Zázvor (ďumbier) - liek zo záhrady. Ako si ho dopestovať doma?

Pre Číňanov a Indov, ktorí ho pestujú už tritisíc rokov, bol a je nielen liečivom, ale aj súčasťou každodenného jedálnička. Jedným z najznámejších milovníkov zázvoru bol čínsky filozof Konfucius, ktorý ho musel mať v každom jedle.

Zázvor na stole, sušený zázvor v miske

Dnes sa zázvor (poznáme ho aj pod menom ďumbier) predáva buď čerstvý, alebo, sušený, mletý, prípadne konzervovaný, kandizovaný. Chuťovo sú tieto formy dosť rozdielne, preto má každá svoje osobité použitie. Číňania uprednostňujú čerstvý ošúpaný a nasekaný, nakrájaný či najemno nastrúhaný – používajú ho najmä na dochutenie rýb, morských plodov, mäsa, zeleniny, ale aj do nápojov.

Nakladaný zázvor zasa podávajú Japonci k suši. Mletý zázvor sa najlepšie uplatní v sladkých a múčnych pokrmoch (sušienky, chlieb, pudingy), ale i v pečenej rebarbore, jablku a pri príprave čaju. Chuť zázvoru môžeme ovplyvniť aj časom, kedy ho do jedla pridáme. Jeho sladkavá ostrosť sa zachová najlepšie vtedy, ak ním jedlo dochutíme až na konci varenia. Dlhým varením sa jeho výrazná chuť stráca.

Zázvor

Liečivé korenie

Najviac preventívno-liečebných aktivít vykazujú jeho zložky gingerol, gingerdión a shoagol. Tlmia bolesti, zápal, horúčku, kašeľ, znižujú krvný tlak, cholesterol, regulujú hladinu krvného cukru, upokojujú, odpudzujú hmyz, majú protizrážanlivý, prekrvujúci a protinádorový účinok, pôsobia detoxikačne, ale aj výrazne imunostimulačne. Cumén k tomu prispieva i protivírusovou a protiplesňovou aktivitou a cymén zasa antibakteriálnou a antialergickou aktivitou. Týmto sa však škála liečebného použitia zázvoru nekončí. Aktívne sa v oficiálnej i alternatívnej medicíne využíva pri ateroskleróze, astme, artritíde, bolestiach chrbtice a kĺbov, pri chudnutí, bolestiach hlavy i v krku, pri nachladnutí, chrípke, bronchitíde, ale i pri vírusovom zápale stredného ucha, hnačke či zápche, pri tráviacich problémoch, nadúvaní a zápale pankreasu.

Najjednoduchšie je zázvor využívať vo forme korenia pri príprave bežných jedál. Dá sa však využívať aj vo forme čaju, limonády, či dokonca piva. Uplatní sa ako kloktadlo, pri obkladoch, kúpeľoch, ale aj v lekárenských kapsulách. Obyčajne sa užíva 10 g čerstvého pakoreňa denne ako odvar v dvoch delených dávkach nalačno. Práškového zázvoru stačia len 2 až 3 g. Z polovice lyžičky mletého zázvoru zaliateho 250 ml horúcej vody získame po 10 minútach vylúhovania asi 250 mg účinných látok. Štvrť litra zázvorového piva obsahuje 1 g zázvoru. Plátok zázvoru s priemerom 2,5 cm a hrúbkou 0,6 cm obsahuje asi 500 mg zázvoru. Denne stačí zjesť 2 až 3 plátky.

Zázvorový čaj

Zázvor zo skleníka či črepníka

Zázvor je vytrvalou jednoklíčnolistovou rastlinou, svojím vzhľadom pripomína tŕstie. Je príbuzný s kardamonom či kurkumou. Nemá koreň, ale tzv. rhizóm (pakoreň) v tvare akejsi ruky so zhrubnutými pokrútenými prstami, ktorý je v pôde uložený len veľmi plytko a horizontálne. Podobá sa trochu na pakoreň našich kosatcov či puškvorca, ktorým sa dokonca kedysi aj nahrádzal.

Každoročne z neho vyrastajú nové bezkveté listové stonky vysoké 1 až 2 m, tie odumierajú, keď rastlina dozreje. Kvetná stonka vyrastá len zriedka a rozkvitá žiarivými kvetmi podobnými malým orchideám. V prírode ho opeľujú vtáci, v pestovateľských podmienkach sa rozmnožuje len vegetatívne pomocou oddenkov. Obľubuje tropické a subtropické teplé a vlhké klímy, väčšina jeho odrôd neznáša priame slnko. Vyžaduje si ľahkú, živinami dobre zásobenú pôdu, pravidelne a výdatne zavlažovanú. Po 9 až 10 mesiacoch od vysadenia, keď listy začínajú vädnúť, sa zavlažovanie obmedzí a začína sa so zberom pakoreňov. Najmladšie sú chuťovo jemnejšie. Keď chceme získať štipľavejšiu chuť, necháme zázvor v zemi dlhšie.

Korene zázvoru

Dobré rady

Zázvor môžeme relatívne ľahko pestovať aj v črepníku v ľahšej, výživnej pôde, ktorú udržujeme neustále vlhkú. Dobre sa na to hodia aj samozavlažovacie hrantíky. Bežne zakúpené pakorene zázvoru uložíme vodorovne hore púčikmi do pripravenej pôdy, prikryjeme ich asi centimetrovou vrstvou substrátu a zalejeme – vždy len vlažnou vodou, najlepšie však dažďovou. Po vyklíčení ich umiestnime do polotieňa. Samozrejme, ideálnym miestom na celoročné pestovanie je aj temperovaný skleník, resp. stabilný fóliovník.

Aj keď zriedkavo, predsa sú známe určité kontraindikácie užívania zázvoru, takže keď máme problémy so žlčovými kameňmi, kožnými zápalmi, vysokými horúčkami, vredmi v tráviacom trakte a otvorenými ranami, treba sa vždy poradiť s lekárom. Zázvor nie je vhodné jesť ani pred operáciou, môže zvýšiť krvácavosť. Deťom do 6 rokov ho radšej nedávajme.

A ako ho využiť v kuchyni? Niekoľko zaujímavých receptov nájdete v článku Zázvor v pohári i na tanieri .