V záhrade sa často nájdu nevyužité rohy, ktoré sú príliš suché a vyžadujú si úplne zbytočnú údržbu. Existuje však technika, vďaka ktorej doprajete akejkoľvek rastline dlhodobo viac vlahy, a to úplne prirodzeným spôsobom.
Môžete takto pestovať napríklad paprade. Z prázdneho zatieneného miesta urobia zelené zákutie so zvláštnou atmosférou.
V lesoch často vidíme, že aj na pomerne suchých miestach rastú rastliny preferujúce humóznu a vlhkú pôdu. Tajomstvom ich úspechu je rozkladajúce sa, tzv. tlejúce, drevo a akýkoľvek ďalší nahromadený organický odpad, teda vznikajúci humus. Drevo sa totiž počas rozkladu mení na mäkký materiál nasávajúci vodu ako špongia. Ak je pritom úplne alebo čiastočne skryté v zemi, jeho vysychanie sa spomaľuje a v lete, keď dlho neprší, môžu rastliny z neho čerpať vlahu.
Je to prirodzený spôsob, ktorým príroda zavlažuje bez hadíc a faktúr za vodu. Les rozhadzuje svoje drevo po zemi, zakrýva ho listami a ihličím a aj stovky rokov si vytvára takýto „zavlažovací systém“ (najlepšie to ide listnatému lesu). Na kúsku záhrady ho možno napodobniť za jedno poobedie.
Na začiatku je veľká jama
Ak sa rozhodneme vytvoriť si takéto papraďové zákutie alebo výsadbu z iných rastlín, ktoré majú rady humóznu pôdu, stačí vykopať dieru a naplniť ju organickou hmotou. Diera by mala byť taká hlboká, aby sa do nej vošlo všetko nepotrebné drevo, čo chcete „pochovať“, a aby sa naň zmestila ešte vrstva kompostu či kvalitnej zeminy i samotná rastlina s celým balom. Šírku jamy určí fakt, či sadíme jednu rastlinu alebo skupinu. Väčšou jamou však nič nepokazíte.
Aké materiály použiť
Môžete použiť buď nahnité drevo, ak nejaké máte, alebo aj čerstvé. Vetvy, polená, neošetrené trámy, palivové drevo. Pri čerstvom dreve sa efekt dostaví neskôr, ale o to dlhšie bude trvať.
Počas prvých rokov sa rastlina dokonale zakorení a pôda v jej okolí bude stále kvalitnejšia. Ak je vybrané miesto z ostatných hľadísk pre daný druh vhodné, porastie tam bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti aj naďalej. V priebehu prvých rokov zakoreňovania samozrejme ocení zálievku aj udržiavanie povrchu pôdy mulčom, pretože korene sa budú nachádzať ešte pomerne plytko. Paprade sa časom zakorenia vo veľkých hĺbkach, vďaka čomu budú sebestačné aj v suchých obdobiach roka.
Výborným mulčom je štiepka z listnatých stromov, slama, vetvičky, drevené uhlie alebo pokosená tráva. Dokonca môžete na povrch dať aj veľké kusy dreva, celé hrubé konáre a napodobniť tak prostredie pralesa. Zdokonalíte tým aj estetickú stránku danej časti záhrady. Nikdy však nepoužívajte jedovaté železničné podvaly a iné chemicky ošetrené drevo. Neodporúčame ani umelé mulčovacie textílie, jednoducho nič také, čo sa v záhrade prirodzene nevyskytuje. Ak chcete okolie rastlín zbaviť buriny, vložte pod mulč kartón bez farebnej potlače a plastových pások. Kôru alebo štiepku z ihličnanov použite len v prípade, že vysádzate kyslomilné druhy.
