Záhradný odpad ako poklad: Ako premeniť lístie a rastlinné zvyšky na zdroj živín a prvky do záhrady

Zber vrcholí a nastáva obdobie, keď musíme zo záhrady pozberať nielen úrodu, ale aj množstvo pozberových zvyškov. Je škoda ich len tak vyviezť do zberného dvora, dajú sa spracovať a následne veľmi účelne využiť.

Tiež máte pocit, že je vaša záhrada na jeseň doslova zaplavená opadaným lístím, vetvičkami po reze a upratovaní, nehovoriac o zvyškoch z pestovanej zeleniny? Často je táto „hmota“ vnímaná ako nepríjemný odpad, a preto končí v zbernom dvore alebo na skládke.

Keď ju sami zo svojho pozemku vyvážame, dobrovoľne sa zbavujeme bohatého zdroja živín, ktoré by sme časom mohli vrátiť späť do pôdy. Napríklad aj menšia záhrada vydá na jeseň aj viac ako 200 kilogramov čerstvej hmoty. To je pomerne náročné na ďalšie spracovanie, aby bola záhrada uprataná a pripravená na zimu.

Snažme sa o stopercentné využitie produktov zo záhrady

Cieľom každého aspoň trochu ekologicky zmýšľajúceho pestovateľa je snaha o stopercentné využitie akéhokoľvek materiálu, ktorý vyprodukuje vlastná záhrada. Jednoducho povedané, žiadny organický materiál by nemal prekročiť hranice pozemku. Našťastie existuje veľa možností, ako s ním ďalej naložiť.

Na jeseň likvidujeme nielen burinu a zvyšky zelenín, ale aj obrovské objemy opadaného lístia, možno aj poslednú pokosenú trávu či drevo po orezaní stromov. Čo si počať so šiškami alebo semenami listnatých stromov, ktoré pod korunou v trávniku každý rok vytvoria doslova perinu? A čo s orechovým lístím, ktoré sa len tak nerozkladá? Poradíme aj s umiestnením kompostéra a tiež s tým, čo doň dávať a čo rozhodne nie.

1. Lístie ako univerzálny materiál

Na jeseň ho je všade toľko, že väčšinou nevieme, čo s ním. Pritom je to skvelý materiál na kompostovanie, priame zapravenie do pôdy aj na mulčovanie, prípadne zakryté vetvičkami funguje ako zimná prikrývka chúlostivých rastlín.

• Prečo radšej lístie nevyviezť zo záhrady a prácu si neuľahčiť? Tým hlavným dôvodom je, že na tvorbu listov každý strom aj ker spotrebujú množstvo živín z pôdy, a práve tie sú v nich obsiahnuté. Perina z pestrofarebného opadaného lístia je vlastne budúce hnojivo. Trvá aj dva roky, kým sa rozloží do podoby, z ktorej si rastliny svojimi koreňmi dokážu vziať dôležité minerály.

• Do kompostu je vhodné lístie z ovocných stromov, javorov či jaseňov. Trošku komplikovanejšie je to s ťažšie rozložiteľným lístím dubovým, bukovým či hrabovým. Ak ich aj tak chceme kompostovať, najskôr ich rozdrvíme v záhradnom drviči alebo rozsekáme kosačkou. Tento krok výrazne podporí a urýchli rozklad akéhokoľvek lístia drevín aj listov trvaliek a tráv.

• Druhou možnosťou spracovania lístia je výroba listovky, ktorá má naozaj široké využitie. Dá sa použiť nielen ako náhrada rašeliny, ale aj ako kyslejšie hnojivo pre čučoriedky, kľukvy, rododendrony aj azalky. Listovkou sa dajú mulčovať aj záhony, hlavne voľne rastúce či tvarované živé ploty, záhony v podraste stromov i akékoľvek kyslomilné „jedlé“ aj okrasné kríky. Hoci sa nám vzhľadom na momentálny objem lístia môže zdať, že ho nevyužijeme v podobe listovky ani kompostu, isté je, že jeho objem sa pri rozklade zmenší približne na štvrtinu už aj tak nadýchaného materiálu.

