V úžitkovej záhrade sa venujeme predpestovaniu zeleniny, chystáme nožnice na ďalšie rezy a prihnojujeme ovocné stromy. Ideálny čas je aj na založenie teplého pareniska.
Začíname s predpestovaním zeleniny
Od februára začíname s vysievaním najmä teplomilných druhov, ako je paprika vrátane niektorých odrôd čili, baklažán, ale aj zeler. Okrem kvalitných certifikovaných semien, čerstvého výsevného substrátu a vhodných nádob je základom úspechu dostatok svetla a teplo, zaručí nám to najmä skleník.
Od polovice februára do vykurovaných skleníkov vysievame aj osivá hlúbovín, napríklad skorej hlávkovej kapusty, karfiolu a kalerábu i hlávkového šalátu na predpestovanie priesad. Vyskúšať môžeme aj predpestovanie bôbu.
Ku koncu mesiaca sa už dá vysievať aj do nevykurovaných skleníkov, pokiaľ ide o konkrétne zeleninové druhy, je to reďkovka, šalát, mrkva a jarná cibuľka. Vysejme si aj valeriánku. Je to lahodná a stále málo docenená šalátová alebo prílohová zelenina. Rozhodnúť sa môžeme aj pre fenikel či artičoku, ktoré sa vysievajú na konci mesiaca.
Vysádzame cesnak
Ak sme nestihli vysadiť cesnak na jeseň minulého roka, môžeme strúčiky vysadiť teraz, no až vtedy, keď rozmrzne pôda, ideálne koncom februára. Vhodné na výsadbu v tomto období sú však len jarné odrody. Vysádzame pevné namorené strúčiky najlepšie do mierne skyprenej pôdy na slnečnom mieste a vždy tak, aby medzi vrcholom strúčika a povrchom terénu bolo asi 8 cm pôdy. V riadku dodržiavame vzdialenosť 8 – 10 cm od seba.
Zakladáme teplé parenisko
Na jeho založenie potrebujeme čerstvý, ideálne konský hnoj. V parenisku vyhĺbime jamu do hĺbky asi 80 cm. Na jej dno dáme hnoj a zasypeme ho pôdou alebo záhradníckym substrátom. Počas rozkladu hnoja sa do okolitej pôdy začne uvoľňovať teplo, čo podporí klíčenie a rast mladých rastlín. Môžeme tu predpestovať priesady rôznych druhov zeleniny, ale aj získať prvú rýchlenú zeleninu na konzumáciu.
Krok za krokom: Vysievame zeler
Začať musíme skoro, predpestovanie zelerových priesad totiž trvá dlhšie. Platí to pre buľvový aj stonkový zeler a ich odrody. Vhodným stanovišťom je v tomto období buď vykurovaný skleník, alebo dostatočne svetlý okenný parapet, kde sa vyplatí vyskúšať miniparenisko.
- Substrát uprednostníme supresívny (obsahuje užitočné huby) alebo použijeme iný kvalitný výsevný substrát. Keď sa vo vnútri trochu ohreje, naplníme ním výsevné misky.
- Výsev zrealizujeme naširoko a nie veľmi nahusto. Vysievame pomedzi prsty, osivo si vyberáme z dlane, kde sme si semená z vrecúška vysypali.
- Osivo pritlačíme k substrátu a zakryjeme veľmi tenkou vrstvou výsevného substrátu. Napokon dobre zavlažíme a misku umiestnime na svetlé a teplé miesto.
Na čo nezabudnúť
- V teplejších lokalitách už koncom mesiaca vysievame do voľnej pôdy hrach a mrkvu. Pôda by však pred výsevom mala trochu obschnúť.
- Prihnojíme ovocné stromy kompostom, koncom mesiaca už aj draselným či fosforečným hnojivom.
- Odstránime konce výhonkov egrešov, ktoré boli v minulom roku napadnuté americkou múčnatkou.
- Pokračujeme v reze jadrovín a nepremeškáme optimálnu príležitosť na zimný rez viniča.
- Ošetríme stromy s glejotokovými ranami. Zaschnutý glej odstránime ostrým nožom a vyčistené miesto zatrieme štepárskym voskom.
- Odoberáme vrúble. Ideálne sú dlhšie jednoročné výhonky s kvalitne vyvinutými púčikmi.
Text: Daniel Košťál
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…