Zakladanie kvetinových lúk je ekologickým trendom, ktorý si rýchlo získava svojich nadšencov. Dôležité je však vedieť, čo od kvetinovej lúky môžeme očakávať a ako sa o ňu starať.
Kvetinová lúka najlepšie zapadne do vidieckeho alebo chalupárskeho prostredia. Za určitých podmienok môže aj v modernom mestskom prostredí vyzerať pôsobivo. Je potrebné si uvedomiť, že kvetinová lúka nie je tým, čím je klasický trávnik. Nepôsobí uhladeným dojmom a má prirodzenejší charakter. Nie je celkom vhodná na rôzne aktivity, ako sú hry, športovanie či stolovanie. Nehodí sa do záhrad peľových alergikov a ani tam, kde môžu byť hrozbou napríklad včely. Aj preto sa v záhradách kombinujú plôšky s pochôdznym trávnikom a málo frekventované miesta sú vyhradené práve lúke.
Ako živá učebnica
Kvetinová lúka je však významným ekologickým prvkom záhrady, dokáže prilákať množstvo užitočných živočíchov, prekrásne motýle, je miestom, kde počas sezóny vyrastajú aj mnohé liečivé rastliny. Pre deti je malým rajom a učebnicou v jednom – môžu pozorovať jej rozmanitosť a život v nej. Pohľad na rozkvitnutú kvetinovú lúku upokojuje. Dôležité je vedieť, že nie vždy v roku pôsobí kvetinová lúka príťažlivo, niekedy dokonca vyvolá pocit, že ide o mierne zanedbanú plochu. Je to však prirodzená súčasť tohto prvku a je potrebné sa s tým stotožniť.
Vyberáme osivo
Kvetinovú lúku si môžeme založiť len s využitím špeciálnej osivovej zmesi, ktorá sa dá zakúpiť u osvedčených producentov, prípadne v niektorých záhradníctvach a hobbymarketoch. Nie je však lúka ako lúka. V ponuke špecializovaných firiem nájdeme rôzne typy lúk podľa stanovištných podmienok, ako napríklad lúky do suchých, horských či nížinných oblastí. Rešpektovať podmienky našej záhrady a vhodnosti osiva je dôležitý základ úspechu. Pred založením kvetinovej lúky nie je na škodu prejsť sa po okolí a zistiť, čo tam prirodzene rastie.
Okrem stanovištných podmienok je na výber aj charakter lúky, napríklad chalupárska, zámocká, voňavá, liečivá alebo motýlia lúka. Perličkou je aj možnosť výberu farieb. Okrem pestrofarebných si môžeme zakúpiť bielu, žltú alebo modrú lúku.
Vhodné stanovište
Vo všeobecnosti zakladáme kvetinové lúky na slnečných až mierne polotienistých miestach. Ideálne sú stredne vlhké až suchšie pôdy, existujú aj zmesi pre vlhšie pôdy. Na obale každej zmesi zvyčajne nájdeme presné zloženie a názvy jednotlivých rastlín. Zastúpených rastlín býva pritom skutočne veľké množstvo. Rozmanitosť a druhová pestrosť je to, čím kvetinové lúky vynikajú a čo ich charakterizuje.
Kedy založiť lúku?
Využiť môžeme dva termíny, jarný a jesenný. Jarný termín je vhodný do vlhkejších oblastí a na miesta s ťažšou pôdou. Ideálnym mesiacom je apríl, skončiť s výsevom treba koncom mája až začiatkom júna, čiže v období, keď sa končí zvýšený výskyt zrážok. Pre suchšie a teplejšie oblasti a piesočnaté pôdy je vhodnejší jesenný výsev, ale až koniec jesene. Ak by sme vysievali skoro na jeseň, vyrástlo by veľa burín zo semien, ktoré sú v pôde, a pred zimou by sa horšie likvidovali.