• Keď sa lístie rozhodneme iba kompostovať, vždy ho rozdelíme do viacerých kompostérov. Lístie by v nich malo byť ideálne premiešané s inou hmotou. Jednotlivé vrstvy presypávame pôdou, dreveným popolom či akýmkoľvek iným materiálom bohatým na uhlík. Hrubej vrstve zloženej výhradne z listov sa vyhýbame, pretože môže dochádzať jeho k zapareniu a následnému hnitiu, ktoré je pri kompostovaní nežiaduce.

• Viete, že lístie rôznych druhov drevín je rôzne kyslé? Medzi najkyslejšie patrí to z orecha kráľovského, ktoré sa navyše v komposte zle rozkladá. Po rozdrvení ho v malom množstve môžeme kompostovať. Vždy je však dobré ho premiešať s listami iných drevín. Vieme si z neho vyrobiť aj o niečo kyslejšiu listovku.

• Pokiaľ máme i tak prebytky lístia, môžeme ho v tenšej vrstve na záhonoch pri jesennom rýľovaní aj priamo zakopať.

2. Tenké vetvy z drevín

Ak upratujeme naozaj dôkladne, určite po práci zostanú aj vetvy. Tie sa tiež dajú využiť. Hodia sa napríklad na dno novozaloženého kompostu, kde vďaka nim vznikne vzdušná vrstva, ktorá podporí rozklad ostatnej hmoty. Časom sa premenia na živiny bohaté hnojivo.

• Vrstvu z konárov uložíme predovšetkým do kompostérov z drevených lát alebo trámov, ktoré sú v priamom kontakte s voľnou pôdou. Počítame s tým, že približne po pol roku kompost trochu klesne, čo je spôsobené „zosadnutím“ tejto vrstvy a začatím rozkladných procesov v celom objeme kompostu.

• Tenšie suché vetvičky sa tiež dajú dobre použiť pri rozkladaní ohňa. Vychladnutý drevený popol neskôr pridáme do kompostéra.

• Rozhodnúť sa však môžeme aj pre štiepkovanie alebo drvenie v záhradnom drviči, a to najmä nesuché vetvy. Drvinu následne použijeme na mulčovanie podrastov pod stromami alebo prírode blízkych výsadieb okrasných i ovocných drevín, v menšom množstve aj kompostujeme.

3. Hrubé vetvy a kláty

Drevo stále patrí medzi najobľúbenejšie kurivo, preto sa ho nezbavujeme. Okrem kúrenia v domácnosti, použitia vo vonkajšom grile či ohnisku sú aj ďalšie spôsoby, ako ho využiť.

• Hrubšie klátiky zapustené do zeme poslúžia ako prírodné nášľapy v trávniku aj okrasných výsadbách. Hodí sa na to tvrdé či smolnaté drevo. I tak však kláty podsypeme desiatimi centimetrami štrku, aby sa pri dreve nedržala voda.

• Vytvoriť sa z neho dajú aj herné prvky pre deti alebo napríklad úkryty pre užitočné živočíchy.

• Založiť si môžeme aj vlastnú hubovú záhradku. Drevo môže časom obrásť napríklad rôznymi druhmi zdravej hlivy. Budeme k tomu potrebovať hrubšie kláty ideálne listnatých stromov, pomerne čerstvé. Do nich navŕtame dostatočne veľké otvory a do nich dáme hubovým mycéliom prerastené drevené klátiky. Dajú sa zakúpiť v špecializovaných obchodoch. Hubovú násadu môžeme i rozložiť do menšej jamy, na ňu položíme čerstvý drevený klát prihrnieme zeminou.

• Aj hrubšie vetvy sa dajú spracovať vo výkonnom záhradnom drviči či štiepkovači. Štiepkou po usušení zakúrime v kachliach alebo rozkúrime ohnisko. Je to tiež kvalitný mulčovací materiál.

