávaní nielen partnerov, ale aj živných rastlín, ktoré sú nutné na nakladenie vajíčok a vyživenie lariev. Pestrosť fauny motýľov zvýšime výsadbou medonosných rastlín, najmä s rúrkovitými kvetmi, a ponechaním niektorých častí záhrady pre rast rôznych pôvodných lúčnych druhov rastlín.
Vtáky
Vyššia aktivita hmyzu v záhrade priláka aj množstvo hmyzožravých vtákov. Isto sa tam z času na čas mihne lastovička, belorítka či drozd. Lastovičky prilietavajú z teplých krajín v priebehu jari, keď je už u nás príroda prebudená. Pestrý potravový zdroj v podobe hmyzu nasýteného peľom a nektárom predstavuje pre ich mláďatá nenahraditeľnú výživu.
Príroda je v potravových reťazcoch neúprosná, no možno aj náš prístup k hospodáreniu môže rozhodnúť, koľko vtáčat sa v okolitých hniezdach dožije dospelosti.
Pestrice
Je to skupina múch, ktorú spoznáme podľa sfarbenia a zároveň podľa špecifického letu, pri ktorom sa dokážu dlho vznášať na jednom mieste ako vrtuľník. Dospelce prelietavajú z kvetu na kvet, pričom sa živia nektárom a peľom.
Na rozdiel od ostatných opeľovačov veľmi ochotne migrujú naprieč celou krajinou, pričom dokážu prekonať veľké vzdialenosti. Z tohto dôvodu sa radia k najlepším opeľovačom. Ich larvy sa vyvíjajú na rastlinách, kde požierajú vošky, strapky a červce. Tieto mimoriadne užitočné živočíchy prilákame na drobnokveté astrovité, prípadne mrkvovité druhy rastlín.
Osy
Možno to niektorých prekvapí, ale osy sú tiež dobrými opeľovačmi. Najmä osíky rodu Polistes môžeme teraz na jar často pozorovať na kvetoch, ako si pochutnávajú na nektári.
Hoci nám ku koncu roka môže prekážať ich túžba po sladkom ovocí, počas roka veľmi výrazne regulujú lietajúce muchy a húsenice škodcov v zelenine. Ulovenou potravou kŕmia svoje hladné mäsožravé larvy v hniezdach.
Samotárske včely
Oproti včele medonosnej žijú solitérnym spôsobom života. V našej faune rozoznávame viac ako 600 rôznych druhov. Vytvárajú si chodbičky v pôde alebo si upravujú dutiny v mŕtvom dreve či v murive. Tam neskôr vnášajú peľ z rastlín, naň kladú vajíčka, z ktorých sa vyvíjajú nové jedince.
Veľká časť druhov zachytáva svoj peľ na brušnú ochlpenú stranu tela, skade im počas návštev kvetov často opadáva. Tým, že ich peľozberný aparát má svoje nedostatky, veľmi dobre opeľujú rastliny – výrazne lepšie ako včela medonosná.
Ježkovia
Ježkovia isto ocenia, keď sa v záhrade bude potulovať viac hmyzu. A to nielen na jar, keď sa chystajú samice ježkov dojčiť svoje mláďatá, ale aj na jeseň, keď si chystajú zásoby tuku na zimu. Veľmi ochotne si spestria svoj jedálny lístok rôznymi chrobákmi loziacimi po zemi.
Chrobáky
Na peli kvetov si veľmi rady pochutnávajú aj stovky druhov chrobákov, pričom ich larvy sa môžu vyvíjať v úplne odlišnom prostredí. Najmä druhy, ktoré pri hľadaní vhodných hniezdisk prekonávajú veľké vzdialenosti, si na rozkvitnutých stromoch a kroch veľmi rady oddýchnu.
Netopiere
Po západe slnka je väčšina z nás schovaná doma. Prichádzame tak o divadlo na oblohe v podobe lietajúcich netopierov. Tie lovia nielen nočné motýle a iný hmyz, ale aj včely a ďalšie opeľovače, ktoré sa pokúšali opeľovať čo najdlhšie do zotmenia. Každý večer dokážu uloviť vyše 3000 komárov, vďaka čomu tlmia invázie tohto nepríjemného hmyzu. Hniezdia v povalách a iných dutinách domov, v bútľavých stromoch a v skalných štrbinách.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Včela medonosná možno nie je naším najdôležitejším opeľovačom. Poznáte tieto tvrdo pracujúce druhy?
Využite v boji proti škodcom prírodu. Títo prirodzení zabijaci si zaslúžia vašu pozornosť
Pestrice, postrach všetkých škodcov
Poznáte dreváre? Sú to naše najväčšie samotárske včely
Kutavky, priateľky arachnofóbov a staviteľky hlinených džbánov
10 možností, ako pomôcť živočíchom prezimovať
ahojte, existuje nejaky prirodny, resp iny overeny sposob ako sa zbavit mnozstva…