V horúcich dňoch môže byť polievanie záhrady náročné, najmä ak nemáte kvapkovú závlahu. Vyskúšajte nádoby „olla“, ktoré šetria vodu a udržujú rastliny v optimálnej vlhkosti. Ako ich vyrobiť a používať na záhone?
Zelenina v horúcich dňoch vyžaduje zálievku aj denne, prípadne obdeň. Pokiaľ nemáme kvapkovú závlahu a rastliny nemáme možnosť takto často zaliať, napríklad keď je záhrada na chalupe, skúsiť môžeme nádoby „olla“. Ide o nádoby z pálenej hliny bez glazúry, tvarom podobné bruchatej váze s uzáverom navyše. Zakopú sa do pôdy, napustia vodou a z pôdy trčiaci otvor sa uzavrie. Následne sa k nim sadia rastliny.
Pálená hlina – terakota – je porézny materiál, čo vidíme, keď ho namočíme (ostane chvíľu nasiaknutý) alebo na starých kvetináčoch s vyzrážanými minerálmi. Koľko rastlín vysadiť k jednej nádobe, si musí každý odpozorovať sám, keďže máme iné pôdne i mikroklimatické podmienky, môžeme mať inú veľkosť nádoby a aj rastliny sú rôzne „smädné“. Záleží tiež, ako často môžeme nádoby dopĺňať, no dá sa orientačne počítať napríklad s dvomi až so štyrmi paradajkami na jednu nádobu.
Ako vznikli „olla“?
Zavlažovacie nádoby „olla“ nie sú výmyslom dneška, písomné zmienky o nich boli objavené v starých čínskych knihách. Uvádza sa, že táto metóda zálievky je stará viac ako 2-tisíc rokov a používala sa najmä v polopúštnych a púštnych oblastiach, kde bolo nevyhnutné šetriť vodou. V porovnaní s bežnou zálievkou sa ušetrí aj polovica objemu vody.
Doma vytvorené zavlažovacie nádoby
Nádoby „olla“ vyrábané v rôznych veľkostiach sú pomerne finančne náročné, obzvlášť, keď by sme si ich kupovali v desiatkach kusov. Ľudia preto vymysleli ich výrazne lacnejšiu alternatívu, ktorú si vie vyrobiť každý sám doma z terakotových kvetináčov. Samozrejme, podmienkou je uzatvoriť otvor na odvod vody na dne kvetináča.
Možností, ako na to, je viac. Najjednoduchšie je použiť väčší terakotový kvetináč s priemerom približne 22 cm, uzavrieť otvor na dne, zakopať do pôdy a zaklopiť podmiskou. Jeho prednosťou je veľmi jednoduchá zálievka, za istú nevýhodu sa dá považovať plocha, ktorú zaberie kvetináč v úrovni terénu.
Ďalšou možnosťou je napodobenina „olla“ z dvoch rovnako veľkých, prípadne veľkostne príbuzných kvetináčov. Dobré je, aby sa do otvoru pre vodu zmestila hadica alebo aby sa pohodlne napĺňali pomocou kanvy. Ak je otvor primalý, dá sa opatrne zväčšiť pomocou vŕtačky a špeciálnych vrtákov. Ako spojovací a tesniaci materiál sa dá použiť priesvitný sanitárny silikón a v eko verzii včelí vosk. Práve pri použití včelieho vosku je dobré mať dve nádoby s priemerom tesne od seba, aby pri vložení jednej nádoby do druhej vznikla ryha, do ktorej necháme nakvapkať vrstvu vosku.
Použiť na „olla“ staré či nové kvetináče?
Lepšie je použiť nové. Používané mávajú na sebe belavé fľaky, čo je vyzrážaný vápnik a iné soli z vody, pôdy, prípadne hnojív. Póry v terakote sú nimi upchaté a horšie budú, prípadne nebudú prepúšťať vodu určenú na zálievku.
Nádoby „olla“ používame opakovane, ale tiež sa im opakovaným používaním upchávajú póry. Keď k tomu príde, namočíme ich do roztoku octu a vody, vápenaté usadeniny by sa mali rozpustiť a priepustnosť steny zlepšiť.
Najskôr „olla“, potom rastliny?
Zavlažovacie nádoby môžeme umiestniť do radov alebo bodovo na plochu a okolo nich vytvoriť minizáhony. Najskôr vykopeme jamu a umiestnime nádobu tak, aby trčala približne dva centimetre nad pôdou. K nej sadíme sadenice tak, aby ich korene neboli príliš ďaleko. Rastlina následne korení predovšetkým smerom k nádobe, kde nie je mokro, ale pre ňu príjemne vlhko.
Po naliatí vody do nádoby je potrebné otvor zakryť, aby sa dovnútra nedostal hmyz, prípadne slimáky. Ako kryt použijeme podmisku, väčší kameň či kus starej tehly. V suchej oblasti s nízkym výskytom slizniakov môžeme záhon ešte namulčovať, čo zníži výpar z pôdy, zabráni prehrievaniu koreňov vo vrchnej vrstve a čiastočne obmedzí rast buriny.
Zistenie množstva vody v nádobe
V prvom roku používania nádoby a rastliny sledujeme. Všímame si, ako rýchlo z nádob mizne voda v závislosti od počasia, veľkosti a druhu rastliny a ako často je dobré ju dopĺňať. Počítať môžeme s niekoľkými dňami, týždňom a v prípade daždivejšieho počasia aj dlhšie.
Ako zistiť množstvo vody v nádobe „olla“ alebo v jej alternatíve? Najjednoduchšie je použiť drevenú alebo železnú tyčku, ktorú vložíme do nádoby až na dno a vytiahneme. Voda tyčku omočí do výšky, v akej je.
Uskladnenie na zimu
Na jeseň, po pozberaní zeleniny a zlikvidovaní rastlinných zvyškov, od nádob opatrne odkopeme a odhrnieme pôdu, na zimu sa v nej nenechávajú. Keď je nádoba zložená z dvoch kvetináčov, do rúk uchopíme ten spodný, aby sa neodlepili.
Nádoby dobre zvonka umyjeme, zľahka očistíme kefou, vylejeme vodu, necháme preschnúť a odložíme niekam pod strechu. Ďalšiu jar ich pred použitím odskúšame, či z nich nekvapká voda. Ak áno, dané miesto utesníme silikónom alebo voskom.
Galéria k článku
Text a foto: Ing. Monika Felixová
Zdroj: časopis Záhrada
Kúpila som si v hornbachu strom, pinea glauca conica. Má do 50cm, vyzeral zdravo…