4. Šišky a ihličie

Pri väčších druhoch ihličnatých stromov riešime otázku, ako využiť šišky alebo opadané ihličie. Hoci sú šišky krásne, na dlažbe alebo v trávniku nie sú užitočné, naopak, predstavujú tak trochu skryté nebezpečenstvo, pretože sa po nich dá ľahko pošmyknúť. Ani do kompostu sa nehodia. Keďže sú zložené z drevnej hmoty, ktorá je doplnená živicami, v komposte sa budú ťažko a veľmi pomaly rozkladať.

• Šišky sú spoľahliví pomocníci pri zakladaní ohňa. Obsahujú totiž veľa živice, ktorá veľmi dobre horí. Založíme nimi oheň v grile, ohnisku alebo v domácom krbe.

• Ďalšou možnosťou ich využitia je stavba hmyzích domčekov. Sú ideálnym prírodným materiálom na zabývanie rôznych druhov hmyzu a ich lariev. Stačí ich umiestniť na vhodné miesto, napríklad aj do hmyzieho hotela, a zaistiť pletivom, aby sa nerozkotúľali von.

• Dajú sa použiť aj ako súčasť „pocitového“ chodníčka, ktorý slúži na masáž chodidiel pri chôdzi naboso. Do ďalších častí chodníčka dáme napríklad štrk, okruhliaky, štiepku alebo napríklad piesok.

• Šišky v podraste ihličnanov nemusíme zbierať, tvoria prirodzenú opadanú hmotu spolu s ihličím.

• Napokon, aj ihličie môže byť „tvrdým orieškom“. V komposte sa totiž rozkladá len veľmi pomaly a výrazne ho okysľuje. Pokiaľ to len trochu ide, radšej ho pod ihličnanmi prirodzene ponechávame ako mulč, prípadne ho v menšom množstve spracujeme spolu s listami listnatých drevín na kyslejšiu „opadanku“, ktorou potom mulčujeme záhony s čučoriedkami alebo rododendronmi.

• Aj keď opadané ihličie tvorí prirodzený mulč v podrastoch stromov, z dlažieb a hlavne z trávnika ho dôkladne odstraňujeme. V trávniku je navyše príčinou nechceného okysľovania pôdy, čo súvisí aj s rastom machu. Ako riešenie sa ponúka častejšie hrabanie pomocou tzv. švédskych hrablí, ktoré trávnik aj pôdu ľahko našuchoria a zároveň odstránia i mach. Trávnik tiež častejšie hnojíme, aby sa znížila prirodzená kyslosť pôdy.

5. Spracovanie burín

Burinou sa rozumie každá rastlina, ktorá na záhonoch vyrástla bez nášho pričinenia a určitým spôsobom tu škodí. Buriny sa delia na jednoročné a vytrvalé, pričom niektoré z nich sú naozaj nepríjemní súperi.

• Mladú, ešte nekvitnúcu burinu s výškou do desiatich centimetrov môžeme po vytrhnutí na nemulčovaných záhonoch pokojne nechať ležať, korene však nesmú mať možnosť opäť zakoreniť. Rastliny na mieste uschnú a rozložia sa, čím sa zapoja do pôdneho kolobehu podobne ako zelené hnojenie alebo akákoľvek iná rastlinná hmota. Rovnako ich môžeme aj kompostovať.

• Zložitejšiu situáciu predstavujú buriny s podzemnými výbežkami. Žihľavu, pupenec, bršlicu alebo pýr určite nekompostujeme. Ich odnože sú neskutočne odolné a pri bežnom záhradnom kompostovaní, pri ktorom sa nedosiahnu vysoké teploty, nedôjde k ich zničeniu. Dobrou voľbou je ich spálenie alebo ponechanie niekoľko týždňov v nádobe s vodou, kde sa rozložia. Vznikne z nich tekuté domáce hnojivo, ktoré neskôr použijeme na prihnojenie zeleninových záhonov aj na zavlaženie kompostu. Odnože rastlín tiež môžeme nechať uschnúť napríklad v debničke pod strechou. Po niekoľkých mesiacoch môžeme túto sušinu bez obáv kompostovať alebo zakopať do pôdy.