Semená lúčnych rastlín klíčia postupne. Aj pri jesennom výseve vyklíčia niektoré až na jar, pričom využijú zimnú vlahu. Semená sa v pôde „nekazia“, ale čakajú na vhodný impulz z prostredia, aby vyklíčili.
Burina ako pomocník
Ako sme už naznačili, osivo kvetinovej lúky vzchádza nerovnomerne a veľmi pomaly. Je to tým, že sú zastúpené rôzne druhy rastlín. Ako prvé sa na ploche často objavujú rastliny jednoročných burín, ktoré sú v pôde. Netreba sa ich obávať, pretože aj v prirodzenom prostredí sú buriny predchodcom kvetinových lúk. Do istej miery sú dokonca užitočnými pomocníkmi. Korene jednoročných burín sú slabšie a drobnejšie, medzi ich krehkými stonkami je stále dostatok miesta na klíčiace semená lúčnych rastlín. Tým, že pôdu zatieňujú, udržiavajú potrebnú vlhkosť a chránia klíčiace semená pred silným slnkom. Keď však dosiahnu výšku asi 20 cm, pokosíme ich.
Kedy a ako kosiť kvetinovú lúku
- Na menších plochách využijeme klasickú kosačku alebo klasickú kosu. Pokosenú zelenú hmotu odstraňujeme.
- V sezóne, hneď po výseve, keď burina zo semien v pôde dosiahne výšku približne 20 cm, sa pre hustnúci porast dostáva k lúčnym rastlinám menej svetla a to je čas, keď ju treba pokosiť. Burinu pokosíme na výšku asi 5 cm a posekanú zelenú hmotu odstránime. Lúčne rastliny majú viac svetla, začínajú viac rásť a mohutnejú. Ak po určitom čase burina opäť vyrastie, môžeme ju pokosiť ešte raz.
- Druhou možnosťou, ako dopestovať kvetinovú lúku, je v prvom roku výsevu udržiavať celú plochu výsevu ako zelené strnisko s výškou asi 5 cm. Vtedy sa kosí raz mesačne. V prvom roku výsevu uvidíme len málo lúčnych rastlín, krása lúky sa objaví až v druhom roku.
- Počas zimy v prvom roku výsevu vyhynú jednoročné buriny a zostanú len lúčne rastliny, prípadne vyrastú nové. Tie vyklíčené z minulého roka už zvyčajne majú dobre vyvinuté korienky a sú pevnejšie. Skoro na jar sa zazelenajú, vyženú nové listy a rozkvitnú. V takýchto porastoch už jednoročná burina nemá šancu sa presadiť. Mladé lúčne rastliny však stále nie sú správne rozvetvené a mohutné. Ak chceme, aby druhy so slabším rastom zosilneli, môžeme lúku pokosiť, ale až po tom, čo odkvitnú margaréty. Druhýkrát zasa na prelome júla a augusta. Ak je však suché a horúce leto, druhé kosenie môžeme pokojne vynechať, aby sme nechtiac neprispeli k vyschnutiu porastu. Posledné kosenie uskutočníme na jeseň, v septembri.
- V nasledujúcich rokoch kosíme pravidelne 1 až 3x ročne, ide teda o veľký rozdiel oproti klasickým trávnikom. Dôležité je, aby sme kosili po dozretí a vypadaní semien, čím sa lúka neustále obnovuje.
Viete, že…
…kvetinová lúka sa nedá založiť tak, že lúčne semená nasypeme do trávnika? V konkurencii rýchlorastúcich vyšľachtených tráv by totiž pomalšie rastúce lúčne rastliny nemali šancu udržať sa a prežiť. Z rovnakého dôvodu nikdy nemiešame semená určené na založenie kvetinovej lúky s bežným trávnym osivom.
Text: Daniel Košťál v spolupráci s Planta naturalis
Foto: archív Planta naturalis, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Viete podla foto poradit o aku rastlinu sa jedna?