Kým vonku vládne zima a väčšina organizmov prečkáva mráz v zimnom spánku, niektorí zástupcovia hmyzu predsa len nespia. Majú na to pádny dôvod – objavili zákutia v teple a s dostatkom potravy – naše zásoby potravín.
Ľudstvo sa naučilo skladovať rôznorodé potraviny už pred viac ako 10 000 rokmi. Ruka v ruke s meniacim sa životným prostredím sa niektoré druhy hmyzu naučili prítomnosť človeka využívať vo svoj prospech. Evolučne výhodnejšie bolo pre ne prečkať v chránenom príbytku ľudí než riskovať zamrznutie vonku. Okrem úkrytu tu našli aj dostatok potravy, čo im umožnilo rozmnožovať sa celoročne.
Tým, ako človek osídľoval svet, rozšírili sa spoločne s ním po takmer všetkých kontinentoch. Desiatky rôznych druhov tak súhrnne nazývame škodce skladových plodín. K najčastejším patria určite mole – správny názov je vijačka múčna (Ephestioa kuehniella), no nezaškodí predstaviť aj iných škodcov.
Črvotoč škodí nielen v dreve
Najznámejší je asi črvotoč chlebový (Stegobium paniceum), niekde uvádzaný aj ako červotoč chlebový, ktorý podľa archeológov trápil aj starých Grékov už pred viac ako 3 000 rokmi. Živí sa v podstate všetkým, čo obsahuje škrob – cereáliami, obilninami, sušenými rastlinami, ryžou, cestovinami, nepohrdne ani starým pečivom, čokoládou či sušienkami.
Je to vzdialený príbuzný črvotoča pásikového, známeho ako škodcu v dreve. Ide o nenápadné hnedé chrobáky veľké asi 3 mm. Hneď ako sa larva belavej farby nasýti na potravinách, zakuklí sa. Vyliahnuté imágo (dospelec) sa snaží čo najskôr spáriť, následne samica kladie aj viac ako sto vajíčok. Má zvyčajne tri generácie do roka. Znáša aj nízku vlhkosť, no larvy sa nedokážu vyvíjať pri teplotách pod 13 °C.
Prehryzie aj papierový obal
Pri skladovaní orechov, mandlí, obilia a múčnych výrobkov by sme sa mali mať na pozore pred plocháčom skladovým (Oryzaephilus surinamensis). Má výrazne podlhovasté telo dlhé asi 3 mm. Dokáže sa šikovne prehrýzť aj papierovým obalom. Vajíčka kladie priamo na potravu. Dospelé samice môžu žiť až jeden rok, pričom počas života nakladú aj vyše 350 vajíčok. V závislosti od teploty mávajú 2 až 8 generácií za rok.
Vyhľadáva najmä zásoby uskladnené pri vyššej vlhkosti a teplote. Jeho výskyt sprevádza aj rast rôznych plesní. Pri teplotách pod 18 °C sa zastavuje vývin lariev.
V teple je mu dobre
O niečo väčší je potemník skladový (Tribolium confusum) dosahujúci 3 až 6 mm. Má podlhovasté telo a hnedé sfarbenie rôznych odtieňov. Nájdeme ho nielen v zásobách obilnín, ale aj v sušenej zelenine a ovocí, v sušených hubách, granulách pre zvieratá, či v koreninách. Pochádza z Etiópie, no rozšírený je už prakticky po celom svete.
Vyhľadáva teplejšie prostredie (nad 20 °C), preto je častým škodcom najmä v bytoch. Dospelé samice môžu žiť až dva roky. Za svoj život nakladú až 450 vajíčok. Jeho prítomnosť prezradí špecifický kyslastý zápach. Napadnuté potraviny úplne znehodnocuje svojím trusom.
Fazuľa deravá ako ementál
Uskladnená fazuľa, hrach, bôb či sója sa môžu poľahky stať obeťou zrniarky fazuľovej (Acanthoscelides obsoletus). Dostala sa k nám zo severnej Ameriky. Meria asi 4 mm. Krovky nezakrývajú oblé telo po celej dĺžke, vďaka čomu sa koniec tela javí bledšie sfarbený. Samičky kladú vajíčka na vyvíjajúce sa struky v záhrade, no sú schopné ich klásť už aj na zozbieranú úrodu v sklade.
Vývin pri vyššej teplote môže trvať len 50 dní. Bielo sfarbené larvy majú vysokú spotrebu potravy a vďaka silným hryzadlám sa prehrýzajú do vnútra semien. Poškodenie môže byť sprvu nenápadné a viditeľné len po namočení semien. Pri väčšom napadnutí zostávajú semená deravé ako ementál. Tento druh neznehodnocuje len potraviny, ale aj semená uskladnené na jarnú výsadbu.
Rady biológa
Uskladnené potraviny, zeleninu či ovocie kontrolujeme. Adrián radí, ako predchádzať škodám.
- Skladujeme len dôkladne prebrané, vyčistené, prípadne vysušené suroviny. Počas skladovania zrnín dbáme na udržiavanie nižšej vlhkosti.
- Keď je to možné, dodržiavame nižšie teploty skladovania zimných zásob, nie však pod bodom mrazu.
- Ak to situácia vyžaduje, suroviny, ako napríklad strukoviny, obilniny, vylúpané orechy, môžeme sterilizovať uložením do mrazničky pri teplote -12 až -18 °C aspoň 48 hodín. Tento proces spoľahlivo usmrtí všetky štádiá škodcov. Niektorí dokonca radia fazuľu vložiť na cca 5 minút do 50 °C, má to zabíjať aj vajíčka strapiek. Po oboch procedúrach si majú semená zachovať klíčivosť.
- Na skladovanie používame sklenené alebo plechové nádoby s dobrým tesnením.
- Pred kuchynským upotrebením potraviny vždy dôkladne skontrolujeme.
- Napadnuté potraviny nevyhadzujeme do zberného kompostu a už vôbec nie do záhrady. Škodcov by sme tak mohli rozšíriť na nové stanovištia. Je lepšie ich spáliť alebo zakopať hlboko do zeme. Týmto spôsobom odstraňujeme celý zdroj nákazy.
Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Môj dom12 trikov, ako do záhrady pritiahnete opeľovače
Môj domAko spoľahlivo ochrániť v lete dom a záhradu pred otravným hmyzom
Môj domRozmnožili sa vám doma vínne mušky? Poznáme 6 jednoduchých tipov, ako sa ich zbaviť!
ASB.skZelený radar: Dáni riešia odpad na ostrove, Slováci zase medvede v okolí sídiel
tohtoročný "úlovok" Už niekoľko rokov si všímam na stromoch ,ze usychajú konce…