• Podobne zložité je to aj s burinou, ktorá vykvitla. Jej semienka sú totiž zárukou, že záhradu tieto nezničiteľné rastliny len tak neopustia. Aj v ich prípade sa nájde riešenie. Rastliny odvezieme do priemyselnej kompostárne, kde budú semená buriny zničené vysokou teplotou pri kompostovaní. V malom množstve ich môžeme aj spáliť. Rozhodne ich nekompostujeme, semienka po rozhodení kompostu vyklíčia v záhonoch.

6. Plody zeleniny aj zeleninová vňať

Pokiaľ pestujeme zeleninu vo veľkom, možno ju všetku ani nestíhame zberať. Prebytky úrody môžeme bez obáv kompostovať.

• Väčšie plody je vždy vhodné rozdrviť alebo nakrájať na menšie kusy.

• Trošku komplikované je to s tekvicami, ktorých semienka neskôr v pôde ochotne klíčia aj ďalšie roky. Pokiaľ sa toho chceme vyvarovať, snažíme sa semienka z plodov vybrať a nasušiť. Ak si na nich nepochutíme my, doprajeme ich počas zimy vtákom, predstavujú pre ne výdatný zdroj obživy.

• Do kompostéra môžeme dávať aj ovocie, ktoré je otlčené. Plody napadnuté chorobami a škodcami však radšej odvezieme do zberného dvora alebo do kompostárne.

• Čo si počať so zeleninovou vňaťou, ktorej po každej zelenine ostáva veľa? Napríklad prebytky špenátu alebo rukoly môžeme bez obáv zarýľovať pred zimou do pôdy, postupne sa v nej rozložia. Zdravú vňať paprík, paradajok, póru, zvyšky listového šalátu alebo reďkovky môžeme kompostovať, prípadne zarýľovať do pôdy. Tuhšie výhony rastlín, ako sú stonky paradajok, paprík, sa do budúcej sezóny nestačia rozložiť, preto ich zarýľujeme len na tých záhonoch, kde to nebude na škodu pri pestovaní ďalšej zeleniny, prípadne ich nadrvíme, nastriháme či nasekáme a dáme na kompost.

• Úplne iný prístup vyžaduje vňať napadnutá chorobami a škodcami, čo býva časté pri paradajkách, zemiakoch, tekviciach alebo uhorkách. Plesňami napadnuté výhonky a listy do kompostu nepatria. V menšom množstve ich môžeme spáliť napríklad pri zakladaní ohňa, vo väčšom množstve ich radšej odvezieme do zberného dvora alebo kompostárne.

Galéria k článku

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Čo s lístím v záhrade? Aj to orechové sa dá pri zachovaní určitých pravidiel kompostovať Ešte stále máte v záhrade napadané lístie? Zlepšite pôdu v záhrade práve vďaka nemu Neurobte na konci sezóny chybu: Ako zazimovať úžitkovú záhradu 5 skvelých tipov, ako využiť opadané lístie Zazimujte záhradu správne: 8 činností, ktoré by sme nemali vynechať Ako využiť opadané lístie v záhrade? Skúste tieto metódy a už ho nebudete vyhadzovať!

Urob si sámPôdu do kvetináčov už nemusíte kupovať! S týmto návodom si pripravíte výživný substrát ľahko aj samiMôj domChcete mať muškáty krásne celú sezónu? Týchto 8 vecí sa oplatí dodržaťMôj domMáte v záhrade príliš suchú alebo veľmi premočenú pôdu? Takto zvýšite jej kvalituASB.skV Spišskom Podhradí začali s rekonštrukciou základnej školy, po jej skončení mesto výrazne ušetrí na energiách