Zamilovali ste sa do jazmínu? Pozor, akú rastlinu si domov donesiete!

Jazmín je fenomén, ktorý prináša značný zmätok do názvoslovia rastlín. Tento názov môže pomyselne pomenovávať až 5 rôznych rastlín. Pozrieme sa preto na to, ako sa odlišujú a o aké rastliny v skutočnosti ide.

Jazmín

Jazmín lekársky

Začnime teda jazmínom „najpravejším“ – a teda rastlinkou s vedeckým pomenovaním Jasminum officinale, po slovensky jazmín lekársky. Vynikne najmä vďaka svojej vôni, ktorou sú jeho biele kvety mimoriadne bohato obdarené. Je nielen krásna, ale aj veľmi intenzívna. Jazmín lekársky je popínavý a dorastá až výšky 12 metrov.

Pochádza z Ázie, ale pestovaný je vo všetkých teplotnými podmienkami vyhovujúcich oblastiach ako okrasná, ale aj liečivá rastlina. Je symbolom nevinnosti, čistoty, ale aj ušľachtilosti a elegancie. Využíva sa odnepamäti v kozmetike, ale aj v lekárstve, a tiež sa ním aromatizujú čaje, ktoré sú dodnes veľmi vyhľadávané. Je predmetom poetických pojednaní v umení, či už poézii, alebo aj výtvarnom vyobrazovaní. Našťastie pre nás je pomerne dobre pestovateľný ako izbová, resp. prenosná rastlina aj v našich podmienkach, takže sa môžeme jeho mýtickou ušľachtilosťou opájať aj my. V oblastiach sveta, v ktorých neklesajú teploty pod -5 °C, je možné pestovať ho vonku celoročne, v chladnejších oblastiach je opadavý.

Jazmín lekársky

Jazmín nahý

Druhým jazmínom, kde sa skutočne jedná o korektné botanické označenie, je jazmín nahý (Jasminum nudiflorum). Je populárny najmä pre svoje pomerne bohaté kvitnutie už počas zimy, záleží aj od charakteru daného obdobia. Mnohí si ho v kvete pravidelne mýlia so „zlatým dažďom“, ako sa ľudovo (a nie celkom správne) označuje zlatovka – teda Forsythia.

Jazmín nahý rastie ovísavo, ak má vhodnú oporu, často môžeme pozorovať, ako sa po nej dokáže celkom šikovne šplhať. V prípade tohto jazmínu však nemôžeme očakávať povestnú vôňu kvetov, avšak dĺžkou obdobia kvetu, a nemenej neobvyklým obdobím, ale aj bohatstvom kvitnutia, je to rozhodne cenný záhradnícky druh, ktorý stojí za pozornosť. Na rozdiel od ostatných jazmínov sú kvety jazmínu nahého žlté. Pestovateľsky je maximálne nenáročný a aj naše zimy zvláda bez ujmy.

Jazmín nahý

Vencovec kvetnatý – madagaskarský jazmín

Vencovec kvetnatý (Stephanotis floribunda), nazývaný aj madagaskarský jazmín, patrí medzi izbové rastliny. K svojmu laickému pomenovaniu zrejme prišiel vďaka výrazne voňajúcim súkvetiam a podobnosť nájdeme aj v jeho popínavom spôsobe rastu. Botanicky však s pravým jazmínom nie sú ani príbuzní, každý patrí do inej čeľade. Vo voľnej pôde (na rozdiel od kvetináčov) dorastá aj do 3 metrov, je vhodné preto myslieť na dobrú oporu. Na pestovanie je o niečo náročnejší. Aby pravidelne kvitol a celkovo dobre prospieval, je potrebné mu okrem vyhovujúcich podmienok zabezpečiť minimum zmien. Patrí k rastlinám, ktorým vyhovujú stabilné podmienky, dbáme, aby nebol vystavený teplotám nižším ako 12 °C. Obľubuje svetlé miesta, avšak bez priameho slnka.

Madagaskarský jazmín

Pajazmín vencový

Ďalším druhom, ktorý je laicky označovaný ako „jazmín“, je vonkajší mrazuvzdorný ker s omamne voňajúcimi kvetmi a jeho skutočné meno je pajazmín vencový – Philadelphus coronarius. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Kaukazu, je teda veľmi odolný a nenáročný. Dorastá až do výšky 4 metrov, pomerne dobre znáša rez, ale pre jeho prirodzený zjav je efektnejšie, ak rastie viacmenej voľne.

Kvety sú biele, omračujúco voňavé, poznáme kultivary plnokveté aj jednoduché. Prekvapivo sa objavujú aj kultivary bez vône, preto je vhodné si túto danosť overiť pred kúpením rastliny, aby nedošlo k sklamaniu. K jeho charakteristickým vlastnostiam bohužiaľ patrí aj to, že na ňom s obľubou vytvárajú masívne kolónie vošky. Ako sme spomínali, je veľmi odolný, takže naše zimy zvláda bez problémov.

Pajazmín vencový

Ľuľok jazmínovitý

Ďalším „jazmínom“, ktorý sa k svojmu označeniu dostal „neprávom a podvodom“, je ľuľok jazmínovitý – Solanum jasminoides. Ako už napovedá názov, tiež nie je botanicky príbuzný jazmínu. Spoločné znaky s jazmínom nájdeme v súkvetiach, ktoré sú však bez vône a podobá sa aj popínavým spôsobom rastu.

Pochádza z Brazílie a Chile, a teda je výborne stavaný aj na veľké úpaly. Veľmi dobre tiež znáša dažde a vietor. U nás sa pestuje obvykle ako letnička, napríklad ako previslá rastlina na balkóne, alebo do okenných kompozícií a kombinácií. Ak máme vhodné podmienky, je možné ho v chlade a na svetlom mieste prezimovať. Treba počítať s jeho pomerne mohutným a bujným rastom, pamätáme na to hlavne pri výsadbe v kombináciách v kvetináčoch. Vyžaduje si výdatnú zálievku a rovnako vhodné je aj intenzívne hnojenie, na čo reaguje skutočne bohatým kvitnutím.

Ľuľok jazmínovitý

K nesprávnemu pomenovaniu často nechtiac nabáda už obchodník

Pre úplnosť spomenieme ešte druhy jazmínov, ktoré do nášho zoznamu patria, avšak sú menej významné a u nás sa s nimi prakticky nestretneme – J.humile, J. floridum, J.nitidum, J. mesneyi, alebo významnejší J.sambac.

Ako môžeme vidieť, jazmínov aj „jazmínov“ máme naozaj dosť, čo často vďaka nesprávnemu pomenovaniu môže viesť k sklamaniu. Typickým príkladom je kúpa ľuľku v domnení, že sa jedná o jazmín a následne prichádza sklamanie z kvetov, ktoré nevoňajú. K týmto sklamaniam prispieva aj fakt, že ani predajcovia nedodržiavajú korektné označovanie. Následne tieto laické, ale nepresné označovania vnášajú do témy zmätky.

Na záver ešte jazykovedné okienko: Často sa stáva, že záhradkári píšu jazmín v tvare „jasmín“. Toto pomenovanie je prevzaté z češtiny, náš jazyk pozná len pomenovanie jazmín.

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock