Veverica obyčajná: Zaujímavosti z jej života očami biológa

Šuchot v korune stromov prerušovaný skákaním z konára na konár v nás vždy prebudí zvedavosť. Obraciame zrak nahor a ak budeme mať šťastie, zbadáme vevericu obyčajnú alebo aspoň jej veľký chvost.

Veverica obyčajná v lese — Foto: Shutterstock

Veverice nájdeme v literatúre pod rôznymi názvami, ako napríklad veverica stromová alebo veverička lesná. Môže sa potom zdať, že ich žije na našom území viac druhov. Zakaždým však ide o jediný druh, a to vevericu obyčajnú (Sciurus vulgaris).

Pomýliť nás môže i fakt, že sa tento živočích vyskytuje v niekoľkých farebných formách. Kožúšok môže mať sivohnedý, typický hrdzavohnedý, až takmer čierny. S bledšími jedincami sa najčastejšie stretávame v nížinných teplejších oblastiach, naopak, tmavšie formy prevládajú v horských chladnejších biotopoch. V takejto podobe ich nájdeme v celej Európe. Nevyskytujú sa len na Islande a na niektorých ostrovoch v Stredozemnom mori.

5 kusov na hektár

Veverica obyčajná sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska. Výnimku tvoria nížinné oblasti s nedostatkom remízok a hájov s prítomnosťou starších stromov. Vo Vysokých Tatrách sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 1 700 m n. m. V ideálnych podmienkach na jednom hektári lesa žije až päť jedincov.

Vedeli ste, že?

Veverica obyčajná je zaradená medzi chránené živočíchy našej fauny s celoročným zákazom lovu.

Život veverice

Párenie veveríc prebieha už na konci zimy, vo februári a marci. O jednu samicu bojuje viacero samcov, pričom k páreniu sa dostáva len ten teritoriálne najsilnejší. Následná gravidita trvá zhruba 40 dní. Za tento čas si samica vyhliadne vhodnú dutinu, v ktorej vystelie hniezdo a porodí mláďatá. Býva ich zvyčajne tri až päť. Prvé tri týždne sú bezsrsté. Samica sa o mláďatá stará sama. Nosí im potravu, až kým sa po 8 týždňoch neosamostatnia.

Pohlavnú dospelosť dosahujú v jednom roku života. Vďaka kožúšku pôsobia väčšie, ako naozaj sú, čo dobre dokumentuje ich hmotnosť. Vážia len asi 300 gramov. V našich podmienkach sa dožívajú približne šesť rokov. Ak veverica nezomrie prirodzene, zvyčajne sa stane korisťou výrov skalných, denných dravcov, mačiek divých, kún, líšok, či dokonca rysov.

Veverica obyčajná na strome — Mohutný chvost veverice obyčajnej slúži počas skoku ako kormidlo a aj ako padák. Foto: Shutterstock

Potrebujú aj staré stromy

Veverice obyčajné preferujú život v súvislejších lesoch rôzneho zloženia. Vek stromov je v ich prípade dôležitý, napokon, jej hlavnou potravou sú semená, ktoré produkujú stromy až od určitého veku. Ten je pri smrekoch a boroviciach asi 20 rokov, dubov zhruba 40 rokov a bukov až 80 rokov.

Okrem toho požierajú aj púčiky, kôru, machy, lišajníky, ovocie, huby, príležitostne aj hmyz, drobné vtáky a ich vajíčka. Na zimu si vytvárajú zásoby semien, pretože do zimného spánku neupadajú.

Veverica sa živí semenami — Hlavnou potravou veverice sú semená. Foto: Shutterstock

Zdatné skokanky

Vhodné podmienky na život pri pestrej druhovej skladbe drevín nachádzajú aj na cintorínoch, v záhradách či v parkoch. Mestské prostredie s dostatkom zelene im vyhovuje a vedia si zvyknúť na prítomnosť človeka. Vďaka dlhým pazúrom dokážu šplhať nielen po stromoch, ale aj po fasádach budov, pričom takto môžu „vykrádať“ jedlo z balkónov ľudí.

Vo vzduchu sú veľmi obratné a dokážu doskočiť až na vzdialenosť štyri metre. Pády zažívajú len výnimočne. Pomáha im mohutný chvost, ktorý neslúži len ako kormidlo počas letu, ale aj ako padák. Pomocou podkožného svalu na chrbte dokážu dokonca meniť jeho tvar.

Veverica obyčajná počas skoku — Drobná veverica dokáže preskočiť až 4 metre. Foto: Shutterstock

Nepôvodná veverica

V Európe sa v posledných rokoch šíri nepôvodný severoamerický druh – veverica sivá (Sciurus carolinensis). Bohužiaľ, je schopná vevericu obyčajnú konkurenčne vytlačiť, a to najmä v mestskom prostredí.

Zatiaľ sa objavila v Taliansku a vo Veľkej Británii, u nás ani v Českej republike nie.

Rady biológa: Ako prikrmovať veverice

Adrián vysvetľuje, čím môžeme prikrmovať vevericu, a tak jej s ohľadom na jej nízky výskyt v prírode pomôcť prežiť.

Ešte pred viac ako 100 rokmi sa ročne ulovili tisíce veveríc a ich kožušina sa používala ako platidlo. V posledných dekádach však ich populácie začali nevysvetliteľne prudko klesať. Preto bola veverica obyčajná zaradená medzi chránené živočíchy našej fauny s celoročným zákazom ich lovu. O to viac si ich výskyt v záhrade alebo aj v meste môžeme ceniť.
Ak sme spozorovali, že na naše kŕmidlo pre vtáky alebo na parapet okna občas príde i veverica, nachystajme jej pochúťku v podobe väčších semien, napríklad slnečnicových. Vhodné sú celé aj rozlúsknuté orechy, prípadne kúsky ovocia. Pozor, ovocie treba pravidelne meniť, aby nesplesnivelo. Využiť možno aj sušené ovocie. Ak ho kupujeme, vhodné je také, ktoré neobsahuje pridaný cukor. Kŕmime ich len dobre skladovanými kvalitnými surovinami.

Nezabúdame ani na prístup k čerstvej vode! Podobne ako vtáky a včely, aj veverice trpia v čase dlhotrvajúceho sucha. V miestach, kde žijú, by preto nemalo chýbať dostupné napájadlo v blízkosti stromov, po ktorých zvyknú loziť. Nezabúdame doň vložiť kamene a iné predmety, ktoré zabránia utopeniu drobnejších živočíchov. Nutná je i pravidelná výmena vody.
Pokiaľ žijeme v prostredí, kde sa veverica obyčajná nevyskytuje, nič nebráni prispieť k ich ochrane v miestach ich výskytu. O svoje okolie dbáme občianskym protestom proti často nezmyselnému výrubu vysokých drevín. Prebytočnými orechmi a semienkami rastlín ich možno prikrmovať počas zimy aj vo voľnej prírode mimo prírodných rezervácií.