Treba si však uvedomiť, že ak sa dané miesto nenachádza v blízkosti živých ihličnanov, kyslosť sa z pôdy v priebehu pár rokov zasa stratí. Pôda sa regeneruje a smeruje pri tom vždy k neutrálnemu pH. Pre väčšiu harmóniu a na dosiahnutie trvalej bezúdržbovosti treba radšej vyberať rastliny, ktoré kyslú pôdu nepotrebujú. Uprednostnite kompost pred rašelinou, pretože vzniká ekologickejším spôsobom hneď na mieste, má podobnú štruktúru, no je výživnejší.
Uhlík a dusík v rovnováhe
Do jamy nie sú vhodné piliny, hobliny, slama ani papier. Tieto materiály môžete použiť ako mulč na povrch. Ide totiž o uhlíkaté materiály, ktoré na svoj rozklad potrebujú dusík z okolitej pôdy a ten potom môže chýbať rastlinám pri raste. Vo vrstve mulča to nie je taký problém ako pri koreňoch. Navyše, ak do povrchovej vrstvy pridáte pokosenú trávu, bude dodávať dusík.
Veľké kusy dreva v jame neprinášajú podobné komplikácie preto, lebo sa pod zemou rozkladajú omnoho pomalšie ako jemná slama a piliny. Dusík sa stihne doplniť prirodzenou cestou a rastlina je spokojná. Ak chcete pridať dusík navyše, môžete zalievať zákvasom zo žihľavy či z kostihoja, riedeným močom alebo do pôdy (pod mulč) odležaný, mierne nakompostovaný hnoj. Pomôže to obnoviť život v pôde, naočkuje ju to užitočnými baktériami a pôdne mikroorganizmy získajú lepšiu výživu.
Kedy využiť túto metódu…?
… kedykoľvek, keď máte pocit, že vysádzaná rastlina by potrebovala viac vlhka, ako je na danom mieste k dispozícii. Hodí sa aj vtedy, keď viete, že nemáte dosť času rastliny často zalievať.
Ide o to, že daná časť záhrady môže byť v čase výsadby extrémne vyčerpaná, takže pôda je tu extrémne chudobná. Doplnením organickej hmoty a výsadbou rastlín sa obnoví úrodnosť a kolobeh živín. Nie je to teda len dočasné riešenie, ale trvalá náprava malého záhradného ekosystému. Po celé ďalšie desaťročia sa pôda bude zlepšovať a udrží si kvalitu a vlhkosť bez vašej neustálej starostlivosti.
Je to ideálne riešenie pre všetky druhy bylín i drevín pochádzajúcich z lesov alebo z ich okrajov. Takmer každá rastlina, ktorá rastie v tieni či polotieni, to uvíta. Takže paprade sú rozhodne vhodnými kandidátmi na tento spôsob výsadby. Robieva sa to aj s bambusmi. Výnimkou sú stredomorské bylinky a slnko- či suchomilné druhy z vyprahnutých strání a skál.
Doladenie okolia
Keď už začnete tvoriť, neobmedzujte sa iba na vysádzanie papradí a iných druhov do „drevenej“ diery. Vedľa môžete zakopať starú vaňu, napustiť ju vodou, do ponoreného kvetináča so štrkom zasadiť vodnú rastlinu, vložiť dosku, po ktorej sa vyšplhajú vodné živočíchy a máte „malý instantný tieň“. Žaby sa vám odvďačia reguláciou počtu slimákov.
Kopa klád, vetiev a listov obrastená papraďou je zasa skvelým úkrytom pre ježkov a užovky. Užovka sa postará o premnožené hlodavce, ale pre človeka nie je nebezpečná. Keď získate ďalšie drevo, môžete pokračovať v tvorbe zaujímavých zákutí z rôznych trvaliek, krov a papradí. Ak ste pri zakladaní postupovali premyslene, o dva roky sa už o toto miesto nebudete musieť vôbec starať. Samo vytvorí krásny zelený prales.
Text: Jaroslav Svoboda, Ing. Ludmila Zažímalová
Foto: Jaroslav Svoboda, iStock.com, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Pestuje niekto z vas paprade? Su krasne, chcela by som ich v zahrade, avsak nema…